Svoj pôvod majú v prachových časticiach uvoľnených z periodickej kométy 109P/Swift-Tuttle.
Prvý záznam o meteorickom roji Perzeíd pochádza z polovice 3. storočia a súvisel s umučením svätého Vavrinca. Zdroj: iStockphoto.com
Prvý záznam o meteorickom roji Perzeíd pochádza z polovice 3. storočia a jeho datovanie má súvislosť s umučením svätého Vavrinca v roku 258. Svätý Vavrinec bol cirkevným hodnostárom, ktorý strážil majetok v Rímskej ríši. Pri prenasledovaní kresťanov vraj neposlúchol príkaz krutého rímskeho cisára Valeriána a cirkevný majetok rozdal chudobným namiesto toho, aby ho venoval vládcovi, za čo ho stihol krutý trest.
Podľa zaznamenaných svedectiev niekoľko dní po jeho poprave, ktorú naplánovali na 10. augusta 258, padali z nočného neba trblietajúce sa „slzy“. Od tejto udalosti sa Perzeidy ľudovo označujú slzy svätého Vavrinca.
Perzeidy sú jedným z najznámejších a najpôsobivejších meteorických rojov, ktorý ponúka pozorovateľom množstvo meteorov, ktoré preletia atmosférou Zeme. Perzeidy patria...
Perzeidy 2023
Vzťah medzi meteormi a kométami
To, že ide o astronomický úkaz, preukázal taliansky astronóm Giovanni Schiaparelli až v druhej polovici 19. storočia. Ako prvý na svete opísal vzťah medzi meteormi a kométami a dokonca určil, že Perzeidy majú pôvod v prachových časticiach uvoľnených z periodickej kométy 109P/ Swift-Tuttle. Tú objavili dvaja americkí astronómovia v roku 1862.
Kométa s periódou 134 rokov sa naposledy nachádzala najbližšie k Slnku v roku 1992 a znovu prejde príslním až v roku 2126. Pravidelne nám ju pripomína roj Perzeíd vtedy, keď Zem každý rok medzi 17. júlom a 23. augustom prechádza na svojej dráhe prachovým prúdom rozptýleným za kométou.
Dopadnú meteoroidy až na Zem?
Prachové častice sa stretávajú so Zemou a v atmosfére zažiaria ako meteory (ľudovo padajúce hviezdy). Keďže častice majú rozmery spravidla menšie ako zrnko piesku a sú zložené z krehkého kometárneho materiálu, po prelete zemskou atmosférou sa väčšinou celkom vyparia. Meteoroidy, ktorým sa podarí dopadnúť až na Zem, pochádzajú spravidla zo skalnatých asteroidov alebo sú to čiastočky kovových telies, pohybujúcich sa vesmírom.
Meteory roja Perzeíd vstupujú do atmosféry rýchlosťou 59 km/s. Zdroj: Danny Lawson/PA
Názov roja podľa súhvezdia Perzeus
- Veľmi hustý meteorický roj, keď možno voľným okom pozorovať tisíce až státisíce meteorov za hodinu, sa nazýva meteorický dážď.
- Roje, ktoré nie sú viditeľné v noci, ale počas dňa, sa označujú pojmom denné roje. Tie sa dajú pozorovať jedine metódami rádiovej astronómie.
Názov meteorického roja je odvodený od súhvezdia, od ktorého meteory vplyvom perspektívy zdanlivo vylietajú. Meteory roja Perzeíd vstupujú do atmosféry rýchlosťou 59 kilometrov za sekundu, začínajú žiariť vo výške okolo 120 kilometrov nad povrchom Zeme a zhasínajú o desiatky kilometrov nižšie; v prípade väčších Perzeíd aj menej než 80 kilometrov nad zemským povrchom.
Do atmosféry pritom vlietajú z jedného smeru, preto sa nám zdá, akoby ich dráha vychádzala z jediného bodu na oblohe, ktorý sa nazýva radiant. Práve ten v čase maxima roja leží v hornej (severovýchodnej) polovici súhvezdia Perzeus.
Vzhľadom na to, že toto súhvezdie v našich zemepisných šírkach vôbec nezapadá, lietajú u nás meteory po oblohe celú noc. Najviac ich však môžeme vidieť od polnoci do svitania, pretože vtedy je Perzeus už veľmi vysoko nad obzorom a stúpa takmer k nadhlavníku.
Ako vzniká meteorický roj?
Vždy keď kométa preletí popri Slnku, pôsobením slnečného vetra sa z jej povrchu uvoľní veľké množstvo čiastočiek, ktoré sa časom rozplynú okolo obežnej dráhy kométy a vytvoria prúd meteoroidov. V prípade, že sa obežné dráhy častíc a Zeme v nejakom bode prekrížia, Zem prejde týmto prúdom. Zvyčajne to trvá niekoľko dní až týždňov. Každý rok sa to odohráva v rovnakom čase.
Píšu dlhú históriu
Meteorické roje si ľudia na oblohe všímali od najstarších čias. Prúdili zdanlivo z jedného konkrétneho bodu na oblohe v rovnakom čase v roku. Ak hovoríme o meteorických rojoch, máme na mysli také, ktoré sú viditeľné zo Zeme, no vo všeobecnosti by sa dali pozorovať z akéhokoľvek telesa s dostatočne hustou atmosférou.
Perzeidy píšu dlhú históriu. Ľudia ich v minulosti nazývali slzy svätého Vavrinca. Zdroj: Pinterest
Vyvrcholia zo soboty na nedeľu
Aj keď pozorovať Perzeidy môžete po celý mesiac, najviac ich padá v čase, keď sa Zem ocitá v najhustejšej oblasti ich prúdu – spravidla okolo 12. augusta. Tento rok bude teda úkaz najbadateľnejší v noci zo soboty 12. augusta na nedeľu 13. augusta. Na bezmesačnej oblohe mimo mesta budete môcť medzi polnocou a 4.00 hod. uzrieť až 80 meteorov.
V súvislosti s aktuálnym rojom Perzeíd úrad NASA v stredu zverejnil aj snímku dňa. Autorom fotografie z Polonín je tradične Petr Horálek z Fyzikálneho ústavu v Opave.
Snímka dňa úradu NASA s názvom Meteorický roj: Perzeidy z Perzea. Foto: Petr Horálek/FÚ v Opave
Zdroje: TS FÚ v Opave, Earthsky.org, Wikipedia
