Technológie využívajúce jadrovú energiu pomohli Dominikánskej republike odstrániť ich hlavného škodcu v poľnohospodárstve, a síce ovocnú mušku. Táto karibská krajina oficiálne vyhlásila na slávnosti v hlavnom meste Santo Domingo, že je bez hmyzu, a to dva roky po jeho rozšírení, keď čelila značným škodám v poľnohospodárstve.
Ako sa uvádza vo vyhlásení Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu zo 7. júla 2017, v boji proti tomuto škodcovi si odborníci v Dominikánskej republike vzali na pomoc jadrovú techniku, pričom Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu ich plne podporovala. Spolu s Organizáciou pre výživu a poľnohospodárstvo OSN poskytla Dominikánskej republike pomoc na potlačenie tohto škodcu pomocou techniky sterilného hmyzu. Táto forma kontroly hmyzu využíva žiarenie na sterilizáciu veľkého počtu samcov hmyzu, ktoré sa potom uvoľňujú, aby sa
spojili s voľne žijúcimi samicami. Tieto sterilné páry neprodukujú žiadne potomstvo, preto sa populácia hmyzu časom potlačí alebo úplne eliminuje.
Rozšírenie ovocnej mušky v Dominikánskej republike sa po prvýkrát zaznamenalo v marci 2015 v blízkosti obľúbeného turistického mesta Punta Cana a rýchlo sa rozrástlo na 2 000 kilometrov štvorcových vo východnej časti krajiny. Zákaz dovozu bol uvalený na niekoľko poľnohospodárskych výrobkov, čo malo iba v roku 2015 za následok odhadovanú stratu vývozu ovocia a zeleniny vo výške 42 miliónov dolárov (36 miliónov eur). Po dobrých výsledkoch pokusov o vyhubenie bol zákaz postupne zrušený, uviedla Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu. Fakt, že ovocná muška bola odstránená, predstavuje „pozoruhodný úspech“ pre Dominikánsku republiku, Medzinárodnú agentúru pre atómovú energiu a jej partnerov, povedal generálny riaditeľ agentúry Yukiya Amano.
Na margo jadrovej energie prichádza pozitívna správa aj z Oxfordskej univerzity. Ako vyplýva z on-line publikácie Our World in Data, ktorú univerzita vydáva, ide o najbezpečnejší hlavný energetický zdroj.
Výskumníci si položili dôležitú otázku: Aký zdroj energie by sme si mali vybrať, ak ju chceme vyrábať s najmenším negatívnym dopadom na zdravie? Vyberali si spomedzi hnedého a čierneho uhlia, ropy, zemného plynu, biomasy a jadra, ktoré tvoria 96 % celkovej energetickej produkcie na svete. Autori zohľadňovali nielen krátkodobé zdravotné následky (priame úmrtia, znečistenie), ale aj dlhodobé či medzigeneračné (s ohľadom na klimatickú zmenu). Pri prepočte na jednu vyrobenú terrawatthodinu energie (čo je približne ročná spotreba viac ako 12-tisíc Američanov) najviac úmrtí – najmä kvôli znečisteniu ovzdušia – spôsobuje uhlie. Znečistené ovzdušie sa podľa Svetovej zdravotníckej organizácie podieľa až viac ako 7 miliónov úmrtiach ročne.
Na základe historických a súčasných údajov o úmrtiach súvisiacich s výrobou energie, jadro zrejme spôsobilo zďaleka najmenšiu škodu spomedzi súčasných hlavných zdrojov energie, uvádza sa v publikácii. „Táto empirická realita je vo veľkej miere v rozpore s vnímaním verejnosti, kde je verejná podpora jadrovej energie často nízka v dôsledku obáv o bezpečnosť.“
Our World in Data je on-line publikácia, ktorá ukazuje, ako sa menia životné podmienky. Tvorí sa na Oxfordskej univerzite v tíme, ktorý sa skladá z ekonóma Estebana Ortizu Ospinu, webového developera Jaidena Mispyho a zakladateľa Maxa Rosera.
Spracovala: Slávka Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR
Správnosť prevzatých informácií potvrdil predseda Slovenskej nukleárnej spoločnosti prof. Ing. Vladimír Slugeň, DrSc.
Ilustračné foto: Pixabay.com
Uverejnila: VČ