Prvý z nich dopadol na naše územie presne pred 15 rokmi. Dnes nájdete v tejto lokalite náučný chodník.
Perzeidy – jeden z najznámejších meteorických rojov. Zdroj: NASA
Bola nedeľa večer 28. februára 2010. V televízii vrcholilo finále olympijského turnaja medzi družstvami Kanady a USA. V ôsmej minúte predĺženia rozhodol o výhre USA gól Sidneyho Crosbyho. Obyvatelia časti východného Slovenska si dnes už na túto športovú drámu zrejme nespomenú. Prekryla ju udalosť, ktorú niekto nezažije ani raz za život.
Pred 15 rokmi dopadol na naše územie jedinečný meteorit. Slovenský astronóm Juraj Tóth sa ho spolu s kolegami vydal hľadať. Práve on našiel prvý fragment telesa, ktorého vek neskoršie analýzy určili na 4,5 miliardy rokov.
„V prírode musíte hľadať niečo neštandardné, pretože bežné kamene človek už pozná,“ prezradil v rozhovore pre portál VEDA NA DOSAH, v ktorom sa ďalej dozviete, z akých netradičných zdrojov vedci vypočítali v roku 2010 lokalitu, kde meteorit dopadol. Astronóm ozrejmí, ako odlíšite kus vesmírnej horniny od obyčajných pozemských kameňov, čo robí z meteoritu Košice svetový unikát, a vysvetlí aj to, prečo sa počas prechádzok v prírode nepozerá na nebo, ale pod nohy.
Žiara nad Košicami
Čo znamená pre astronómov udalosť, akou je pád meteoritu?
Pád meteoritu je vždy jedinečná udalosť a zdroj nových informácií o slnečnej sústave. Nad Slovenskom zanikajú takéto telesá veľkosti košického prípadu štatisticky raz za dvadsať rokov. V živote človeka je to relatívne dosť dlhé obdobie a aj preto ide o pomerne výnimočnú udalosť.
Pred 15 rokmi osvetlil oblohu nad časťou východného Slovenska jasný bolid. Ľudia hlásili otrasy i dunivý zvuk. Čo sa udialo?
Išlo o teleso, ktoré malo priemer 1,2 metra a hmotnosť 3,5 tony. Bol to malý asteroid, ktorý vletel do zemskej atmosféry nad východným Slovenskom a pohyboval sa zo západu na východ. V atmosfére aj zanikol a jeho úlomky spadli v okolí Košíc.
Meteoroid je teleso, ktoré vstupuje do zemskej atmosféry veľkou rýchlosťou. Vzniká pri tom svetelný jav označovaný ako meteor (ľudovo padajúca hviezda). Fragmenty telesa, ktoré dopadajú na zemský povrch, sa nazývajú meteority. Na kompozitnej snímke je bolid Bánovce zo stanice Važec, zachytený systémom AMOS. Zdroj: FMFI UK
Svedkovia udalosti tvrdili, že svetelný efekt videli aj cez zatiahnuté rolety, keďže meteor preletel oblohou krátko pred dvanástou hodinou večer.
Teleso bolo jasnejšie ako Mesiac v splne. Jasnosťou ho radíme už do kategórie superbolidov. Znamená to, že bol konkrétne tisíckrát jasnejší než Mesiac v splne. Svetelný úkaz videli aj ľudia, ktorí boli vtedy vonku, hoci bolo zamračené, ale i ľudia, ktorí boli vnútri, keďže sa v tom čase hral hokejový zápas na zimnej olympiáde v Kanade, a to dokonca aj spoza žalúzií.
Niektorí nám hlásili aj dunenie a otrasy sklenených tabúľ. Zaregistrovali ich tiež seizmické stanice na východom Slovensku, pretože tlaková vlna spôsobila i vlnenie, ktoré sa prenášalo po povrchu zeme. Tieto výstupy sme potom spolu s kamerovými výstupmi tiež použili na výpočty miesta možného pádu meteoritu.
Išlo teda o impozantný jav, ktorý sa podarí človeku vidieť možno raz za život. Niekomu ani to nie, čiže v tomto smere išlo o niečo výnimočné. Ešte výnimočnejšie pre nás bolo to, že sme mali kamerové záznamy, hoci nešlo o kamery určené na sledovanie nočnej oblohy, ale o bežné bezpečnostné kamery.
Posledný februárový deň v roku 2010 neboli na pozorovanie práve ideálne podmienky. Dokonca sa píše o patáliách s pozorovacou technikou. O čo išlo?
