Pokiaľ je leto pre vás aj niečo iné ako len voľné dni či oddych na slnku alebo pri jazere, odporúčame zdvihnúť hlavu vysoko hore – až ku hviezdam. Letná obloha ponúka aspoň zopár zaujímavých astronomických úkazov aj nad našim územím. Priblížil nám ich Mgr. Marek Husárik, PhD. z Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied:
Čiastočné zatmenie Mesiaca 16. júla
Mesiac v roku 2019 si pre nás pripraví ešte jedno divadlo. Nedočkáme sa síce úplného zatmenia, ktoré sme naposledy videli ráno 21. januára, tentoraz to bude čiastočné. Udeje sa 16. júla po východe Mesiaca nad juhovýchodným obzorom.
Aký bude priebeh? Na Slovensku sa mesačný disk vynorí spod obzoru približne o 21. hodine. Vtedy bude Mesiac z malej časti už ponorený v polotieni Zeme. Táto fáza je však takmer nezaznamenateľná voľným okom. Keď sa o 22. hodine mesačný disk ponorí úplne do polotieňa Zeme, efekt blížiaceho sa čiastočného zatmenia budeme už badať. Minútu po 22. hodine už bude tieň Zeme z Mesiaca ukrajovať. Ľavý horný okraj Mesiaca bude viac a viac červenší. Maximálna fáza tohto zatmenia nastane o23.30 hod. Tieň Zeme Mesiac úplne opustí hodinu po polnoci a zatmenie sa ukončí ešte výstupom z polotieňa krátko po 2. hodine nadránom. Čiže kompletné zatmenie bude trvať 5 a pol hodiny, no samotné čiastočné necelé tri.
Tento úkaz budú sprevádzať dvaja „pozorovatelia“. Budú sa pozerať z pravej strany na Mesiac. Mnohí ľudia si povedia, veď to len nejaké dve jasnejšie hviezdičky vedľa svietia. Avšak títo dvaja nie sú hviezdy. Ale dve planéty. Bližšie bude Saturn a trochu ďalej Jupiter. A medzi nimi Mliečna cesta.
Zatmenie Mesiaca sledujú aj planéty Saturn a Jupiter
Poznamenajme, že toto zatmenie Mesiaca bude pre Slovensko na najbližších 6 rokov posledné! Ďalšie takto podobne efektné (či už čiastočné alebo úplné) nastane až v roku 2025. Mesiac za tú dobu síce zaznamená 11 zatmení, ale viaceré budú pre Slovensko neviditeľné, pretože sa udejú, kedy bude Mesiac pod obzorom alebo budú len polotieňové (tieto „uvidíme“ 10. januára 2020 a 5. júna 2020). V máji 2022 síce nastane úplné zatmenie, no nám bude len na malý okamih dopriate nizučko nad juhozápadom vidieť tmavnúci ľavý okraj Mesiaca. Na to naozaj krásne úplné zatmenie si musíme počkať až do večera 7. septembra 2025.
Perzeidy 11. – 12. august
Augustová obloha a Perzeidy jednoznačne patria k sebe. Táto kombinácia je jedna z najznámejších, najobľúbenejších a najromantickejších. Už len preto, že je leto a vďaka príjemným letným teplotám možno tento meteorický roj ľahko sledovať niekoľko nocí. Snáď ako jediný nesie poetické meno slzičky svätého Vavrinca. 
Aktivita roja začína už v polovici júla a končí v druhej polovici augusta. Tento rok sa maximum predpokladá 13. augusta od 4. hodiny ráno až do večerných hodín. Početnosť sa odhaduje až 110 meteorov za hodinu, približne ako minulý rok. Materským telesom je kométa 109P/Swift-Tuttle objavená v roku 1862. Meno roja pochádza od súhvezdia Perzeus, v ktorom sa nachádza radiant, teda miesto na oblohe, z ktorého zdanlivo vylietavajú meteory. Súhvezdie Perzeus je v tomto období pozorovateľné v našej zemepisnej šírke počas celej noci nad severovýchodom, s postupom noci vychádzajúcom stále vyššie a vyššie nad východný obzor. Uvidieť pár Perzeíd je pomerne jednoduché, nie je nutné pozerať sa priamo do súhvezdia Perzeus, meteory uvidíme prelietavať po celej oblohe, ale vždy v smere od radiantu. Rýchlosť Perzeíd je pred vstupom do atmosféry Zeme až 59 kilometrov za sekundu, vďaka čomu sú meteory jasné a často za sebou zanechávajú výraznejšiu žiariacu stopu. Okrem Perzeíd na oblohe môžeme zazrieť aj meteory z rojov Kappa Cygnidy, Severné a Južné Delta Akvaridy.
Počas maxima Perzeíd bude Mesiac vo fáze blízko splnu, preto bude väčšinu noci pôsobiť rušivo, ale tri hodiny po polnoci zapadne a predpovedané maximum pred východom Slnka ešte môže byť zaznamenané.
