Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Meteorický roj Lyridy zažiari na nočnej oblohe

VEDA NA DOSAH

Už v týchto dňoch môžeme na nočnej oblohe pozorovať meteory z roja Lyríd. Maximum nastane okolo 22. apríla 2025.

Zdroj: Petr Horálek

Meteorický roj Lyríd. Zdroj a autor foto: Petr Horálek

Prečítajte si viac o vedcovi

Opäť nastal čas v roku, keď môžeme na oblohe pozorovať jeden z pravidelných meteorických rojov. Po decembrových Kvadrantidách a dlhšej jarnej pauze nastáva čas aprílového meteorického roja. V apríli je to už tradične meteorický roj Lyríd, ktorý každoročne vrcholí v čase okolo 22. apríla.

Lyridy v roku 2025

V tomto roku ich môžeme na oblohe pozorovať od 16. apríla do 25. apríla, čiže aj v čase veľkonočných sviatkov. Ak sa teda nachádzate niekde v horách, kde vám pozorovanie nebude kaziť svetelné znečistenie, určite si nedajte ujsť toto nebeské divadlo.

Počas maxima aktivity 22. apríla bude možné pozorovať približne 15 až 18 meteorov za hodinu. Vzácne sa môže stať, že sa krátkodobo aktivita zvýši až na 90 meteorov za hodinu.

Podmienky na pozorovanie sú v tomto roku celkom dobré. V počiatočnej fáze meteorického roja Lyríd ešte bude pozorovanie rušiť svojím svitom Mesiac, ktorý bol v splne 13. apríla. Jeho svit tak môže prežiariť menej jasné Lyridy.

Lepšie podmienky na pozorovanie nastanú v druhej polovici aktivity meteorického roja Lyríd po veľkonočných sviatkoch.

Čo sú to Lyridy?

Ide o prvý pravidelný meteorický roj pozorovateľný po veľkej jarnej pauze. Po ukončení aktivity Kvadrantíd, ktoré sú aktívne od 30. decembra do 7. januára, astronómovia neevidujú až do začiatku aktivity Lyríd žiadny významnejší meteorický roj. V meteorickej astronómii sa toto obdobie nazýva veľká jarná meteorárska pauza.

Prvý záznam o pozorovaní meteorického roja Lyríd je už z roku 687 pred n. l. Materskou kométou meteorického roja Lyríd je dlhoperiodická kométa C/1861 G1 Thatcher, ktorú objavil amatérsky astronóm A. E. Thatcher 4. apríla 1861. Neskôr 28. apríla 1861 zjasnela a počas viditeľnosti voľným okom ju v Nemecku nezávisle spozoroval aj Carl Wilhelm Baker. Kométa sa pohybuje po dráhe s obežnou dobou 415 rokov a so sklonom roviny dráhy k rovine ekliptiky až 79,8 stupňa.

Astronóm s teleskopom pozorujúci hviezdnu oblohu. Zdroj: iStockphoto.com

Astronóm s teleskopom pozorujúci hviezdnu oblohu. Zdroj: iStockphoto.com

Meteorický roj s premenlivou frekvenciou

Meteorický roj Lyríd má veľmi premenlivú frekvenciu. Dráha roja prechádza blízko Saturna (0,16 astronomickej jednotky), ktorý môže svojou mohutnou gravitáciou zmeniť dráhy meteoroidov tak, že nedochádza k ich stretnutiu so Zemou. V niektorých rokoch je preto pozorovaná veľmi nízka frekvencia.

„V dráhe prúdu sa vyskytujú zhluky častíc, frekvencie z roka na rok výrazne kolíšu. Dráha roja prechádza blízko Saturna (0,16 astronomickej jednotky) a poruchy menia dráhy meteoroidov tak, že nedochádza k ich stretnutiu so Zemou. Počas niektorých rokov sa preto pozoruje veľmi nízka frekvencia do 10 meteorov za hodinu, ale nepravidelne aktivita výrazne narastá. V niektorých rokoch sa zaznamenali extrémne vysoké frekvencie: v roku 1803 až 700 meteorov za hodinu, v roku 1922 v Japonsku 112 meteorov za hodinu a v roku 1982 radarový záznam z Kanady ukázal až 90 meteorov za hodinu. Tieto maximálne frekvencie však trvajú len niekoľko hodín a na ich zachytenie treba mať aj nevyhnutné šťastie,“ píše v článku pre portál VEDA NA DOSAH astronóm Ján Svoreň.

