Na pozorovanie nebeského divadla nás tento rok nalákajú meteorické roje, polárne žiary, stretnutia planét s Mesiacom aj jeho čiastočné zatmenie.
Jasná polárna žiara 5. novembra 2023 zo Slovenska. Foto: Martin Činčura.
V roku 2023 sme si mohli užiť krásne nebeské úkazy, ako napríklad čiastočné zatmenie Mesiaca, meteorické roje Perzeíd a Geminíd, početné konjunkcie, zákryt Venuše Mesiacom na dennej oblohe a aj niekoľko polárnych žiar. V roku 2024 sa takisto môžeme tešiť na mnohé zaujímavé úkazy.
Na to, aby sme zrak zdvihli k oblohe aj tento rok, nás opäť nalákajú meteorické roje, možné polárne žiary viditeľné z nášho územia, pekné nebeské stretnutia planét s Mesiacom aj čiastočné zatmenie Mesiaca. V roku 2024 očakávame jednu výraznejšiu kométu, ktorá v priebehu jesene ponúkne podobné predstavenie, aké predviedla kométa NEOWISE v júli 2020.
Po celý rok striehnime na polárnu žiaru
V roku 2024 sa Slnko dostáva do maxima svojej aktivity a je teda možné, že zase budeme svedkami viacerých polárnych žiar viditeľných z nášho územia. Najväčšia pravdepodobnosť výskytu je na jar a na jeseň, ale aj v ostatných mesiacoch je dobré byť na pozore.
V Česku a na Slovensku nečakajte jasné žiary ako v severských oblastiach, zvyčajne sú zaznamenateľné len fotograficky a voľným okom je ťažké ich vidieť (okrem iného aj pre nadmieru svetelného znečistenia z miest). Záujemcom o pozorovanie polárnych žiar odporúčame sledovať takzvané aurorálne monitory, na počítači https://www.solarham.net alebo https://www.spaceweatherlive.com, prípadne mobilné aplikácie Aurora Alerts (https://aurora-alerts.com/).
Dôležitý je pritom ukazovateľ „Bz“ (kolmá zložka IMF, čiže magnetického poľa oblaku zo Slnka). Pokiaľ jej hodnota klesne do záporných čísel, znamená to, že siločiary IMF sa lepšie napájajú na zemské magnetické pole a častice lepšie vstupujú do zemskej atmosféry. Na fotograficky viditeľnú žiaru veľmi často stačia hodnoty už od Bz –10 nT. To platí, ak hodnota trvá dostatočne dlho a nekolíše striedavo do kladných hodnôt.
Ďalším dôležitým údajom je rýchlosť slnečného vetra. Všeobecne platí, že čím vyššia rýchlosť solárneho vetra a zápornejšia hodnota Bz, tým lepšie. Aplikácie pri tom využívajú družicami namerané hodnoty slnečného vetra v reálnom čase, ktoré môžete sledovať na stránke: https://www.swpc.noaa.gov/products/real-time-solar-wind.
Meteory zo strateného súhvezdia
Takmer pravidelne sa každý kalendárny rok z astronomického hľadiska začína jedným z najbohatších meteorických rojov – Kvadrantidami. Roj je aktívny v období približne od 1. do 10. januára.
V mnohých ohľadoch sa dá o Kvadrantidách, ktorých materským telesom je trochu netradične planétka 2003 EH1, hovoriť ako o jednom z troch najsilnejších meteorických rojov celého roka.
Svedčí o tom predovšetkým hodnota zenitovej frekvencie, udávaná údajom 120 meteorov za hodinu (alebo skôr s premenlivou frekvenciou maxima medzi 60 a 200 meteormi za hodinu). Naopak, v neprospech roja hrá krátke trvanie maximálnej aktivity roja (zhruba šesť hodín) a všeobecne vysoká pravdepodobnosť oblačného počasia na začiatku januára. Keď už sa aj vyčasí, veľmi často pozorovanie ruší Mesiac, ktorý práve v januári býva dosť vysoko nad obzorom. Pritom pri dobrom počasí možno reálne počítať s videním okolo 60 až 80 meteorov roja za hodinu, a to najmä v skorých ranných hodinách ďaleko od miest. S ohľadom na mesačnú fázu budú mať Kvadrantidy jednoznačne najlepšie podmienky až ďalší rok, teda v roku 2025.
Maximum meteorického roja Kvadrantíd v januári 2020 nad Oravskou Lesnou na Slovensku. Foto: Petr Horálek/Fyzikálny ústav v Opave.
Aprílová noc plná nebeských stretnutí
V noci zo stredy 10. apríla na štvrtok 11. apríla 2024 sa toho na oblohe odohrá naozaj veľa. Stále budeme môcť zvečera sledovať zvieratníkové svetlo, mimo mesta mnoho krásnych objektov vzdialeného vesmíru takzvaného Messierovho katalógu a na začiatku noci a skoro ráno sa budeme môcť pokochať veľmi peknými konjunkciami.
