Kvôli svetelnému znečisteniu je stále ťažšie pozorovať hviezdy.
Alex Kanderka je ešte len žiakom tercie na Gymnáziu Jána Adama Raymana v Prešove, no už v tomto mladom veku je nesmierne citlivý na súčasné podmienky životného prostredia.
Tvrdí, že si nielen všíma ekologické zmeny, no nebojí sa na ne poukazovať. Dokonca to všetko prepája so svojimi záľubami, ktorými sú astronómia, fyzika, biológia, chémia či iné prírodné vedy.
Rád sa učí aj cudzie jazyky, pretože sú podľa neho nenahraditeľnou súčasťou tvorenia vedeckých projektov a prác. Chtivosť i zvedavosť čerpá zo svojej rodiny. Určite ho aj tá motivovala prihlásiť sa do celoslovenskej súťaže mladých nádejných vedcov, kde ho porota zaradila medzi víťazov s projektom pozorovania meteorického roja.
V rozhovore nám tento talentovaný človek prezradil viac, a to nielen o nočnej oblohe.
Perzeidy, padajúce hviezdy, nám evokujú chvíle teplých letných večerov, keď sa pozeráme na oblohu a môžeme si niečo priať. Priblížte nám tento roj. Čo o ňom vieme?
Perzeidy, ľudovo nazývané slzy svätého Vavrinca, sú letným meteorickým rojom, ktorý je možné pozorovať od polovice júla až do polovice augusta. Tento rok som zaznamenal jeho maximálnu aktivitu v noci z dvanásteho na trinásteho augusta.
Ide o jeden z najaktívnejších rojov. Napriek tomu, že roje ako Kvadrantiny (1. 1. – 5. 1.) či Geminidy (7. 7. – 17. 7.) ho predbiehajú svojou zenitovou hodinovou frekvenciou, Perzeidy stále zostávajú tým najobľúbenejším.
Letné večery sú teplé a umožňujú pozorovanie aj v neskorších hodinách, aj keď sú o niečo kratšie. Práve preto som v malej dedinke Roztoky na severe Slovenska, vyznačujúcou sa najtmavšou oblohou v strednej Európe, pozoroval tento meteorický roj.
Prečo sa v poslednom období zhoršili podmienky na pozorovanie? Aké dôkazy sa nám zachovali z pozorovania Perzeíd v minulosti?
Informácie o pozorovaní Perzeíd sa zachovali už z roku 36 pred Kristom, no najpočetnejšie pozorovania pochádzajú z Ázie. O nich sa dozvedáme z kórejských, čínskych a japonských záznamov zo stredoveku.
Samotné pomenovanie Perzeidy však vzniklo až v devätnástom storočí. Pozorovanie nočnej oblohy bolo v minulosti omnoho jednoduchšie, prístupnejšie, o čom sa v súčasnosti už hovoriť nedá.
Môžu za to nočné lampy, bilboardy, osvetlené sídliska a obydlia ľudí – spoločne nazývané svetelné znečistenie či svetelný smog. Optimálne podmienky tak v mestách hľadáme márne. Nachádzame ich však v odľahlých, často aj ťažko prístupných miestach.
To je pravda. Za úkazmi na nočnej oblohe dnes musia ľudia cestovať, kedysi bola žiarivá nočná obloha samozrejmosťou. Miesta, odkiaľ ste robili pozorovania, sú optimálne na pozorovanie nočnej oblohy a uskutočnenie vášho projektu?
Predpokladal som, že zlá situácia so svetelným smogom bude aj v mojom rodnom meste. V Prešove, len pár desiatok metrov od jedného z najväčších slovenských sídlisk Sekčova, som si určil limitnú hviezdnu magnitúdu, teda to, aký maximálne jasný meteor dokážem na oblohe spozorovať.
Tieto údaje som neskôr porovnal s výsledkami zo štvordňového pozorovania na severe Slovenska, v srdci Východných Karpát.
Využíval som skupinové vizuálne pozorovanie, pozoroval som v menšej skupinke a bez zložitejších astronomických pomôcok.
Moje vybavenie bolo jednoduché, pozostávalo z teplého oblečenia, spacieho vaku a nafukovacieho kresla. Na pozorovanie som zase využil hviezdny atlas a na zaznamenávanie údajov ceruzy a papiere – protokoly.
Zdroj: iStockphoto.com
Čo tieto pozorovania ukázali? Čo nové ste sa dozvedeli?
Po porovnaní pozorovaní v Prešove a v Roztokoch prišli predpokladané, no stále hrozivé výsledky. Meteory s nízkou jasnosťou boli v Prešove úplne nepozorovateľné, ale i tie najjasnejšie tam pôsobili ako meteory s nízkou jasnosťou – „presvietilo“ ich sídlisko.
V Roztokoch som akoby pozoroval úplne inú oblohu. Viditeľná bola Mliečna cesta, blízke galaxie, hviezdy a prelietajúce meteory. V Prešove bola v tom istom čase nočná obloha zahalená do čierna, jediným výrazným nebeským telesom bol Mesiac.
Tieto, na pohľad nevinné, rozdiely prezrádzajú závažnú pravdu. Svetelné znečistenie už dávno nie je problémom prírodného ekosystému, nočných i denných zvierat, hmyzu, vtáctva či ekológov, astronómov a biológov.
Svetelné znečistenie postihuje nás všetkých, veď až 99 percent obyvateľov Európy žije v oblastiach, ktoré sú ním priamo zasiahnuté. Prichádzam preto s výzvou: Zachráňme noc – svieťme si na cestu a nie na hviezdy!
Čo sa podľa vás dá robiť s tým, aby bolo svetelného znečistenia menej?
Svetelné znečistenie je spôsobené svetlom, ktoré už neplní svoj prvotný účel, na ktorý mnohí ľudia zabúdajú.
Zmena však závisí od nás. Vráťme osvetleniu jeho pôvodnú (a neškodnú) úlohu a nočnej oblohe zase pozornosť, ktorú si zaslúži. Svieťme len tam, kde to je potrebné a len vtedy, keď svetlo skutočne potrebujeme. Dokonca tým ušetríme elektrinu, zvýšime bezpečnosť na cestách, zabezpečíme si pokojný spánok. Hviezdy tak vystriedajú pouličné lampy. Je to omnoho krajšia predstava ako narušenie ekosystému a životného prostredia, ktorého súčasťou sme aj my.
Na záver by som sa ešte rád poďakoval všetkým, bez ktorých by som dnes tieto slová nepísal. Hvezdárni a planetáriu v Prešove za umožnenie pozorovania aj v takýchto náročných podmienkach. Moje slová vďaky patria tiež Davidovi Piatakovi, vedúcemu projektovému inžinierovi testovacieho programu Space Launch System (SLL) vo výskumnom stredisku Nasa Langley Research Center za informácie z prvej ruky, PaedDr. Slávke Čorejovej za mnoho cenných rád pri tvorení projektu a v neposlednom rade aj RNDr. Márii Bilišňanskej, Phd., ktorá mi otvorila dvere do sveta AMAVET-u.
Alex Kanderka sa zaradil medzi víťazov na Festivale vedy a techniky, ktorý organizuje AMAVET – Asociácia pre mládež, vedu a techniku. Na súťaži sa každoročne prezentujú najšikovnejší školáci, ktorí so svojimi víťaznými projektmi reprezentujú Slovensko na celosvetových súťažiach a zaujímavých európskych výstavách.
Festival vedy a techniky prezentuje mladé mozgy, pri ktorých nám zostáva len dúfať, že raz budú pre krajinu prínosom a „neukradne nám ich svet“.