Boli to patálie v tom zmysle, že sme mali zamračené. Aj naše kamery AMOS, ktoré sme už vtedy prevádzkovali, ale i kolegovia z Čiech, ktorí prevádzkujú kamery na sledovanie oblohy, mali techniku pod oblačnosťou. Jediné, čo fungovalo, boli rádiometre, ktoré merajú jas oblohy. Nevideli sme teleso, ale aj pri zamračenej oblohe sme zaznamenali zmenu jasnosti. Priamy obraz telesa sme získali z bezpečnostných kamier, ktoré mali ľudia na záhradách, na domoch alebo firmách v okolí Budapešti.
Bezpečnostné kamery v strehu
Ako ste sa k takémuto druhu záznamu dostali? Ozvali sa vám ľudia sami?
Bolo to zaujímavé. Hneď na ďalší deň ma kontaktovali dr. Spurný a dr. Borovička, kolegovia z Čiech, ktorí mali k dispozícii signál jasu z rádiometrov. Prvý videozáznam sa potom pomerne rýchlo objavil na internete, takže ma kontaktovali, aby som sprostredkoval kalibráciu týchto kamier. Ozvali sme sa preto kolegom z Maďarska, ktorí prišli k spomenutým kamerám a počas noci spravili zábery z tej istej pozície a v tej istej orientácii kamier na nočnú oblohu. Aby sme vedeli povedať, v akej výške, v akom azimute z konkrétneho miesta bolo teleso videné, potrebovali sme poznať postavenie hviezd a predmetov v okolí. Ak sa to skombinuje aspoň z dvoch kamier, dá sa určiť presná trajektória, kade teleso padalo, a aj miesto, kde svetlo zaniklo pri brzdení a rozpade a kde môžu byť jednotlivé meteority. Nakoniec sme mali k dispozícii až tri záznamy z Maďarska.
Konkrétny výpočet robil Astronomický ústav Akadémie vied Českej republiky v Ondřejove. Kolega Jiří Borovička je svetovým špecialistom na výpočty aj z neštandardných záznamov. Približne o desať dní sme mali k dispozícii informáciu, kde by sme mohli teleso už vo forme meteoritov hľadať.
Pátranie po meteorite si vyžaduje takmer detektívne postupy. Hľadali ste aj očitých svedkov udalosti?
S kolegom docentom Leonardom Kornošom sme vycestovali do Košíc a pýtali sme sa ľudí v okolitých obciach. Prišli sme do dediny Vyšný Klátov a iných obcí, kontaktovali sme miestnych starostov alebo ľudí, ktorých sme stretli. Tí nás zvyčajne nasmerovali k niekomu, kto niečo videl alebo počul. Takto sme vyspovedali asi 40 ľudí, robili sme si zápisky a konfrontovali sme to s pozorovaniami z kamerových záznamov.
Niektoré svedectvá boli rozporuplné. Ľudia mnohokrát nevedeli určiť smer, len hovorili o nejakom svetle, prípadne zvuku. Naopak, niektoré boli veľmi precízne. Napríklad od pána z košickej Šace sme mali veľmi detailné informácie o azimute, kde ešte bolo svetlo viditeľné, a o zvukových efektoch, ktoré nastali po rozpade telesa na kanonádu fragmentov.
Dráha meteoritu Košice v slnečnej sústave zasahujúca až k dráhe planéty Jupiter. Zdroj: J. Tóth; foto: doc. L. Kornoš
Pátranie po vesmírnych kúskoch
Vyrazili ste ho ihneď hľadať?
Keďže v čase okolo 10. marca bolo v lokalite ešte čerstvo napadaných cca 15 centimetrov snehu a pod ním by sme meteority našli iba ťažko, čakali sme, kým sa sneh roztopí.
Vhodná chvíľa nastala okolo 20. marca. Vtedy sme aj s kolegami z Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) spravili spoločnú expedíciu a tentoraz sme mali šťastie. Predtým sme sa takmer desať rokov snažili nájsť takéto teleso podľa výpočtov dráh, ale nikdy sme neboli úspešní. V podstate hľadáte pár kamienkov na ploche niekoľkých kilometrov štvorcových v lesnatom, hornatom či rôzne zarastenom teréne.
Teraz sme boli pomerne rýchlo úspešní. Zhruba do 40 minút, odkedy sme prišli z Bratislavy do Vyšného Klátova a odstavili sme auto pri vypočítanej lokalite, sa nám podarilo objaviť prvý meteorit.
Ako ste spoznali, že ide o úlomok vesmírneho telesa?
