Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Mars pod drobnohľadom: misia EscaPADE otestuje lacnejšiu cestu k červenej planéte

René Beláček

K Marsu zamierila dvojica malých sond misie EscaPADE. Projekt má okrem výskumu otestovať víziu nového šéfa NASA, že aj veľké medziplanetárne misie sa dajú robiť výrazne lacnejšie.

Marťanská misia EscaPADE predstavuje test odvážnej vízie Jareda Isaacmana, ktorý by rád premenil NASA na flexibilnejšiu organizáciu, ktorá sa spolieha viac na lacnejšie, komerčne vedené medziplanetárne projekty. Foto: koláž autora: Jared Isaacman (zdroj: commons.wikimedia.org), ESCAPADE (zdroj: science.nasa.gov)

Marťanská misia EscaPADE predstavuje test odvážnej vízie Jareda Isaacmana, ktorý by rád premenil NASA na flexibilnejšiu organizáciu, ktorá sa spolieha viac na lacnejšie, komerčne vedené medziplanetárne projekty. Foto: koláž autora: Jared Isaacman (zdroj: commons.wikimedia.org), ESCAPADE (zdroj: science.nasa.gov)

Vo štvrtok 13. novembra odštartovala z kozmodrómu raketa New Glenn spoločnosti Blue Origin s dvojicou malých sond smerom k Marsu. Misia s názvom EscaPADE (Escape and Plasma Acceleration and Dynamics Explorers) patrí medzi podrobne sledované projekty, ktoré kombinujú vedecký výskum s testom nových konceptov komerčného vesmírneho prieskumu.

Lacná misia, veľké ambície

Za projektom stojí miliardár a súkromný astronaut Jared Isaacman, známy aj svojou víziou transformovať Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) na flexibilnejšiu agentúru, ktorá by sa viac spoliehala na lacnejšie, komerčne riadené medziplanetárne projekty. Misia EscaPADE teda nie je len ďalším krokom vo výskume červenej planéty, ale aj experimentom overujúcim možnosť vyslať dvojicu sond k Marsu s nákladmi pod 100 miliónov dolárov, čo je suma výrazne nižšia než v prípade bežných miliardových misií NASA.

Okrem testovania ekonomickej efektívnosti misie ponúka EscaPADE aj príležitosť získať nové údaje o magnetosfére Marsu a o procesoch urýchľovania plazmy, ktoré ovplyvňujú planetárne atmosféry. Ak sa projekt osvedčí, môže v budúcnosti otvoriť cestu lacnejším, rýchlejším a komerčne dostupným medziplanetárnym misiám.

Sondy budú pozorovať vplyv vesmírneho počasia na atmosféru Marsu, pričom zdobiť ich budú vtáky kivi odkazujúce na sídlo spoločnosti Rocket Lab na Novom Zélande, kde tieto endemity prirodzene žijú. Zdroj: UCB-SSL/Rocket Lab/collectSPACE

Sondy budú pozorovať vplyv vesmírneho počasia na atmosféru Marsu, pričom zdobiť ich budú vtáky kiviovia odkazujúce na sídlo spoločnosti Rocket Lab na Novom Zélande, kde tieto endemity prirodzene žijú. Zdroj: UCB-SSL/Rocket Lab/collectSPACE

Nová filozofia

Misia EscaPADE je záverečným pokusom programu SIMPLEx, ktorého predchádzajúce projekty sa neobišli bez problémov. Misia Janus, ktorá mala skúmať blízkozemské planétky, bola zrušená. Projekty Q-PACE, LunaH-Map či Lunar Trailblazer síce do vesmíru odštartovali, no všetky krátko po vypustení z rôznych dôvodov zlyhali. Rovnako smutnú bilanciu má aj komerčný lunárny program CLPS, kde z piatich misií uspela iba jedna. Práve na skúsenostiach z týchto programov chce Jared Isaacman stavať budúcnosť NASA.

Isaacman presadzuje myšlienku, že je lepšie mať desať stomiliónových misií, hoci niektoré zlyhajú, než jednu predraženú a oneskorenú miliardovú misiu. Kritici však upozorňujú, že veda nie je hra veľkých čísel – desať lacnejších projektov nemusí priniesť ani zlomok toho, čo jeden veľký, precízne navrhnutý rover alebo vesmírny teleskop.

Prípravy a cesta k Marsu

Dvojicu totožných sond, pomenovaných Blue a Gold, navrhla do značnej miery spoločnosť Rocket Lab. Na projekte sa však podieľali aj NASA a rôzne akademické inštitúcie, predovšetkým Space Sciences Laboratory na Kalifornskej univerzite v Berkeley.

V nasledujúcich týždňoch budú inžinieri z Rocket Lab sondy postupne oživovať a testovať. Následne sa EscaPADE vydá k libračnému bodu L2, vzdialenému približne 1,5 milióna kilometrov od Zeme, kde strávi približne rok čakaním na výhodnú pozíciu voči Marsu. Až potom prevezmú riadenie vedci z Berkeley, ktorí začnú kontrolovať prístroje. Samotná cesta k Marsu sa začne až o rok a potrvá ďalších deväť mesiacov. Do marťanskej orbity by mali obe sondy doraziť niekedy v priebehu roku 2028.

Cieľom misie je detailný prieskum správania hybridnej magnetosféry Marsu a jej interakcie so slnečným vetrom. Po príchode k Marsu najprv obe sondy zaujmú spoločnú vedeckú obežnú dráhu, na ktorej budú počas šiestich mesiacov študovať, ako riadi magnetosféra tok iónov a ako sa v nej prenáša energia a hybnosť.

Následne sa presunú na rozdielne obežné dráhy, ktoré sa budú postupne rozchádzať, aby mohli súčasne merať odlišné oblasti magnetosféry a sledovať, ako energia a hmota prúdia do a z riedkej marťanskej atmosféry.

Video: Príprava marťanských prieskumníkov: misia NASA EscaPADE skúma vesmírne počasie na Marse. Zdroj: Youtube/NASA Goddard

Misia presahujúca vedu

Ak sa misii podarí dodržať rozpočet a doraziť k Marsu, môže to zásadným spôsobom podporiť Isaacmanov koncept lacnej medziplanetárnej sondy NASA. EscaPADE tak nie je len dvojicou malých vedeckých sond, ale i akýmsi lakmusovým papierikom v spore o budúcnosť americkej kozmonautiky, či pokračovať v tradičných veľkých a drahých misiách alebo vsadiť na menšie, rizikovejšie, no potenciálne omnoho lacnejšie projekty. Ako tento spor dopadne, sa dozvieme už čoskoro.

Zdroj: NASA (1, 2), Scientific American

(LDS)

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky

Mediálni partneri

ÁMOS vision FonTech Startitup