Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Astronóm Peter Vereš: Nový medzihviezdny objekt 3I/ATLAS budeme skúmať asi rok

Kristína Benkovičová

Nový medzihviezdny objekt 3I/ATLAS je malou senzáciou. Ide totiž len o tretí medzihviezdny objekt, ktorý sa podarilo zaznamenať.

Peter Vereš a video trajektórie objektu 3I2025 počas preletu slnečnou sústavou. Najbližšie k Slnku sa dostane tento rok v októbri. Zdroj P. VerešJPL Horizons portal

Peter Vereš a video trajektórie objektu 3I/2025 počas preletu slnečnou sústavou. Najbližšie k Slnku sa dostane tento rok v októbri. Zdroj P. VerešJPL Horizons portal

Do roku 2017 sa ľudstvu nepodarilo zaznamenať žiadny objekt, ktorý by k nám putoval z priestoru mimo našej slnečnej sústavy. Katalóg pozorovaní takzvaných interstelárnych telies sa začal zapĺňať len pred necelým desaťročím. Najnovší a v poradí tretí kandidát doň oficiálne pribudol v stredu 2. júla 2025.

Objekt, ktorý získal označenie 3I/ATLAS, zaevidoval prehliadkový ďalekohľad ATLAS v Río Hurtado v Čile. Zariadenie tvorí súčasť celosvetovej siete ďalekohľadov ATLAS (Asteroid Terrestrial-impact Last Alert System), ktorá slúži na hľadanie asteroidov a včasné varovanie pred potenciálnymi dopadmi blízkozemských objektov.

Veľký astronomický aj mediálny záujem odštartovali štyri 30-sekundové objavové pozície. Nasledujúce pozorovania odhalili vysokú excentricitu a hyperbolickú dráhu objektu, dokonca jeho potenciálny kometárny charakter.

Pri spätnej revízii pozorovaných dát sa zistilo, že objekt nemohli observatóriá zachytiť skôr než počas júna, pretože prechádzal popred husté hviezdne oblasti roviny našej Galaxie. V čase, keď Centrum malých planét (Minor Planet Centre) v USA oznámilo oficiálny objav telesa, vychádzalo z dát zo 122 pozorovaní objektu z 31 rôznych observatórií z celého sveta. Jedno z meraní realizovala aj hvezdáreň v Kysuckom Novom Meste prostredníctvom CCD kamery, určenej na záznam meteorov.

Slovenský astronóm Peter Vereš prezradil pre portál VEDA NA DOSAH, čo vedci o aktuálnom telese vedia, aké údaje v súčasnosti spresňujú, aká bude jeho trajektória naprieč slnečnou sústavou a aké odpovede by výskum medzihviezdneho telesa mohol priniesť.

Celková snímka z teleskopu ATLAS aj s výrezom s novoobjaveným medzihviezdnym telesom. Zdroj University of Hawai

Celková snímka z ďalekohľadu ATLAS aj s výrezom s objaveným medzihviezdnym telesom. Zdroj University of Hawaii

Od blízkozemského k medzihviezdnemu

V stredu 2. júla 2025 sa oficiálne potvrdilo, že sme spozorovali v poradí tretí medzihviezdny objekt. Čo všetko muselo byť splnené, aby bolo toto pozorovanie označené za oficiálne?

Objekt bol najprv považovaný za blízkozemský asteroid a práve vďaka tomu ho následne sledovalo viac pozorovateľov. To nám rýchlo pomohlo vypočítať jeho dráhu a ďalším astronómom zase nájsť archívne pozície, ktoré definitívne určili dráhu telesa. Už za jeden deň sme preto mohli svetu oznámiť objav.

Aká atmosféra panuje vo vesmírnej obci?

Objekt vyvolal veľkú odbornú aj mediálnu pozornosť. Je pomerne jasný, momentálne okolo 17. magnitúda, takže je dostupný aj menším amatérskym ďalekohľadom. Zároveň sa tieto dni budú na objekt pozerať aj najväčšie prístroje na svete. Kolegovia už hlásili, že žiadali pozorovací čas na Subaru, Keck (Havaj), Gemini (Havaj, Čile), Hubblovom vesmírnom ďalekohľade alebo Vesmírnom ďalekohľade Jamesa Webba.

