Výbuch v slnečnej atmosfére vytvoril 400-tisíc kilometrov dlhú jazvu, čo zhruba činí vzdialenosť medzi Zemou a Mesiacom.
Zväčšený pohľad na rozsiahlu jazvu na povrchu Slnka. Zdroj: Solar Dynamics Observatory (SDO)
Slnko neuberá na svojej výbušnej povahe ani po miliardách rokov. Pred pár dňami uchvátila odborníkov udalosť, ktorá vytvorila na ľavej časti Slnka kolosálny filament. Výron hustej a chladnej plazmy (protuberancia) bol taký silný, že na povrchu hviezdy zanechal jasný kaňon, ktorý sa nápadne ponášal na jazvu na tvári.
Ohnivý kaňon
Filamenty sú bežnou súčasťou slnečného cyklu. Pri sledovaní našej hviezdy možno vidieť tieto štruktúry ako tmavšie nitky. Najnovší filament ale vynikol svojou silou a veľkosťou.
Astronómovia pozorovali už niekoľko dní pred explóziou útvar vznášajúci sa nad povrchom Slnka. Výsledkom pozorovania bol bičovitý oblak horúcich plynov v slnečnej koróne, ktorý sa zrútil na povrch Slnka. Explózia vyvolala jav, ktorý vyzeral ako obrovský ohnivý kaňon.
Hoci termín kaňon môže evokovať akúsi jazvu v pevnom povrchu, v skutočnosti nemá s pozemskými kaňonmi veľa spoločného. Táto žiariaca priekopa je pozostatkom po zrútení a následnom preskupení magnetických siločiar Slnka. Vytvorili ju teda prudké zmeny a preorientovanie silného magnetického poľa hviezdy. Uvoľnená energia potom zahriala plazmu v tomto kanáli na teploty presahujúce milión stupňov Celzia, preto tak intenzívne žiari. Zmiznúť by mal do niekoľkých dní.
Ako informuje portál Space, výbuch vyhĺbil žeravú priepasť dlhú viac ako 400-tisíc kilometrov, čo je približne vzdialenosť medzi Zemou a Mesiacom. Steny tejto priepasti sa týčia do výšky najmenej 20-tisíc kilometrov.
Vo vysokom rozlíšení zaznamenali tento jav citlivé prístroje sondy Solar Dynamics Observatory (SDO). Vedci ho budú teraz detailne analyzovať.
Video: Vznik ohnivého kaňonu. Zdroj: Youtube/VideoFromSpace
Výron koronárnej hmoty
Udalosti ako táto obvykle tiež vyvolajú silnú erupciu koronárnej hmoty. Inak to nebolo ani v tomto prípade. Výboj známy pod skratkou CME ale nemieril priamo k Zemi, takže pre ňu nepredstavuje žiadnu hrozbu v podobe geomagnetickej búrky či vyradenia telekomunikačných technológií z prevádzky. Astronauti sú takýmito búrkami vo vesmíre vystavení nebezpečne vysokým úrovniam žiarenia, čo má vplyv na ich zdravie.
Vrchol solárneho cyklu sa blíži
Dôležitosť podrobného pozorovania Slnka podčiarkuje fakt, že hviezda čoskoro dosiahne vrchol jedenásťročného cyklu slnečnej aktivity, známeho aj ako slnečné maximum. Ide o prirodzený a cyklický prejav našej hviezdy, ktorý očakávame na prelome rokov 2025 a 2026. Keďže ide o najaktívnejšiu a najnebezpečnejšiu fázu solárneho cyklu, s najväčšou pravdepodobnosťou budeme svedkami podobných a potenciálne i silnejších erupcií.
