Záujemcovia a záujemkyne budú mať v tomto roku výborné podmienky na jeho pozorovanie.
Záznam jasného meteoru nad hvezdárňou na Skalnatom Plese (krátka rovná úsečka vpravo nad kupolou). Foto: M. Pikler
Meteorický roj Lyríd bude na oblohe aktívny od 18. do 25. apríla 2023 s maximom aktivity 23. apríla 2023. Podmienky na pozorovanie v roku 2023 sú výborné – počas maxima aktivity bude Mesiac len tri dni po nove a nemal by svojím svitom rušiť pozorovanie slabších meteorov. Vzhľadom na výšku radiantu nad obzorom nastanú lepšie podmienky na pozorovanie vždy v druhej polovici noci.
Čo sú to Lyridy?
Ide o prvý pravidelný meteorický roj pozorovateľný po veľkej jarnej pauze. Po ukončení aktivity Kvadrantíd, ktoré sú aktívne od 30. decembra do 7. januára, astronómovia neevidujú až do začiatku aktivity Lyríd žiadny významnejší meteorický roj. V meteorickej astronómii sa toto obdobie nazýva veľká jarná meteorárska pauza.
História
Pred veľkým dažďom meteorického roja Leoníd v novembri 1833, keď vznikla meteorická astronómia, ktorá systematicky skúmala meteory, nebol ešte meteorický roj Lyríd známy. V roku 1835 však francúzsky matematik, fyzik, astronóm a politik Dominique Francois Jean Arago (1786 – 1853) zistil, že každý rok okolo 22. apríla sa pozoruje zvýšený počet meteorov. Na základe jeho výskumu americký polyhistor a prvý knihovník na Yalovej univerzite Edward Claudius Herrick (1811 – 1862) prehľadal historickú literatúru a našiel zmienky o pozorovaní zvýšeného počtu meteorov vždy koncom apríla v rokoch 1803, 1122, 1096 a 1095.
Po zistení, že meteorický roj Perzeíd sa pohybuje v dráhe periodickej kométy 109P/Swift-Tuttle, začali astronómovia hľadať aj možné materské teleso meteorického roja Lyríd. V roku 1867 nemecký astronóm Johann Gottfried Galle (1812 – 1910) matematicky potvrdil spojenie medzi dlhoperiodickou kométou C/1861 G1 Thatcher s obežnou dobou 415 rokov a Lyridami a úspešne vystopoval históriu roja až do 16. marca 687 pred naším letopočtom. Aktivita Lyríd je v súčasnosti pomerne slabá: v starovekých čínskych záznamoch z obdobia pred naším letopočtom sa však našli správy o vysokých frekvenciách meteorov.
Radiant meteorického roja Lyríd na hraniciach súhvezdí Lýra a Herkules. Zdroj: Wikipédia
Radiant (miesto na oblohe, z ktorého zdanlivo vyletujú meteory jedného roja) Lyríd leží blízko hraníc súhvezdí Lýra a Herkules a blízko jasnej hviezdy Vega. Niekedy sa nazývajú aj Aprílové Lyridy podľa ich výskytu v druhej polovici apríla. V zozname meteorických rojov Medzinárodnej astronomickej únie majú číslo 6. Čiastočky meteorického roja Lyríd sa zrážajú so Zemou rýchlosťou 49 km/s.
Aktivita
Meteorický roj Lyríd má veľmi premenlivú frekvenciu. Pozorované maximum činnosti je úzke – úkaz trvá približne týždeň –, z čoho vyplýva, že šírka prúdu je malá. Centrálne vlákno má len 200 000 kilometrov. V dráhe prúdu sa vyskytujú zhluky častíc, frekvencie z roka na rok výrazne kolíšu. Dráha roja prechádza blízko Saturna (0,16 astronomickej jednotky) a poruchy menia dráhy meteoroidov tak, že nedochádza k ich stretnutiu so Zemou. Počas niektorých rokov sa preto pozoruje veľmi nízka frekvencia do 10 meteorov za hodinu, ale nepravidelne aktivita výrazne narastá. V niektorých rokoch sa zaznamenali extrémne vysoké frekvencie: v roku 1803 až 700 meteorov za hodinu, v roku 1922 v Japonsku 112 meteorov za hodinu a v roku 1982 radarový záznam z Kanady ukázal až 90 meteorov za hodinu. Tieto maximálne frekvencie však trvajú len niekoľko hodín a na ich zachytenie treba mať aj nevyhnutné šťastie.
