Presné miesto jeho výskytu je prísne utajené.
Lastovička skalná (Ptyonoprogne rupestris). Zdroj: iStockphoto.com
V uplynulých dňoch k vtáčím druhom na Slovensku pribudol úplne nový, doposiaľ nepozorovaný vták – lastovička skalná (Ptyonoprogne rupestris). O objav sa postaral Štefan Matis, pracovník Správy Národného parku Slovenský kras, počas dovolenky v Malej Fatre.
Podľa dostupných informácií sa tento vtáčí druh vyskytuje v strednej Európe veľmi ojedinele. V Českej republike bol pozorovaný jeden exemplár v rokoch 2003 a neskôr 2005 a v Maďarsku dva exempláre v roku 2020.
Mimoriadny nález v zložitom skalnom teréne
„Počas turistického výstupu som spozoroval vtáka, akého som doposiaľ nikdy v živote nevidel. Vedel som, že pôjde o mimoriadny nález, ale kým som si ho nezdokumentoval a neoveril si informácie, nebol som si istý, že som prvý, kto môže oznámiť toto pozorovanie,“ hovorí o svojom vzácnom objave Štefan Matis.
„Vtáky sa správali akoby hniezdili. Dospelé jedince lietali vždy na to isté miesto. V zložitom skalnom teréne som ich nasledoval a zistil som, že zalietavajú do jaskynného otvoru v skalnej stene. Nakoniec sa mi podarilo nájsť hniezdo a zdokumentovať dospelé jedince, ktoré lietali okolo neho.“ Vďaka dokázanému hniezdeniu na Slovensku týmto pribudol 230. hniezdiaci vtáčí druh. Dôkaz o hniezdení zvyšuje hodnotu údaju, lebo potvrdzuje jeho stabilnú prítomnosť na našom území.
K vzácnemu nálezu došlo počas dovolenkovej turistiky, a preto bolo potrebné vrátiť sa na miesto s kvalitným technickým vybavením na zdokumentovanie objavu v spolupráci s pracovníkmi Správy Národného parku Malá Fatra a ďalšími odborníkmi. V takýchto prípadoch o autenticite nálezu rozhoduje Faunistická komisia Slovenskej ornitologickej spoločnosti, ktorá zaslané informácie vrátane dokumentácie odborne posúdi.
Zdroj: Štefan Matis
V strednej Európe sa vyskytujú veľmi ojedinele
„Na mieste nálezu hniezdi jeden pár, ale pozorovali sme celkovo päť dospelých jedincov. Domnievame sa, že išlo o vyletené mláďatá z prvého hniezdenia. Mláďatá v hniezde sú asi päť dní staré a zrejme ide o druhé hniezdenie,“ dopĺňa Matis. Jeho zistenia posúvajú severnú hranicu rozšírenia lastovičky skalnej veľmi významne, keďže najbližšie hniezdenie bolo zaznamenané v rakúskych Alpách.
Lastovička skalná žije v teplejších oblastiach Európy od Ibérijského polostrova cez Stredomorie, na Strednom východe, v Himalájach až po čínske časti pohoria Ťan-šan a Altaj na východe. Hniezdny areál zaberá aj oblasti severnej Afriky a malú hniezdnu populáciu evidujú aj na Arabskom polostrove.
Vzhľad hniezda pripomína hniezdo lastovičky domovej (Hirundo rustica), ale je stavané na skalných stenách v jaskyniach a ojedinele aj na budovách. Lastovička skalná vyzerá vzhľadovo podobne ako brehula riečna (Riparia riparia). Zospodu je tmavšia, chýba jej tmavý pás na hrudi a má výrazne tmavé krídelné krovky. Vrchná časť tela je naopak o niečo svetlejšia, na chvostových perách má zreteľné biele škvrny a celkovo má subtílnejšiu stavbu tela. Lieta veľmi rýchlo a obratne a vydáva len veľmi nenápadné zvuky. V porovnaní s inými lastovičkovitými jedincami neodlieta nevyhnutne do teplých krajín, ale môže v oblasti hniezdenia aj prezimovať.
V mnohých oblastiach rozšírenia od nás na východ bolo v posledných rokoch pozorované rozširovanie druhu smerom na sever. Dá sa preto predpokladať, že i uvedený nález je dôsledkom tohto fenoménu. Predpokladáme, že lastovička skalná sa môže vyskytovať tiež na iných podobných územiach na Slovensku, najmä vo vysokohorskom krasovom prostredí od Belianskych Tatier cez Západné a Nízke Tatry až po Veľkú a Malú Fatru.
Miesto nálezu ostáva v utajení
„Nález je pre ornitologickú i odbornú verejnosť skutočnou senzáciou a prirodzenou súčasťou ochrany tohto nového druhu je aj utajenie presného miesta nálezu. Kolegovia z Malej Fatry budú lokalitu pozorne sledovať a dôsledne chrániť, aby sa nestala cieľom prílišného záujmu verejnosti a nežiaducej zvýšenej návštevnosti, ktorá by v tomto prípade mohla byť pre tieto vtáky hrozbou,“ dodáva Štefan Matis, ktorý si ako pracovník NP Slovenský kras uvedomuje jednotlivé riziká.
Zdroj: Štefan Matis, NN
(JM)
