Nedajte si ujsť nebeské úkazy v auguste. Okrem iného nás čaká vzácne stretnutie Venuše a Jupitera či bohatá konštelácia planét koncom augusta.
Nočná obloha v auguste si pre pozorovateľov pripravila viaceré pozoruhodné nebeské úkazy. Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
Tohtoročný august prináša nádielku pozoruhodných nebeských úkazov. Meteorický roj Perzeíd tento rok nemá v čase maxima pre svit Mesiaca ideálne podmienky na pozorovanie.
V auguste sa môžeme tešiť aj na ďalšie nebeské úkazy, ako informuje známy český astrofotograf a popularizátor astronómie Petr Horálek. Počas mesiaca august budeme môcť pozorovať hneď niekoľko planét voľným okom a v mimoriadne fotogenických konšteláciách. Už 12. augusta sa dočkáme nebeského stretnutia tých najjasnejších z nich: Jupitera a Venuše.
12. august: veľké stretnutie najjasnejších planét
Veľmi vzácne nebeské divadlo nastane v skorých ranných hodinách v utorok 12. augusta 2025. Venuša a Jupiter – najjasnejšie planéty slnečnej sústavy – sa na rannej oblohe priblížia na uhlovú vzdialenosť len 51,6′ (menej ako dva mesačné splny vedľa seba). Samotné maximálne priblíženie nastane až po svitaní, ale už predtým budú planéty uhlovo dosť blízko.
Jasná dvojica vyjde nad severovýchodným obzorom okolo 2.30 SELČ (čas východu sa bude líšiť v závislosti od miesta pozorovania rádovo v minútach), slabší Jupiter bude od výrazne jasnejšej Venuše ležať severne (vľavo hore). Pri pohľade voľným okom budú dosť blízko seba a vizuálne neprehliadnuteľné aj z miest až do svitania okolo 5. hodiny rannej, keď už budú ležať vysoko nad východným obzorom (v tom čase sa nízko nad východoseverovýchodným obzorom bude dať vyhľadať aj planéta Merkúr).

Konjunkcia Venuše a Jupitera v skorých ranných hodinách v utorok 12. augusta 2025. Zdroj: Petr Horálek/Stellarium/Fyzikální ústav v Opavě
Vzácne stretnutie Venuše a Jupitera
V stredne veľkom ďalekohľade (s priemerom nad 10 cm) budeme môcť Jupiter s Venušou sledovať v jednom zornom poli. Venuša sa bude javiť ako veľmi nápadný belavý ovál s fázou podobnou Mesiacu medzi splnom a poslednou štvrťou, Jupiter ako kotúčik s pruhmi (atmosférickými pásmi).
V jeho blízkosti sa v jednej rovine ukážu 3 Galileove mesiace, a to Io, Ganymedes a Kalisto. Štvrtý, ktorým je Európa, sa bude premietať vo väčších teleskopoch pred samotnou planétou neďaleko Veľkej červenej škvrny (slávna dlhotrvajúca Jupiterova búrka) a od kotúča sa vzdialia až po 4. hodine rannej.
Ďalšie blízke stretnutie Jupitera a Venuše nastane už o necelý rok na večernej oblohe 9. júna 2026. Planéty bude deliť uhlová vzdialenosť o polovicu väčšia ako v prípade tohtoročného augustového úkazu. Nedajte si ho preto ujsť.
Perzeidy a Mesiac blízko Saturna a Neptúna
Ráno 12. augusta bude spieť k maximu aktivity aj meteorický roj Perzeíd. Viac sa dočítate v článku, uverejnenom na portáli VEDA NA DOSAH.
Nad južným obzorom sa bude nachádzať Mesiac uhlovo neďaleko planét Saturn a Neptún, ktoré budú v to ráno taktiež v konjunkcii (uhlovo asi 1° 14’ ďaleko od seba). Kým Mesiac a Saturn budú pozorovateľné voľným okom, Neptún bude treba vyhľadať malým ďalekohľadom, napríklad triédrom. Dňa 12. augusta 2025 v skorých ranných hodinách sa tak na oblohe vyskytne hneď niekoľko nebeských úkazov naraz.