Kedy Lyridy pozorovať?

Fakty

Radiant je miesto na oblohe, z ktorého meteory zdanlivo vyletujú.

Podľa popularizátora astronómie Petra Horálka by mal roj vrcholiť v dopoludňajších hodinách 22. apríla. Jeho maximum nie je podľa Horálka ostré. Môžeme ich tak sledovať aj počas iných nocí okolo maxima, teda 21. – 22. a 22. – 23. apríla 2025.

Mesiac sa počas týchto nocí objaví až skoro ráno vo fáze úzkeho kosáka. Najvhodnejšie je preto meteory z roja Lyríd pozorovať od 2. hodiny rannej až do svitania. V tomto čase bude už radiant, ktorý sa nachádza v súhvezdí Lýra blízko jasnej hviezdy Vega, vysoko nad obzorom.

Tipy na úspešné pozorovanie

Aby sme mali z pozorovania meteorického roja čo najviac, je potrebné vybrať si miesto, ktoré je od miest vzdialené aspoň 50 kilometrov. Ideálne je, ak sa nachádzate v horách alebo na vyvýšených miestach s dokonalým výhľadom, pretože meteory vylietajú v smere od súhvezdia Lýra náhodne po celej oblohe.

Pozorovať ich v mestách nemá veľmi zmysel. Svetelný smog totiž presvieti väčšinu meteorov. Takzvaná mapa svetelného smogu, napríklad lightpollutionmap.info, vám môže pomôcť lokalizovať miesta, kde sa končia svetelné hranice väčších miest a kde budete mať najlepší výhľad. Platí, že čím je farba na mape teplejšia, tým je svetelný smog väčší.

Dobrou pomôckou je tiež aplikácia MeteorActive slúžiaca na výpočet toho, koľko meteorov môžete v danom čase vidieť. Zohľadňuje vašu geografickú polohu, obežné dráhy meteoroidov, mesačné rušenie a svetelné znečistenie.

Na pozorovanie nie je potrebný ďalekohľad, Lyridy sú pozorovateľné aj voľným okom. Treba sa ale vyzbrojiť trpezlivosťou a teplo sa obliecť. Praktické je mať so sebou aj spací vak a karimatku. Potom už treba len čakať s pohľadom upretým na nočnú oblohu a v prípade, že uvidíte meteor, niečo si priať.

Meteorický roj na nočnej oblohe. Zdroj: iStockphoto.com

Meteorický roj na nočnej oblohe. Zdroj: iStockphoto.com

Ako Lyridy vyfotografovať?

Úkaz sa môžete pokúsiť zachytiť i fotoaparátom. Skúsený astrofotograf Petr Horálek radí, ako postupovať. Budete na to potrebovať statív, fotoaparát s možnosťou dlhej expozície a so širokouhlým záberom. „Fotoaparát najprv postavíte na statív a skontrolujete, či sa vám netrasie napríklad vo vetre. Následne nastavíte vyššiu citlivosť, zaostríte objektív na nekonečno, nastavíte najdlhšiu možnú expozíciu a zamierite na ľubovoľnú časť oblohy. Fotografujte so samospúšťou či prostredníctvom diaľkového ovládania, aby sa ani pri tomto kroku fotoaparát neroztriasol. Proces opakujte (alebo použite sekvenčné snímanie), kým do záberu nevletí žiadaný meteor,“ radí Horálek.

Zdroj: Astrofyzikální ProGResy z Opavy, SAV, VND (1, 2)

(zh)

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky

Mediálni partneri

ÁMOS vision FonTech Startitup