Stretávame sa s nimi bežne, no v skutočnosti o nich vieme len málo.
Dažďové kvapky v tráve. Zdroj: iStockphoto.com
Leto je ročným obdobím, keď sa človek azda najčastejšie stretáva s dažďom. Mnohí z nás však ani netušia, že aj taká bežná vec, ako je dážď alebo dažďová kvapka, v sebe ukrýva mnoho zaujímavostí.
Najčistejšia forma vody?
Ako uvádza portál ČT24, jeden z najprekvapivejších momentov v súvislosti s kvapkami sa spája práve s ich zložením. Mnoho ľudí sa totiž domnieva, že ide o najčistejšiu formu prírodnej vody. Tak to však ani zďaleka nie je.
Každá kvapka spravidla obsahuje mikroskopické čiastočky prachu alebo zvyšky morských solí, niekedy aj peľ či rôzne baktérie. A práve tieto čiastočky umožňujú vznik zárodkov kvapiek v atmosfére.
V jednej kvapke oceánskej vody by ste s najväčšou pravdepodobnosťou našli milióny baktérií a vírusov. Môže obsahovať aj rybie ikry, planktón, miniatúrne kraby či dokonca drobné červíky.
Pri svojom zostupe k zemi zachytávajú dažďové kvapky pevné i plynové prímesi, nachádzajúce sa vo vzduchu, čo môže v znečistených oblastiach viesť k väčšiemu obsahu nečistôt v kvapkách. V oblastiach s vyšším množstvom oxidu siričitého alebo dusnatého vzniká i pomerne kyslý dážď, avšak aj v čistých oblastiach je vplyvom oxidu uhličitého, prirodzene obsiahnutého vo vzduchu, výsledkom slabá kyslosť dažďovej vody s pH typicky medzi hodnotami 5,0 a 5,5.
Vôňa dažďa a geosmín
Dažďové kvapky. Zdroj: iStockphoto.com
- Geosmín je organická zlúčenina zemitej vône a chuti, produkovaná niektorými druhmi aktinobaktérií z rodu Streptomyces pri ich odumieraní.
- Tieto baktérie, prítomné vo väčšine zdravých pôd, sa používajú i na výrobu komerčných antibiotík.
- Geosmín je zodpovedný aj za zemitú chuť červenej repy a podieľa sa na prenikavej vôni zvanej petrichor.
Vôňa dažďa je azda každému dobre známa. To, čo cítime počas prechádzky po daždi, však v skutočnosti nie je vôňa kvapiek. Kvapky po dopade na povrch zeme vytvárajú bublinky vzduchu, ktoré stúpajú a praskajú, a uvoľňujú tak do vzduchu aerosól obsahujúci čiastočky zemského povrchu.
Voňajú pritom predovšetkým látka zvaná geosmín, produkovaná pôdnymi baktériami, a oleje, ktoré zasa vytvárajú rastliny. Dážď najviac rozvoniava po dlhšom období sucha a pri slabej až miernej intenzite, keď je jemne narušená vrchná vrstva pôdy.
Pozrite si
Vôňu po prvýkrát pomenovali austrálski výskumníci Isabel Joy Bear a Richard Thomas v roku 1964 v článku Nature of Argillaceous Odour v časopise Nature. Krátko nato sa v Indii začala komerčne predávať a dodnes je bežnou zložkou parfémov.
Chemický vzorec petrichora. Zdroj: iStockphoto.com
V oblastiach, kde sa pitná voda získava z povrchových zdrojov, sa pri rozsiahlom odumretí baktérií môže dostať geosmín aj do vody, a vyvolať tak jej nepríjemnú pachuť. V kyslom pH sa geosmín, naopak, rozkladá na látky bez zápachu.
Podľa dánskeho profesora Jensa Nielsena by geosmín mohol súvisieť aj s terpénmi, ktoré sú zdrojom vône mnohých rastlín a počas pobytu v lese majú pozitívny efekt na naše zdravie.
Zdroje: ČT24, Wikipedia, BBC, ClimateKids
