Misia, ktorá nesie názov po gréckej bohyni víťazstva Niké, prebieha na výskumnej stanici LunAres v Poľsku.
Zdroj: Facebook Lunares Research Station
„Nie som z tých, ktorí sa pravidelne zúčastňujú na simulovaných misiách, ale keď sa stretne jedinečná príležitosť so zaujímavým výskumom, je ťažké povedať nie,“ týmito slovami začal svoj príspevok o návrate na výskumnú stanicu LunAres Matej Poliaček na LinkedIne. Na svojej druhej misii bude totižto tentoraz v úlohe veliteľa posádky.
Aká je úloha misie?
Misia, ktorá nesie názov po gréckej bohyni víťazstva Niké, sa začala 31. mája a bude prebiehať až do 17. júna 2023 na výskumnej stanici LunAres v meste Piła v Poľsku. Program je zameraný na tréning, fyziológiu posádky, časový progres ich kondície a aktivity mimo habitatu – výstupov na „mesačný povrch“.
Zariadenie, ktoré posádka testuje, má čo najviac zmenšiť priestor potrebný na cvičenie, keďže náčinie na ISS je relatívne rozmerné. „Napríklad americký modul Orion, v ktorom poletia štyria astronauti okolo Mesiaca, je podstatne menší, preto potrebujeme nové riešenia, pri ktorých sme si ale istí, že spĺňajú rovnaký účel.”
K Matejovi sa do tímu pridali aj ďalší piati členovia, a to Britka Sophie Harkerová, Kaylin Juarezová s americkým a guatemalským občianstvom, Nemec Alexander Huschke, Peruánka Lielka Noelia Caballa Huamánová a Estónec Andres Käosaar.
Poliaček pracuje ako člen letovej prevádzky Nemeckého strediska pre letectvo a kozmonautiku (DLR) a v jej spolupráci zhromažďuje na misii dáta pre mikrobiálne štúdie. „Práve formou podobných simulácií vyvíjajú DLR a Európska vesmírna agentúra stanicu, ktorá má slúžiť na prípravu európskych astronautov pred skutočnou cestou na Mesiac. DLR chce využiť existujúce skúsenosti s prevádzkou ISS a stanica LunAres môže poslúžiť ako odrazový mostík na pretavenie týchto znalostí do prevádzkových princípov pre stanicu mesačnú – zo začiatku simulovanú, no eventuálne aj tú skutočnú,“ vysvetľuje Poliaček.
Matej Poliaček s posádkou. Zdroj: FB Lunares Research Station
Nevyhnú sa ani komplikáciám
Simulácia sa odohráva v kráteri Shackleton na južnom póle Mesiaca. Počas misie zažili členovia viaceré komplikácie, na ktoré museli promptne reagovať. Rovnako sa museli naučiť lepšie hospodáriť s obmedzeným množstvom vody.
Poloha určuje kvantitu svetla počas simulovaných výstupov na povrch podľa súčasnej fázy skutočného Mesiaca. Dva už odsimulované výstupy na povrch preto prebehli v tme. Počas prvého výstupu jednému z členov misie nefungoval v prilbe správne ventilátor, čo spôsobilo zahmlievanie a nahromadenie CO2 v prilbe, a analógový astronaut sa tak začal rýchlo prehrievať. Všetkých však včas evakuovali do bezpečia.
Zdroj: FB Lunares Research Station
Nesmie chýbať popularizácia
Okrem testovania rôznych postupov pre skutočné misie sa posádka zameriava aj na vedecko-popularizačné aktivity. Ich cieľom je priblížiť študentom vesmírne misie, a motivovať tak mladých ľudí, aby sa venovali kariére vo vesmírnom priemysle.
Počas aktuálnej misie poskytli nemeckým študentom online prehliadku habitatu a odpovedali na množstvo zaujímavých otázok. Neskôr im priamo počas výstupu na povrch Mesiaca prezentovali obleky, výstroj a ich jednotlivé úlohy a postupy.
Na misii už raz bol
Matej Poliaček bol ako jediný Slovák v roku 2019 účastníkom simulovanej misie na poľskej stanici LunAres. Misia trvala dva týždne, pričom celý čas museli byť na stanici v úplnej izolácii od vonkajšieho sveta.
„Simulovali sme mesačnú misiu, kontakt so „Zemou“, teda riadiacim strediskom simulácie, sme okrem každodenného brífingu využívali len zriedka. Počas misie sme jedli len lyofilizované (sušené mrazené) jedlo, monitorovali sme dvakrát denne fyziologické parametre ako hmotnosť, tep, krvný tlak a taktiež spálené kalórie, prijaté a vylúčené tekutiny,“ uvádza Poliaček.
Vďaka zbieraniu dát vedeli počas izolácie vyhodnotiť priebeh stravovania, fyzickej aktivity a športu. Okrem toho boli súčasťou experimentov, v rámci ktorých skúmali napríklad efekty izolácie na kognitívne schopnosti posádky, monitorovali schopnosť dážďoviek prežiť v simulovanej marťanskej pôde alebo simulovali výstup na „mesačný povrch“ v priľahlom hangári.
Zdroj: TS TouchIT, LinkedIn, Energoland
(JM)