Pred akými úlohami v súčasnosti stojí Centrum malých planét, kde už niekoľko rokov pôsobíte?

Minor Planet Centre (MPC) má na starosti prijímanie pozícií a zverejňovanie dráh. Našou prácou bude spresňovať predikciu polohy daného telesa, aby sa naň mohli zamerať veľké prístroje. V nasledujúcich dňoch sa určite dozvieme nové informácie o spektre objektu, jeho veľkosti, tvare aj jeho rotácii.

Pôvodne malo teleso označenie A11pl3Z. Čo znamenalo toto označenie?

Ide o dočasné označenie, ktoré mu dal ako novému objektu ďalekohľad ATLAS, keď ho prvýkrát reportoval do nášho centra. ATLAS takto reportuje stovky nových blízkozemských asteroidov ročne. Objekt sa pohyboval nezvyčajne, tak ho ATLAS hlásil ako kandidáta na blízkozemský objekt. Trvalé označenie je však 3I/ATLAS, prípadne C/2025 N1 (ATLAS). Z názvu je potom očividné, že ide o tretie interstelárne teleso, ďalšia časť názvu telesu udáva kometárny charakter.

Napriek tomu, že o ňom ešte nemáme dostatok informácií, dokážeme určiť, z ktorej sústavy pochádza a z čoho je zložený?

Objekt bol objavený iba 1. júla 2025. Momentálne stále pracujeme na spresnení jeho dráhy. Objekt prilieta zo smeru súhvezdia Strelec, takže z klasickej galaktickej roviny Mliečnej cesty. V súčasnosti nemáme žiadne informácie o jeho fyzikálnych vlastnostiach. Jeho priemer je len odhadovaný a zatiaľ len tri ďalekohľady reportovali nepatrnú kometárnu aktivitu. Zrejme išlo o sublimáciu plynov a prachu. Nasledujúce dni ukážu viac.

Video trajektórie objektu 3I/2025 počas preletu slnečnou sústavou. Najbližšie k Slnku sa dostane tento rok v októbri. Zdroj: P. Vereš/JPL Horizons portal

Návštevník z vesmírnej diaľky

Čím sa medzihviezdny objekt líši od predchádzajúcich dvoch cestovateľov a čím je výnimočný?

Objekt vyzerá oveľa väčší. Súčasný odhad hovorí o 20 kilometroch, ale na presné čísla si ešte počkáme. ʻOumuamua bola veľmi malá, iba okolo 50 až 100 metrov. Interstelárna kométa 2I/Borisov mala jadro s priemerom asi pol kilometra.

Na základe čoho sme zistili, že ide o medzihviezdny objekt?

Podľa dráhy objektu. Dráha telesa je vzhľadom na Slnko hyperbolická. Znamená to, že nie je uzavretá, ako v prípade typických eliptických dráh asteroidov alebo komét. Cez slnečnú sústavu iba preletí a nikdy sa nevráti.

Prvý známy medzihviezdny objekt, ktorý navštívil našu slnečnú sústavu – 1I2017 U1 Oumuamua – bol objavený 19. októbra 2017.

Prvý známy medzihviezdny objekt, ktorý navštívil našu slnečnú sústavu – 1I2017 U1 ʻOumuamua – bol objavený 19. októbra 2017.

Keď sme v roku 2017 zaznamenali prvý medzihviezdny objekt ʻOumuamua, objavili sa informácie, že by sme za ním mohli vyslať rýchlu prieskumnú sondu. Akým spôsobom budeme skúmať aktuálne teleso?

Letieť k tomuto telesu je už zrejme neskoro. Príprava na misiu trvá dlhé roky a teleso 3I preletí slnečnou sústavu pomerne rýchlo.

Pripravujú sa do budúcnosti projekty spojené s výskumom budúcich medzihviezdnych telies?

Inžinieri pripravili koncept, ako sa pripraviť na blízky výskum interstelárneho objektu. Ide o to mať vo vesmíre už pripravenú sondu, ktorá by mala v zálohe napríklad misiu k inej kométe a mala by teoretickú šancu zmeniť svoju dráhu, ak by sa náhodou objavil medzihviezdny objekt.

