Vedci dúfajú, že tento objav povedie ku skúmaniu ďalších exoplanét menších ako Zem.
Ilustrácia znázorňuje, ako môže vyzerať povrch jednej z exoplanét obiehajúcich okolo Barnardovej hviezdy. Zdroj: Medzinárodné observatórium Gemini/NSF's NOIRLab/International Gemini Observatory
Už niekoľko desiatok rokov skúmajú astronómovia Barnardovu hviezdu v nádeji, že okolo nej nájdu planéty. Hviezdu objavil E. E. Barnard na Yerkesovom observatóriu v roku 1916. Teraz astronómovia využívajúci prístroj MAROON-X na ďalekohľade Gemini North našli spoľahlivé dôkazy o existencii troch exoplanét okolo Barnardovej hviezdy, z ktorých dve boli už predtým klasifikované.
Barnardova hviezda sa vyznačuje nízkou hmotnosťou a červenou farbou. Ide o jeden z najbežnejších typov hviezd. Za posledné desaťročie astronómovia zistili, že mnohé z týchto hviezd majú viacero skalnatých planét, ktoré okolo nich obiehajú.
Dáta z MAROON-X skombinovali s dátami z prístroja ESPRESSO na ďalekohľade Very Large Telescope (VLT) Európskeho južného observatória (ESO) a potvrdili existenciu štvrtej planéty, čím ju povýšili z kandidáta na skutočnú exoplanétu.
Môžu mať iné zloženie
Pri výskume pribudol MAROON-X, prístroj namontovaný na ďalekohľade Gemini North na Havaji, ktorý je určený na hľadanie exoplanét obiehajúcich okolo červených trpaslíkov. Prístroj vyhľadáva planéty pomocou detekcie jemného chvenia hviezd, ktoré vzniká vplyvom gravitácie obiehajúcich planét k ich hviezdnym hostiteľom, čo je známe ako technika radiálnej rýchlosti.
Študijný tím pomocou sondy MAROON-X objavil exoplanétu s najnižšou hmotnosťou vôbec. Vedci dúfajú, že tento objav povedie ku skúmaniu ďalších exoplanét menších ako Zem.
Astronómovia sa domnievajú, že menšie exoplanéty môžu mať rozmanitejšie zloženie ako doteraz objavené väčšie exoplanéty. Objav ďalších malých planét pomocou najnovších vysoko citlivých prístrojov by mohol otvoriť nový spôsob pochopenia toho, ako planéty vznikajú a ktoré z nich by mohli byť vhodné na život.
Tieto planéty sú však také malé, že sa podobajú Marsu. „V porovnaní s našou slnečnou sústavou sa každá zo štyroch planét nachádza vo vzdialenosti dráhy Merkúra,“ uviedol hlavný autor štúdie Ritvik Basant, doktorand astronómie a astrofyziky na Univerzite v Chicagu.
Planéty tesne obiehajú okolo Barnardovej hviezdy, pričom okolo svojho hviezdneho hostiteľa preletia za niekoľko dní v porovnaní s rokom, ktorý Zem potrebuje na jeden obeh okolo Slnka. Najvzdialenejšej planéte trvá jeden obeh menej ako sedem dní, zatiaľ čo najbližšia planéta má obežnú dobu menej ako tri dni.
Zrejme je na nich príliš horúco
Planéty sú tak blízko hviezdy, že ich povrch je pravdepodobne príliš horúci na to, aby boli obývateľné. To znamená, že štvorica planét sa nenachádza ani v obývateľnej zóne hviezdy, teda v tej správnej vzdialenosti od hviezdy, v ktorej môže na povrchu planéty stabilne existovať voda.
Štyri planéty obiehajú okolo Barnardovej hviezdy. Zdroj: Youtube/Science X: Phys.org, Medical Xpress, Tech Xplore
„Keď bola Barnardova hviezda mladá a aktívna, malé planéty obiehajúce okolo nej zasiahlo röntgenové žiarenie, časté erupcie hviezdy či hustý vietor,“ uviedol Edward Guinan, profesor astronómie a astrofyziky na univerzite Villanova v Pensylvánii. „Z tohto dôvodu tieto planéty menšie ako Zem pravdepodobne nemajú atmosféru, vodu ani život.“
Planéty s touto veľkosťou sú mimo našej slnečnej sústavy z veľkej časti nepreskúmané, takže ide o významný krok vpred pri hľadaní planét s hmotnosťou Zeme okolo hviezd podobných Slnku.
Zatiaľ čo sústava Proxima Centauri je najbližšie k našej slnečnej sústave vo vzdialenosti 4,25 svetelného roka a tvoria ju tri hviezdy, ktoré obiehajú jedna okolo druhej, Barnardova hviezda je najbližšia sústava s jednou hviezdou. Teraz astronómovia vedia, že okolo dvoch najbližších hviezdnych sústav k našej slnečnej sústave obiehajú planéty.
Pozrite si
Mnohé exoplanéty objavili v čase, keď obiehali pred svojou hostiteľskou hviezdou, čo spôsobilo pozorovateľný pokles svetla hviezdy, ktorý naznačuje prítomnosť planéty. Lenže planéty obiehajúce Barnardovu hviezdu neprejdú tranzitom, čo znamená, že z pohľadu ďalekohľadov na Zemi neprechádzajú pred svojou hviezdou a nedajú sa odhaliť výkonnými vesmírnymi observatóriami, akým je napríklad Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba.
Výskumný tím zachytil údaje z Barnardovej hviezdy počas 112 nocí trvajúcich tri roky. Údaje preukázali existenciu troch planét obiehajúcich okolo Barnardovej hviezdy, pričom dve z nich boli už predtým navrhnuté ako potenciálne planéty.
Vedci potom skombinovali svoje zistenia s údajmi získanými pomocou prístroja ESPRESSO na VLT v Čile iným tímom, ktorý je autorom štúdie z októbra 2024. To potvrdilo existenciu štvrtej exoplanéty.
Zdroj: CNN
(RR)
