Migrácia vtákov, sezónne divadlo, ktoré pozorujeme na jar a na jeseň, patrí medzi najúžasnejšie prírodné fenomény na planéte.
Nastáva čas návratu vtáčích cestovateľov zo zimných dovoleniek. Ilustračný obrázok zobrazuje husi letiace vo formácii. Zdroj: iStock.com/zizar2002
V najbližších mesiacoch nastáva čas návratu vtáčích cestovateľov zo zimných dovoleniek. Prilietajú, aby nás celú jar i celé leto tešili svojím spevom a vychovali tu ďalšie generácie.
Ako cyklisti v peletóne
Letiace kŕdle pozostávajú z desiatok až stoviek tisíc operencov. Chvíľu letia tesne pri sebe, čoskoro sa však útvar roztiahne do podlhovastého riedkeho obrazca. Vtáky letia neuveriteľne koordinovane a počas letu do sebe nikdy nenarazia, a to ani vtedy, keď fúka silný vietor. Každý rok takto prekonajú tisícky kilometrov, ktoré od seba delia hniezdisko a zimovisko.
Príkladom sú divé husi, ktoré migrujú v kŕdli usporiadanom do charakteristického klinovitého tvaru. V tomto geometricky pôsobivom zoradení kŕdľa jednotliví členovia šetria energiou a počas absolvovania diaľkového preletu sa podieľajú na prerážaní vzduchu rovnakým dielom, aby mohli všetci spoločne zvládnuť mimoriadne dlhý a energeticky náročný migračný maratón. Úloha prerážača vzduchu na čele kŕdľa je však viac vyčerpávajúca, preto sa musia striedať ako cyklisti v peletóne.
Húfne sa vracajúce vtáky
Tie najkrajšie predstavenia možno na oblohe pozorovať pri ústiach riek do Stredozemného mora, v Afrike, ale aj v strednej Európe pri močiaroch, rybníkoch a vodných nádržiach, ktoré ležia v letových koridoroch operených migrantov.
Práve tie slúžia ako zastávky pre sťahovavé vtáky, ktoré tu čerpajú novú energiu na ďalšiu cestu. Hlavné letové koridory horskými sedlami a tradičné odpočinkové miesta močiarov a rybníkov bývajú počas vrcholiacej migrácie doslova preplnené najrozmanitejšími druhmi lietajúcich pútnikov. Kŕdle pritom pozostávajú až z astronomických počtov operencov.
Kŕdeľ husí. Zdroj: iStock.com/castigatio
Príroda však v rámci príletového harmonogramu starostlivo dohliada na to, aby medzi obrovskými vtáčími kŕdľami, pozostávajúcimi z nespočetného množstva jedincov, nenastávali žiadne kolízie. Ako sa tisíce vtákov vracajú hniezdiť k nám, tak aj odlietajú zo Slovenska vtáky, ktoré tu našli vhodné podmienky na prezimovanie. Ide napríklad o chochláča severského (Bombycilla garrulus) či kormorána veľkého (Phalacrocorax carbo).
Chochláč severský hniezdi v najsevernejších ihličnatých lesoch Európy, Ázie a Severnej Ameriky, na Slovensku je zimným hosťom a transmigrantom. Na jar opäť odlieta. Ilustračný obrázok. Zdroj: iStock.com/ElenaBelozorova
Pozrite si
Ako sa orientujú?
Vtáky majú vnútorný kompas, ktorý im umožňuje trafiť s neuveriteľnou presnosťou na miesta svojich odvekých hniezdisk a tradičných zimovísk. Napríklad kulík zlatý (Pluvialis apricaria) letí až z ďalekej Aljašky, kde sa vyliahol. Na zimu odlieta až na 4 500 kilometrov vzdialené Havajské ostrovy.
Túto dlhú trasu musí zvládnuť bez medzipristátia, pretože v jeho letovom koridore sa nenachádzajú žiadne roztrúsené ostrovčeky alebo pevniny. Ak by sa zo svojho letového kurzu vychýlil čo i len o jeden uhlový stupeň, minul by cieľ svojej migračnej trasy. Takéto „vykoľajenie“ by ho stálo život. Na návrat by už totiž nemal ani dosť síl, ani dosť energetických zásob.
Kulík zlatý (Pluvialis apricaria). Ilustračný obrázok. Zdroj: Wikimedia Commons
Podľa čoho teda tieto sťahovavé operence vedia, kam majú namierené? Dá sa povedať, že orientácia vtákov je vskutku zázračná a prírodovedci ju považujú za jeden z najväčších fenoménov živej prírody na planéte Zem. Čomu vďačia vtáky za túto mimoriadnu schopnosť a ktoré operence sa k nám v najbližších mesiacoch vrátia, si môžete prečítať v článku prírodovedca, ornitológa, popularizátora vedy a spisovateľa doc. Ing. Miroslava Sanigu, CSc., Symfónia vtáčieho sťahovania v archívnom čísle časopisu Quark.
Zdroj: Časopis Quark
Autor textu: doc. Ing. Miroslav Saniga, CSc.: Symfónia vtáčieho sťahovania. In: Quark 3/2015
Uverejnený text bol spracovaný redakciou VND a je skrátenou verziou pôvodného textu, publikovaného v časopise Quark. Celý pôvodný článok si môžete prečítať na tomto odkaze po zakúpení predplatného časopisu Quark alebo v tlačenej verzii časopisu. Po zakúpení predplatného získate aj prístup k archívu od roku 1995.
(zh)
