Pred pár dňami prebehla médiami informácia o objave škvrny, pozostávajúcej z organických zlúčenín, ktorá sa nachádza na trpaslíčej planéte Céres. Tá v našej slnečnej sústave obieha na dráhe medzi Marsom a Jupiterom a vedci už dávnejšie potvrdili, že sa na tejto planétke nachádza ľad z vody. Aká je skutočná pravdepodobnosť, že by sa na Cérese mohli vyvinúť nejaké formy života? Na túto a ďalšie otázky, spojené s výskytom života vo vesmíre nám odpovedala Mgr. Zuzana Kaňuchová, PhD. z Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied.
B. H.: Aká je skutočná pravdepodobnosť, že by sa na Cérese mohli vyvinúť nejaké formy života?
Z. KAŇUCHOVÁ: „Samotný výskyt vodného ľadu a organického materiálu nestačí. Myslíme si, že k vzniku života vo forme, ako ho poznáme, je okrem organických molekúl ako stavebných prvkov, potrebná voda v tekutom skupenstve. Nie je vylúčené, že si Céres zachovala isté vnútorné teplo z čias jej formovania, a teda by sa pod povrchom mohol nachádzať oceán tekutej vody. Vznik, minulá, alebo možno aj súčasná existencia istej formy primitívneho života takto nie je úplne vylúčená. Podobne je tomu s Marsom, a niektorými ľadovými mesiacmi veľkých planét v Slnečnej sústave. Presné číslo pravdepodobnosti sa však nedá odhadnúť.“
B. H.: Je možné aby život v našej slnečnej sústave mal šancu postupne vzniknúť na niekoľkých planétach a pri zmene vhodných podmienok by zasa zanikol?
Z. KAŇUCHOVÁ: „Myslím si, že áno. Podmienky pre vznik života sú veľmi delikátne. Planéta sa v prvom rade musí nachádzať v tzv. obývateľnej zóne, čo je oblasť planetárnej sústavy, kde sa môže vyskytovať voda v tekutom skupenstve. Napokon, vieme dostatočne dobre, že život na Zemi zanikne kvôli vysokým teplotám v neskoršej fáze vývoja Slnka – keď prejde do štádia červeného obra.“
B. H.: Je potrebné, aby podmienky vzniku života boli podobné aké boli pri ich vzniku na Zemi, alebo sa živé organizmy dokážu prispôsobiť aj mimoriadne extrémnym podmienkam?
Z. KAŇUCHOVÁ: „Ak hovoríme o živote ako ho poznáme, tak áno, podmienky jeho vzniku by mali byť podobné ako boli pri vzniku života na Zemi. Ide však o to, že ani tie, ktoré tu vtedy panovali, nepoznáme úplne presne. Živé organizmy, ktoré sa vyskytujú v extrémnych pozemských podmienkach sa nazývajú extrémofily. Ide o rôzne mikróby; napríklad baktérie z rodu Aquifex, ktoré žijú v prameňoch horúcich až 96 °C. Extrémofily žijú tam, kde sa ostatným organizmom nedarí, a vďaka nim je možné preskúmať odolnosť života nielen na Zemi, ale aj možnosti pre život v hraničných podmienkach vo vesmíre, kde by sme ho nečakali.“
B. H.: Kde vlastne leží hranica medzi živým a neživým organizmom z pohľadu vývoja života vo vesmíre? Kedy už hovoríme o organickej zlúčenine a ktorý moment je momentom jej premeny?
Z. KAŇUCHOVÁ: „Z astrofyzikálneho hľadiska je organická molekula každá molekula, ktorá obsahuje aspoň jeden atóm uhlíka. Živá hmota je z podstatnej časti tvorená organickým materiálom. Moment prechodu z neživého na živé zatiaľ nevieme presne definovať ani popísať. Predpokladáme, že sa najprv vytvorili systémy chemických reakcií, ktorých produkty sa stali vzájomne prepojenými v supramolekulárnych systémoch. Tieto po štádiách, ktoré zatiaľ neboli plne odhalené, dali vzniknúť prvým bunkám majúcim tri principiálne vlastnosti: membránu, metabolizmus a reprodukovateľný genetický systém, ktorý poslúžil ako základ pre evolúciu prirodzeným výberom.“
B. H.: Keďže je vesmír všade tvorený rovnakými prvkami a ich zlúčeninami (rovnakými aj ako naša slnečná sústava), ktoré tvoria obrovské množstvo hviezd, ich planét a ich sústav, je pravdepodobné, že sa pri tom množstve v súčasnosti nachádza oveľa viac „živých“ planét, než aké by sme očakávali?
Z. KAŇUCHOVÁ: „Existencia života mimo Zeme nie je vylúčená. Otázkou však zostáva, čo vlastne je život, a čo hľadáme.“
B. H.: Ďakujeme za rozhovor.
Rozhovor pripravila: Barbora Hrvolová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: video youtube
Uverejnila: ZVČ