Konjunkcia Saturna a Neptúna nastane tiež v skorých ranných hodinách v utorok 12. augusta 2025. Zdroj: Petr Horálek/Stellarium/Fyzikální ústav v Opavě
20. august: bohatá nebeská konštelácia
Vskutku veľmi bohatú konšteláciu ponúkne na rannej oblohe 20. augusta 2025 hneď šesť výrazných nebeských objektov. Päť z nich – jasné planéty Venuša a Jupiter, Mesiac (s popolavým svitom) a hviezdy Castor a Pollux zo súhvezdia Blížencov – sa zoskupia do uhlovej blízkosti do tvaru motýľa, pričom toto nebeské zoskupenie bude pozorovateľné už od 3. hodiny rannej SELČ nízko nad severovýchodným obzorom.
Ako zoskupenie pozvoľna vystúpi vyššie nad východný obzor a začne pozvoľna svitať, okolo 4.30 SELČ sa ešte nad obzorom objaví planéta Merkúr. Táto mimoriadne bohatá nebeská konštelácia bude ľahko pozorovateľná i z miest a jednoznačne bude patriť v priebehu celého roka 2025 medzi tie najjednoduchšie fotografovateľné. Nebude problém zachytiť ju kvalitnejším mobilným telefónom.

Bohatá konštelácia planét nás čaká 20. augusta 2025. Zdroj: Petr Horálek/Stellarium/Fyzikálny ústav v Opave
31. august – 2. september: Venuša pri Jasličkách
Na prelome augusta a septembra, konkrétne medzi 31. augustom a 2. septembrom 2025, budeme môcť nízko nad severovýchodným až východným obzorom pred svitaním pozorovať voľným okom a ešte lepšie malými ďalekohľadmi pekný úkaz. Planéta Venuša sa bude premietať neďaleko otvorenej hviezdokopy M44 (ľudový názov Jasličky alebo Včelí úľ) v súhvezdí Raka.
Hviezdokopa je pozorovateľná mimo miest aj voľným okom, v plnej kráse ju však uvidíme až malým ďalekohľadom (napríklad v triédrom). Jej najjasnejšia časť na oblohe zaberá plochu s priemerom približne 1,5°, teda troch mesačných splnov vedľa seba.

Pohľad na Venušu pri Jasličkách sa nám naskytne medzi 31. augustom a 2. septembrom 2025. Zdroj: Petr Horálek/Stellarium/Fyzikálny ústav v Opave
K hviezdokope sa Venuša uhlovo priblíži z juhozápadu 31. augusta 2025. Najbližšie sa Zornička k stredu hviezdokopy premietne 1. septembra 2025, a to južne. V tom čase bude mať planéta jasnosť -3,9 magnitúdy a bude naozaj jasným objektom viditeľným aj z miest. Pri voľnom pohľade sa bude zdať, akoby jasná Venuša ležala neďaleko hmlovej škvrnky.
Celý zdanlivý priechod Venuše blízko Jasličiek bude možné pozorovať každý zo spomínaných dní skoro ráno od štvrtej hodiny do svitania nízko nad východoseverovýchodným obzorom. Viditeľný bude aj očami. Ešte krajší pohľad sa pozorovateľom naskytne cez malý ďalekohľad, postačí pritom bežný triéder. V ňom sa čoskoro vedľa Venuše objaví niekoľko desiatok nejasnejších hviezd tejto asi 600 svetelných rokov vzdialenej otvorenej hviezdokopy.
Celý mesiac: Mliečna cesta a tenké Saturnove prstence

Pohľad na Mliečnu cestu nad Sečskou priehradou. Foto: Petr Horálek/Fyzikálny ústav v Opave
Najkrajší úsek Mliečnej cesty sa v druhej polovici leta nachádza nízko nad južným obzorom. Pozorovať ho môžeme v miestach, kde nerušia svetlá zo vzdialených miest, ideálne v čase, keď svojím svitom neruší Mesiac. Letný úsek Mliečnej cesty je pozorovateľný počas letných mesiacov celú noc, v auguste už po zotmení.
Takmer celú noc je na oblohe tiež planéta Saturn. Nachádza sa v súhvezdí Rýb ako výraznejší objekt v tejto oblasti. Pozorovať ju môžeme voľným okom. V prípade, že máme k dispozícii ďalekohľad, uvidíme aj jej prstence.
Tie sú pritom také rozsiahle, že ich vidíme ako svetlý krúžok obopínajúci planétu už cez väčší binokulár na statíve, a to napriek tomu, že planéta Saturn je od nás fyzicky okolo svojej opozície viac ako 1 miliardu kilometrov ďaleko. Preto ju dokázal pozorovať už Galileo Galilei svojím jednoduchým ďalekohľadom počiatkom 17. storočia a Saturn nazval ako planétu s ušami.
Zdroj: TS Astrofyzikálne progresy z Opavy
(zh)