Južné Delta Akvaridy 29. – 30. júl
Po májových Eta Akvaridách nastáva útlm meteorickej aktivity, mesiace jún a júl sú dosť chudobné na bohatšie meteorické roje. Oblohu síce obohatia napr. Tau Herkulidy, Júnové Lyridy alebo Alfa Kaprikornidy, ale počítať treba iba s pár meteormi počas noci. Až od polovice júla začínajú byť aktívne bohatšie Južné Delta Akvaridy, ktorých produkcia je predpovedaná na asi 25 meteorov za hodinu v čase maxima, ktoré by malo nastať 30. júla. Prachové častice tohto roja pravdepodobne pochádzajú z rozpadnutej kométy, ktorá bola súčasťou Marsdenovej a Krachtovej skupiny komét (sú to skupiny komét, ktoré sa v perihéliu dostávajú extrémne blízko k Slnku, často za cenu úplného vyparenia). Roj je obyčajne aktívny od polovice júla do polovice augusta. Častice roja sa stretávajú so zemskou atmosférou rýchlosťou 41 kilometrov za sekundu.
Mesiac dospeje do novu 1. augusta, a tým sa vytvoria ideálne podmienky na pozorovanie meteorov v čase maxima.
Viditeľnosť jasných planét
Venuša
S viditeľnosťou Venuše je to prakticky od polovice jari biedne. Celé leto a aj väčšinu jesene Venušu sotva zbadáme, pretože ju Slnko bude prežarovať najprv na rannej oblohe, od septembra na večernej. Až začiatkom novembra sa pozvoľna začne vynárať nad juhozápadom zo slnečného súmraku.
Mars
S pozorovaním Marsu je to podobné ako s Venušou. Čoraz viac a viac sa uhlovo približuje k Slnku. Až niekedy v polovici novembra by už mohol byť viditeľný na rannej oblohe v súhvezdí Panna naľavo od hviezdy Spika.
Jupiter
Pozorovateľnosť Jupitera sa pomaly zlepšuje. Zatiaľ čo Venuša býva na rannej alebo večernej oblohe najjasnejšou planétou, kvôli jej nepriaznivej konštelácii so Slnkom, žezlo najjasnejšej planéty na leto a jeseň prevezme Jupiter. Začiatkom júna sa dostal do tzv. opozície so Slnkom, a tak bol jeho povrch maximálne osvetlený. Teda bol aj najjasnejší. Znamená to tiež, že bude stále dostatočne jasný aj na pozorovanie voľným okom, a taktiež, že bude pozorovateľný minimálne polovicu noci. Počas celých letných prázdnin bude ľahučko viditeľný stále v súhvezdí Hadonos na pozadí Mliečnej cesty, naľavo od červenkastej hviezdy Antares v súhvezdí Škorpión. S príchodom nového školského roka sa zotrvanie Jupitera na oblohe kráti. Po západe Slnka ho uvidíme medzi južným a juhozápadným obzorom. Zapadať bude už pred polnocou.
Na oblohe sa za tento čas nestretne s nijakou planétou, ale spomenúť môžeme jeho stretnutia s Mesiacom 13. júla, 9. augusta a 5. septembra.
Saturn
Do istej miery Saturn bude kopírovať viditeľnosť Jupitera, akurát že bude vychádzať asi o dve hodiny neskôr. Obe planéty bude deliť na oblohe pás Mliečnej dráhy, čo môže byť veľmi pekným námetom pre astrofotografov. Saturn na oblohe budeme môcť pozorovať prakticky celé leto, aj celú jeseň.
Kométy
Po jasných kométach Giacobini-Zinner a Wirtanen spred niekoľkých mesiacov zatiaľ tento rok nepriniesol žiadnu im podobne jasnú. Nachvíľu na dvere síce zaklopala nová kométa C/2018 Y1 (Iwamoto), no na oblohe nezotrvala príliš dlho, neoslnila ani jasnosťou pre menšie ďalekohľady. Leto a jeseň bude v podobnom znení. Nedočkáme sa žiadnej výnimočne jasnej. Pre trpezlivých a naozaj zanietených je na obzore kométa, ktorá by mohla dosiahnuť 10. alebo 9. magnitúdu začiatkom septembra. Má pomenovanie C/2018 W2 (Africano). Až do septembra sa bude nachádzať v súhvezdí Žirafa. Potom rýchlo prejde Perzeom do Andromedy až do Pegasa. Tam bude aj najjasnejšia. Či prekvapí, uvidíme.
Odborný garant textu a ilustrácie poskytol: Mgr. Marek Husárik, PhD.
Foto: Marián Zelenák, NCP VaT pri CVTI SR
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Uverejnila: VČ
Animácia čiastočného zatmenia Mesiaca 16. júla 2019 pozorovateľného zo Slovenska