Výnimočnou udalosťou bol aj výbuch zvýšenej aktivity Lyríd v roku 1982. Hustý mrak meteoroidov zaostával za materskou kométou C/1861 G1 Thatcher približne 120 rokov. Vysvetlenie pôvodu výbuchu je preto zaujímavé. Najpravdepodobnejšiu veľkosť oblaku meteoroidov odhadovali dvoma rôznymi spôsobmi, napokon stanovili dĺžku jeho výsledného polomeru na zhruba 90 000 kilometrov. Predpokladá sa, že oblak mal pôvod v sekundárnom zdroji (v ľadovom balvane s prachovými časticami), ktorý sa oddelil od kométy približne pred 71 obehmi, teda asi pred 30 000 rokmi. Odvodené únikové rýchlosti prachových častíc zo sekundárneho zdroja boli veľmi nízke: od 1,7 do 3,9 m/s. Na základe týchto hodnôt možno predpokladať, že rozpad úlomku na hustý mrak meteoroidov nastal pred bezmála dvoma rokmi pred pozorovaným výbuchom aktivity Lyríd v roku 1982.
Aktivita meteorického roja Lyríd počas mimoriadneho zvýšenia jasnosti 22. apríla 1982. Na horizontálnej osi sú hodiny svetového času, na vertikálnej osi počty záznamov meteorov, ktoré získal meteorický radar v Springhille (blízko Ottawy v Kanade). Zdroj: autor
Databáza presných fotografických meteorických dráh Medzinárodnej astronomickej únie eviduje celosvetovo najpresnejšie určené dráhy meteorov. Je v nej 17 Lyríd, ktoré sú veľmi kompaktné so spoločnou radiačnou plochou pokrývajúcou na oblohe oblasť s rozmermi 2 × 1,5 stupňa. Analýzou týchto veľmi presných fotografických dráh sa v prúde meteoroidov Lyríd identifikovali dve vlákna, ktoré sa pohybujú po veľmi odlišných obežných dráhach so strednou obežnou dobou približne 40 a 600 rokov. Vlákna sú výsledkom gravitačnej modifikácie štruktúry prúdu spôsobenej planétami, pričom ich ovplyvňuje najmä Jupiter a do výraznej miery aj Saturn. Zostupné uzly (miesta, kde sa dráhy meteorického prúdu pretínajú s rovinou obehu Zeme okolo Slnka) všetkých skúmaných dráh sú stabilné a počas obdobia 5 000 rokov, keď sa skúmal ich orbitálny vývoj, sa nachádzajú blízko dráhy Zeme.
Materská kométa
Materskou kométou meteorického roja Lyríd je dlhoperiodická kométa C/1861 G1 Thatcher, ktorú objavil amatérsky astronóm A. E. Thatcher 4. apríla 1861. Neskôr, 28. apríla 1861, zjasnela a počas viditeľnosti voľným okom ju v Nemecku nezávisle spozoroval aj Carl Wilhelm Baker. Kométa sa pohybuje po dráhe s obežnou dobou 415 rokov a so sklonom roviny dráhy k rovine ekliptiky až 79,8 stupňa. V perihéliu (najbližšom bode dráhy k Slnku) sa dostáva dovnútra dráhy Zeme na vzdialenosť 0,921 astronomických jednotiek (značia strednú vzdialenosť Zeme od Slnka) od Slnka, v aféliu (najvzdialenejšom bode dráhy od Slnka) ďaleko za dráhu Pluta a trpasličej planéty Eris na vzdialenosť 110 astronomických jednotiek od Slnka. Cez perihélium naposledy prešla 3. júna 1861, najbližší prechod cezeň sa udeje až v roku 2283. Pri poslednom návrate v roku 1861 preletela okolo Zeme vo vzdialenosti 50,1 milióna kilometrov.
(af)