V prírode musíte hľadať niečo neštandardné. Bežné kamene človek už pozná. Toto je teleso, ktoré má po prelete atmosférou tmavú až čiernu kôrku a aj zvnútra je iné než bežné kamene. Má vyššiu hustotu, pretože obsahuje viac ťažkých prvkov, ako je napríklad niklové železo. Keď ho držíte v rukách, cítite vyššiu hustotu meteoritu oproti pozemským horninám.
Keď sme našli prvý kúsok, mali sme istotu, že sme v dobrej lokalite. Išlo o cca 28-gramový úlomok s veľkosťou 2 – 3 centimetre. Bolo to, našťastie, na lúke, bola jar a ešte nebola vysoká tráva, takže sa hľadalo pomerne dobre.
O hodinu neskôr sa nám podarilo nájsť ďalší kúsok. Našla ho vtedy študentka biofyziky Diana Buzová z Košíc. V prvý deň sme našli tieto dva kúsky, ale potom sme objavili ďalšie a ďalšie meteority. Postupne sme lokalitu, ktorá mala veľkosť až 5 x 3 kilometre, mapovali a zisťovali sme, kde je najväčšia koncentrácia úlomkov.
Pomocná ruka verejnosti
Pomáhali vám v hľadaní aj ľudia mimo vedeckej komunity?
Keďže sme nevedeli detailne prejsť celú plochu, pretože šlo o pomerne rozsiahle územie, spravili sme cielenú tlačovú konferenciu. Zverejnili sme výsledky nášho hľadania aj s tým rizikom, že by tam mohli prísť domáci alebo zahraniční hľadači, ktorí by zbierali meteority nelegálne. My by sme pre pokojnejšiu prácu potrebovali ešte možno pár mesiacov, ale išlo o takú výnimočnú udalosť, že sa to už nedalo ďalej tajiť. Tamojším ľuďom sme ale o našej aktivite povedali, aby v prípade nálezu meteoritu vedeli, na koho sa obrátiť.
Účastníci prvej expedície z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave a z Astronomického ústavu SAV s prvými dvomi meteoritmi z 20. marca 2010 pri obci Vyšný Klátov. Zdroj: J. Tóth
Aké pravidlá dodržiavate pri hľadaní meteoritov?
Cez GPS prístroje sme si zaznamenávali koordináty, polohu nálezov sme zdokumentovali fotografiami, aby sme vedeli rekonštruovať pádové pole aj s jednotlivými fragmentmi. Evidentne sa to vyplatilo, pretože košický prípad patrí k najlepšie zdokumentovaným pádom meteoritov i s pádovým poľom. Doteraz máme mapy, kde je poznačené, aké územie sme prešli.
Pri hľadaní nemáme vždy 100-percentnú úspešnosť, pretože používame oči. To je pomerne dobrý detektor, ale nie všetky fragmenty zostávajú na povrchu, niektoré sa zaboria hlbšie do zeme. Oficiálne sa nám podarilo nájsť 78 fragmentov, ale bolo ich ešte viac, niektoré našli ľudia mimo našich astronomických inštitúcií.
Kde sa nachádzajú úlomky meteoritu Košice?
Jedna časť je v depozitoch Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave a ďalšia časť v Astronomickom ústave SAV v Starej Lesnej. Väčšie alebo niečím zvláštne fragmenty sú v múzeách. Napríklad v Slovenskom národnom múzeu je dvojkilogramový úlomok, ktorý patrí k tým najväčším, časť z nich máme aj v Košiciach vo Východoslovenskom múzeu.
Jeden kúsok sa dokonca nachádza aj v obci Vyšný Klátov, kde nechal pán starosta zriadiť náučný chodník, ktorý vedie z centra dediny až po miesto nálezu prvého fragmentu. Niektoré meteority máme v hvezdárňach a planetáriách, ktorých zamestnanci nám s hľadaním pomáhali. Na Slovensku je viacero miest, kde sa s nimi môžu ľudia zoznámiť. Ďalšie fragmenty máme ale tiež odložené na výskum.
Dovnútra meteoritu
Aj po 15 rokoch máte čo na meteoritoch skúmať?
V prvých rokoch po nálezoch sme spravili extenzívnu analýzu pomocou nedeštrukčných metód, keď sme merali napríklad rádionuklidy generované kozmickým žiarením, keď bolo teleso v kozme. Tieto merania robili kolegovia z katedry jadrovej fyziky, kde sa na základe údajov určoval rozmer pôvodného telesa alebo jeho vek. Robili sa i deštrukčné analýzy v zmysle chemických analýz. Ďalej sme zisťovali, z čoho sa skladalo teleso, robili sa mineralogické analýzy na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave, s Vatikánskym observatóriom sme skúmali jeho hustotu, magnetické vlastnosti.