Večer za súmraku 10. apríla 2024 okolo 21.00 hod. sa nad západným obzorom bude pozvoľna zjavovať tesné priblíženie jasnej planéty Jupiter a Mesiaca vo fáze úzkeho kosáka s popolavým svitom. Ako sa bude stmievať a objekty budú postupovať nižšie k obzoru, bude možné malým ďalekohľadom zbadať aj planétu Urán a štyri najjasnejšie mesiace Jupitera.
Popolavý svit je spôsobený slnečným svetlom, rozptýleným zemskou atmosférou smerom k Mesiacu, odrážajúceho sa od mesačného povrchu naspäť k nám. Nad trojicou telies potom objavíme pri zotmení aj voľným okom viditeľnú hviezdokopu Plejády. Bude to vskutku veľmi fotogenický pohľad hodný snímania.
Konjunkcia Jupitera a Mesiaca 10. apríla 2024 večer po 20.00 hod. Pri pokročilom súmraku dvojicu doplní planéta Urán a hviezdokopa Plejády. Zdroj: Peter Horálek/Stellarium/Fyzikálny ústav v Opave.
Mars a Saturn spolu
Pozoruhodné nebeské stretnutie sa odohrá aj o niekoľko hodín neskôr, za svitania 11. apríla 2024 krátko po 5.00 hod. Veľmi nízko nad východojuhovýchodným obzorom sa už za svitania budú môcť za ideálnych poveternostných podmienok dať nájsť planéty Mars a Saturn, ktoré bude deliť uhlová vzdialenosť iba 0,5 stupňa (zhruba uhlový priemer splnu). Vo väčšom ďalekohľade uvidíme Saturn aj s jeho prstencami.
Májový prach z Halleyho kométy
Zem prechádza dva razy ročne prúdom ľadovo-prachových častíc, ktoré za sebou zanechala pri svojom prelete okolo Slnka Halleyho kométa. Meteorický roj Eta Akvaríd, ktorý vzniká z ľadovo-prachových zrniek periodickej kométy 1P/Halley, budeme môcť pozorovať v noci z 5. na 6. mája 2024 skoro ráno. Druhý raz sa na úkaz budeme môcť tešiť v októbri, keď kométa zanechá meteorický roj Orioníd.
Podmienky sú takmer ideálne, Mesiac bude vo fáze len dva dni pred novom, nebude ho teda prakticky vidieť. Meteory má zmysel sledovať od 3.00 hod. až do svitania. V našich končinách sa treba zamerať na súhvezdie Vodnár, v ktorom leží radiant roja. Pri dobrých podmienkach môžeme uvidieť asi desať meteorov za hodinu.
Maximum meteorického roja Orioníd v roku 2020 nad východoslovenskými sopkami. V roku 2024 bude pri pozorovaní Orioníd rušiť svit Mesiaca. Foto: Petr Horálek/Fyzikálny ústav v Opave.
Pozoruhodné stretnutia v júli
Na konci júla 2024 nám obloha ponúkne veľmi peknú a fotogenickú sériu nebeských zoskupení, o ktoré sa postarajú tri planéty slnečnej sústavy, ubúdajúci Mesiac a známe otvorené hviezdokopy Plejády a Hyády v súhvezdí Býk. Nebeské zoskupenia sa budú dať vidieť v skorých ranných hodinách pred svitaním (teda pred 4.00 hod.), ale nízko nad obzorom ich budeme môcť vyzerať už krátko po 1.00 hod.
Pozrite si
Modrý spln
V súvislosti s augustovým splnom, ktorý nastane v pondelok 19. augusta 2024 o 20.28 hod., sa stretneme s pojmom modrý spln (z angl. blue moon). To však neznamená zafarbenie Mesiaca. Označenie pochádza z anglického výrazu once in a blue moon, čo vo voľnom preklade znamená raz za uhorský rok. V priebehu astronomického obdobia nastávajú vzácne hneď štyri splny, bežné totiž bývajú len tri.
V tomto prípade sa leto 2024 začne letným slnovratom 20. júna 2024 a skončí sa jesennou rovnodennosťou 22. septembra 2024. Splny v tomto období nastanú 22. júna, 21. júla, 19. augusta a 18. septembra. Za modrý spln sa označuje tretí z týchto štyroch, teda ten 19. augusta 2024.
Hoci sa augustovému splnu hovorí „modrý“, s jeho farbou to nemá nič spoločné. Naopak, pri východe aj pri západe bude výrazne oranžový vplyvom zoslabenia jeho svetla v zemskej atmosfére. Foto: Petr Horálek/Fyzikálny ústav v Opave.
Čiastočné zatmenie Mesiaca v septembri
V skorých ranných hodinách v stredu 18. septembra 2024 sa dočkáme čiastočného zatmenia Mesiaca. Bude síce percentuálne malé, ale voľným okom veľmi pekne pozorovateľné. Pri pozorovaní zo Slovenska a z východnej polovice Česka Mesiac zapadne ešte pred koncom polotieňovej fázy, ktorá pozorovateľná nie je. Úkaz nízko nad obzorom sa bude dať vidieť celý.
