Za červenú farbu planéty môže pravdepodobne zmes iných minerálov.
Vedci chceli zistiť presné zloženie červeného prachu, ktorý sa nachádza na Marse. Zdroj: iStock.com/Cobalt88
Mars je jednou z najlepšie preštudovaných planét našej slnečnej sústavy, a to najmä vďaka svojej blízkosti k Zemi a početným kozmickým lodiam, ktoré sem v posledných desaťročiach prileteli. Tie poskytli vedcom údaje, ktoré ukazujú, že červená farba Marsu pochádza zo zhrdzavených železných minerálov v prachu pokrývajúcom planétu.
V určitom bode železo nachádzajúce sa na Marse reagovalo s vodou alebo kyslíkom vo vzduchu, vďaka čomu zoxidovalo. Podobným procesom vzniká hrdza. V priebehu miliárd rokov sa oxid železa rozpadol na prach a usadil sa po celej planéte. Po Marse ho rozniesol vietor, ktorý spôsobil masívne prachové búrky.
Predchádzajúce analýzy oxidu železa na Marse neposkytli žiadny dôkaz o prítomnosti vody, takže výskumníci boli presvedčení, že oxid železitý musí byť hematit, suchý minerál, hlavná zložka železnej rudy. Predpokladali, že vznikol prostredníctvom reakcií s atmosférou Marsu v procese, ktorý prebiehal miliardy rokov.
Nový výskum kombinujúci údaje z viacerých misií a replikovaný prach z Marsu naznačil, že za červený odtieň môže byť zodpovedný minerál, ktorý sa tvorí v prítomnosti chladnej vody, čiže nie hematit. To by mohlo zmeniť spôsob, akým vedci chápu, aký bol Mars pred miliónmi rokov, a poskytnúť odpoveď na otázku, či bol potenciálne obývateľný.
Vedci chceli zistiť presné zloženie červeného prachu, ktorý sa nachádza na Marse. Avšak napriek tomu, že prach pokrýva celú planétu, je ťažké ho skúmať a pre odborníkov je veľkou záhadou. Častice zoxidovaného železa sú také malé, že by sme ich nemohli nazvať pravými minerálmi, a teda nemôžu spôsobovať červenú farbu planéty.
Za červenú farbu môže iná zmes rôznych látok
Nová analýza poukazuje na iný typ oxidu železa, ktorý obsahuje vodu a nazýva sa ferihydrit. Ten sa rýchlo tvorí v chladnej vode a pravdepodobne sa vytvoril na Marse, keď mohla na povrchu ešte existovať voda. Vedci naznačili, že za červenú farbu Marsu môže práve ferihydrit, ktorý na rozdiel od hematitu vzniká relatívne rýchlo a za prítomnosti vody. Hematit sa, naopak, tvorí pomaly a v suchom prostredí. Aby sa ferihydrit na Marse vytvoril, vyžadovalo by si to prítomnosť kyslíka a vody schopnej reagovať so železom.
Tím vedcov z Brownovej univerzity vyrobil laboratórnu verziu prachu z Marsu a sledoval, ako sa správa za podmienok podobných tým na červenej planéte. Z ich pokusov vyplýva, že najpravdepodobnejšie môže za červenú farbu zmes ferihydritu a čadiča.
Zároveň táto teória zapadá do modelov, ktoré počítajú s tým, že Mars kedysi prešiel fázami striedania mrazu a odlivov. Za takýchto okolností sa mohla ľadová prikrývka roztopiť a na Marse mohla byť voda.
Táto teória však nebola potvrdená a na definitívne rozuzlenie si ešte musíme počkať. Cenné indície by mohla priniesť napríklad chystaná misia Mars Sample Return, ktorá má dopraviť vzorky priamo na Zem v roku 2030. Len čo ich budú môcť vedci detailnejšie analyzovať, zistia, akú úlohu zohráva ferihydrit v zložení Marsu a čo vypovedá o minulosti tejto planéty.
(RR)