Prvý nájdený meteorit na ruke nálezcu Juraja Tótha. Podľa tohto meteoritu sa kalibroval zrak účastníkom expedície. Zdroj: J. Tóth
V posledných rokoch sme používali niektoré fragmenty aj na deštrukčné analýzy, pri ktorých sme skúmali, ako vyzerá spektrum meteoru, keby ho vytvoril košický meteorit. Simulovali sme prelet meteorov atmosférou vo veternom plazmovom tuneli na Stuttgartskej univerzite a sledovali sme, ako tieto prvky svietia a žiaria v plazme. Výsledky budeme používať pri modelovaní ďalších prípadov.
Keďže sa techniky zlepšujú a modernizujú, snažíme sa opätovne premeriavať a zisťovať nové veci. Nedávno sme robili počítačovú tomografiu týchto meteoritov a aj meteoritu Pusté Úľany. Dovtedy sme nemali k dispozícii techniky, ako sa pozrieť dovnútra meteoritu bez toho, aby sme ho nerozrezali. Niektoré košické fragmenty sme preskenovali a videli sme, že sú tam rôzne zhustené časti železných minerálov a aj takzvané chondrule, aj časti tvorené rôznymi inklúziami.
Meteorit s rodokmeňom
Meteorit Košice patrí k svetovým unikátom. Ide o meteorit s rodokmeňom. Čo to znamená?
Tým, že sme mali k dispozícii pozorovania preletu atmosférou, dá sa z nich určiť poloha a rýchlosť a dá sa zrekonštruovať pôvodná dráha, po ktorej sa pohyboval v slnečnej sústave, keď sa zrazil so Zemou.
V súčasnosti je na svete známych 77 000 meteoritov a z toho bol meteorit Košice v roku 2010 len pätnástym prípadom so známou dráhou. Väčšina meteoritov sú staršie nálezy, preto nevieme povedať, kedy k nám doleteli.
Od roku 2010 nám pribudlo ďalších asi 40 prípadov. Medzi nimi je tiež meteorit Pusté Úľany. Ide v poradí o druhý prípad meteoritu s rodokmeňom nájdený na našom území. Stále je to ale raritné.
Máme na našom území aj úlomky z iných telies slnečnej sústavy?
Existujú meteority z Marsu a Mesiaca, ale tie sa zatiaľ nenašli na Slovensku. No napríklad v niektorých slovenských hvezdárňach môžu ľudia vidieť takéto úlomky meteoritov, ktoré sa našli na Sahare, kde sú dobré podmienky na to, aby tam meteority zostali dlhé tisícročia v nezmenenom stave. Nachádzajú ich nomádske kmene a predávajú ich do zbierok svetových múzeí.
Výbrus meteoritu Košice v polarizovanom svetle s farbami rôznych minerálov. Zdroj: J. Tóth; foto: dr. D. Ozdin
Máme viaceré meteority nájdené na Slovensku v 19. storočí, v 20. storočí a aj v 21. storočí, ale väčšina z nich sú obyčajné chondrity, ktoré sú najčastejšie. Máme tu taktiež nálezy železných meteoritov a aj jeden nie celkom ešte spracovaný prípad – takzvaný achondrit. To znamená meteorit, ktorý prešiel ešte väčšou geologickou zmenou v medziplanetárnom priestore oproti týmto primitívnejším alebo pôvodnejším telesám, ako sú chondrity.
Napríklad v Prírodovednom múzeu vo Viedni je jedna z najväčších svetových zbierok meteoritov na Zemi, ktorá obsahuje viac ako 1100 exemplárov a práve tam sú i raritné kúsky z Mesiaca alebo z Marsu.
Kúsky vesmíru pod nohami
Hľadáte meteority aj pri bežných prechádzkach v prírode?
Je to taký profesionálny tik alebo profesionálna deformácia, keď človek sleduje svoje okolie. Napríklad aj košické meteority v rekreačnej oblasti Alpinka neďaleko Košíc boli nájdené náhodne. Ľudia tadiaľ chodili už aj po páde meteoru a nevšimli si dvojkilogramový meteorit, ktorý tam ležal na chodníku. Jednoducho neboli nastavení, že tam niečo také nájdu. Vyzerá to ako čierny kameň, čo človek bežne prehliadne, ale keď vie, čo má hľadať, tak to vidí. Takto sa našli napríklad i staršie kúsky: v roku 2012 železný meteorit Smolenice a kamenný meteorit Uhrovec, ktoré tu ležali tisícky rokov.
(RR)