Pri maximálnej fáze o 4.44 hod. sa mesačný kotúč ponorí do južnej polovice zemského tieňa 8,5 percenta svojho priemeru. V tom čase bude ležať 18 stupňov vysoko nad západojuhozápadným obzorom v súhvezdí Ryby. Len asi 3 stupne východne od mesačného kotúča nájdeme v ďalekohľade planétu Neptún a 9 stupňov západne voľným okom viditeľný Saturn. Vysoko nad južným a juhovýchodným obzorom sa v zimných súhvezdiach budú nachádzať planéty Jupiter (v Býkovi) a Mars (v Blížencoch). Čiastočné zatmenie potrvá 1 hodinu 3 minúty.
V čase, keď bude prebiehať zatmenie, budeme zároveň pozorovať jeden z uhlovo najväčších splnov v roku. Len necelých 11 hodín po maxime zatmenia sa Mesiac ocitne najbližšie k Zemi, a to vo vzdialenosti 357 283 kilometrov.
Obloha počas čiastočného zatmenia Mesiaca 18. septembra 2024. Zdroj: Petr Horálek/Fyzikální ústav v Opavě.
Nádejná kométa Tsuchinshan-ATLAS
Jedným z najzaujímavejších a najočakávanejších nebeských úkazov roka 2024 by mohla byť kométa s nevábnym označením C/2023 A3 Tsuchinshan-ATLAS. Tú objavili nezávisle od seba dve observatóriá. Systém ATLAS (Asteroid Terrestrial-impact Last Alert System) v Južnej Afrike ju našiel ako malú hmlistú škvrnku 22. februára 2023 a ten istý objekt sa podarilo dohľadať v pozorovaní čínskeho observatória C’-ťin-šan (Zijinshan alebo Tsuchinshan), čo v preklade znamená Observatórium Fialová hora. Tamojší ďalekohľad zachytil objekt, ktorý vyzeral ako asteroid, po prvý raz už 9. januára 2023. Spätne sa kométu podarilo nájsť aj na snímkach systému ZTF (Zwicky Transient Facility) Observatória Palomar, a to už 22. decembra 2022.
Už vtedy na snímkach prejavovala nevýraznú kometárnu aktivitu, čo definitívne potvrdilo, že nejde o asteroid, ale o kométu. Zatiaľ čo v čase objavu mala kométa 18. hviezdnu veľkosť a ležala od Slnka zhruba 7,3 astronomickej jednotky (viac ako miliardu kilometrov ďaleko), v priebehu rok, 2024 sa priblíži k Slnku aj k Zemi mnohonásobne bližšie. Mohla by sa tak stať prísľubom mimoriadneho divadla, najmä v októbri.
V piatok 27. septembra 2024 preletí kométa príslním, najbližšie k Slnku sa ocitne v našich večerných hodinách na vzdialenosť 0,391 astronomickej jednotky. Po prelete sa kométa bude k Zemi ešte približovať a presunie sa na večernú oblohu. V tom čase by mohla byť najlepšie pozorovateľná. Ak dosiahne naozaj veľkú jasnosť, mohla by byť viditeľná asi trištvrte hodiny po západe slnka extrémne nízko nad západným obzorom zhruba od 10. októbra 2024. Pokiaľ bude dostatočne jasná, ako predpovedajú optimistické výpočty, druhá polovica októbra 2024 bude tým najlepším obdobím na jej pozorovanie na večernej oblohe nad západným, neskôr juhozápadným obzorom.
Najjasnejší Jupiter v decembri
V sobotu 7. decembra 2024 o 21.50 hod. sa kráľovská planéta Jupiter ocitne v opozícii so Slnkom. Bude teda na opačnej strane oblohy ako Slnko, vychádzať bude za súmraku, zapadať za svitania, najviac nad obzorom bude o polnoci. V tom čase bude Jupiter najjasnejší, pretože vďaka efektívnemu spätnému rozptylu slnečného žiarenia bude veľkú časť slnečného svetla dopadajúceho na jeho povrch vysielať naším smerom.
Jupiter nájdeme ako neprehliadnuteľný objekt vysoko v súhvezdí Býk, a to aj v presvetlených mestách. Najjasnejší zo všetkých objektov bude po väčšinu noci. Pokiaľ na Jupiter zamierite malý ďalekohľad (prípadne navštívite najbližšiu hvezdáreň), budete odmenení pohľadom nielen na sploštený kotúč samotnej planéty, ale aj na mesiace, ktoré ho sprevádzajú. V rovine okolo Jupitera obiehajú Io, Európa, Ganymedes a Kalisto, viditeľné už v triédri.
Zdroj: Česko-Slovenská astronomická tlačová agentúra
(JM)