Aká je aktuálna dráha telesa cez slnečnú sústavu?

Teleso sa pohybuje po retrográdnej dráhe a sklon roviny dráhy k ekliptike je 175 stupňov. V čase objavu bolo teleso približne 4 astronomické jednotky od Slnka, čiže sa nachádzalo bližšie ako Jupiter. V najbližšom bode od Slnka, v perihéliu, bude 29. októbra 2025 vo vzdialenosti Marsu a pomerne blízko okolo Marsu aj preletí. Odvtedy sa bude už iba vzďaľovať od Slnka. Výstrednosť dráhy je približne 6, takže ide o veľmi hyperbolickú dráhu.

Nový ďalekohľad, nové objavy

Ako môže objav takéhoto objektu zmeniť, revidovať a ovplyvniť naše chápanie vesmíru, jeho vzniku aj samotnej dynamiky hviezdnych systémov?

Ide o tretí interstelárny objekt. Ide o nový typ objektov. Prvý bol objavený iba v roku 2017, druhý v roku 2019. Dovtedy sa iba špekulovalo alebo teoretizovalo o tom, že malé telesá, ako sú asteroidy a kométy, opúšťajú svoje hviezdy a môžu preletieť našou slnečnou sústavou. Robili sa štúdie, koľko takých objektov môže byť. Ich nájdenie nám dáva odpovede na to, ako často materské hviezdy dynamicky vyhadzujú malé objekty zo svojich planetárnych sústav. Zároveň sme veľmi zvedaví na chemické a fyzikálne zloženie, ktoré sa bude isto odlišovať od objektov slnečnej sústavy.

Prečo sme pred rokom 2017 nezaznamenali medzihviezdne objekty a za posledné desaťročie ich evidujeme už tri?

Ide o rozvoj takzvaných prehliadkových ďalekohľadov a programov, ktoré systematicky monitorujú veľkú časť oblohy, najmä hľadanie blízkozemských asteroidov. V týchto aktivitách posledných dvadsať rokov dominujú programy financované americkým úradom NASA. Je veľmi pravdepodobné, že takéto objekty bežne prelietavajú slnečnou sústavou, ale doteraz sme ich nezaznamenali. Od nového Observatória Very C. Rubinovej očakávame, že týchto objektov za pár rokov objaví niekoľko.

Na aké konkrétne otázky by ste si želali získať skúmaním medzihviezdnych objektov odpovede?

Základné otázky sú najmä o tom, z čoho sa tieto objekty skladajú a ako veľmi sa líšia alebo nelíšia od asteroidov a komét v slnečnej sústave. Zároveň by sme chceli vedieť, ako často a v akom množstve tieto objekty opúšťajú svoje hviezdne sústavy. To nám dá náhľad aj do minulosti slnečnej sústavy, keďže sa tiež predpokladá, že v ranej fáze vývoja veľa asteroidov a komét aj protoplanét opustilo naše Slnko. Objekt 3I je ideálny, pretože je veľký a jasný, takže na jeho podrobné skúmanie budeme mať asi rok.

(LDS)

Vizitka

astronóm v Centre malých planét (Minor Planet Centre) na Harvard-Smithsonian Center for Astrophysics v Cambridgei v USA

RNDr. Peter Vereš, PhD. | astronóm v Centre malých planét (Minor Planet Centre) na Harvard-Smithsonian Center for Astrophysics v Cambridgei v USA

Doktorát z astronómie a astrofyziky získal na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. Profesijne sa venuje výskumu a objavovaniu blízkozemských asteroidov a komét, simuláciám budúcich prehliadok oblohy, napríklad pre ďalekohľad LSST Observatória Very C. Rubinovej, a okrajovo aj meteorom, medziplanetárnej hmote, umelým telesám a exoplanétam. V USA pracuje od roku 2010, konkrétne pôsobí na University of Hawaii, Kalifornskej technickej univerzite a v NASA Jet Propulsion Laboratory. Je po ňom pomenovaný asteroid s označením (75009) Petervereš.

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky

Mediálni partneri

ÁMOS vision FonTech Startitup