Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Tip na dovolenku: Národný park Slovenský kras

Marta Bartošovičová

Zádielska tiesňava. Zdroj: iStockphoto.com

Slovenská dovolenka je tento rok kvôli obmedzeniam v cestovaní v kurze. Ak váhate, kam sa vybrať, máme pre vás skvelý tip: vyskúšajte prírodu a kultúrne pamiatky rožňavského okresu.

Národný park Slovenský kras sa nachádza v juhozápadnej časti východného Slovenska. Vo východozápadnom smere má rozpätie 45 km a v severojužnom 22 km. Rozprestiera sa na území okresov Rožňava a Košice, časť jeho ochranného pásma leží v okrese Revúca. Národný park zasahuje do katastra 36 obcí, ochranné pásmo do katastra 24 obcí.

Medzi svahmi Slovenského rudohoria a planinami Slovenského krasu sa nachádza okresné mesto Rožňava, centrum oblasti s názvom Gemer. Je významným strediskom cestovného ruchu, ktoré ponúka ubytovacie zariadenia ideálne na oddych počas pobytu v tejto lokalite. Okrem ubytovania tu však turisti nájdu aj vzácne kultúrne pamiatky. Za zmienku stojí biskupský palác, radnica a renesančná strážna veža. Významnou pamiatkou mesta je aj gotický katedrálny Kostol nanebovzatia Panny Márie zo 14. storočia či Banícke múzeum. Kúsok od mesta sa nachádza kaštieľ Betliar, hrad Krásna Hôrka a Mauzóleum Andrássyovcov.

Národný park Slovenský kras

Ide o najrozsiahlejšie krasové územie planinového typu v strednej Európe. Väčšina územia bola v roku 1973 vyhlásená za chránenú krajinnú oblasť. Pozostáva z troch od seba oddelených častí, ktoré predstavujú jednotlivé krasové planiny. Od západu na východ sú to Koniarska planina a Plešivská planina, ďalej Silická planina, Horný vrch, Dolný vrch, Zádielska planina i Jasovská planina, ktoré predstavujú komplex rozčlenený tiesňavami a geologickým rozhraním.

Súčasťou národného parku je 10 národných prírodných rezervácií, 6 prírodných rezervácií a 16 národných prírodných pamiatok, ktoré tvoria jaskyne a priepasti. Najznámejšie sú národné prírodné rezervácie Zádielska tiesňava, Turniansky hradný vrch, Brzotínske skaly, Domické škrapy a Kečovské škrapy.

Územie Slovenského krasu bolo v roku 1977 ako prvé na Slovensku zapísané do medzinárodnej siete biosférických rezervácií v rámci programu UNESCO – Človek a biosféra (Man and the Biosphere). Slúži ako príklad trvalo udržateľného života, prijateľnej rovnováhy a vzájomného vzťahu človeka s prírodným prostredím. Biosférická rezervácia hraničí s Aggtelekským národným parkom v Maďarsku. Územie je tvorené siedmimi planinami, ktoré sú oddelené kotlinami, kaňonmi a tiesňavami. Z nich je najznámejšia Zádielska tiesňava.

Slovenský kras s najbohatšou panónskou flórou je jedno z najzaujímavejších území Západných Karpát. Z tohto územia je známych viac ako 1500 taxónov vyšších rastlín, z ktorých je 160 chránených. Z botanického hľadiska majú najväčší význam rumenica turnianska (Onosma tornensis), dnes už premenovaná na rumenicu sviežu (Onosma viridis) a chudôbka drsnoplodá Klášterského (Draba lasiocarpa subsp. klasterskyi).

Veľmi bohaté je aj zastúpenie živočíšstva. Z bezstavovcov je to sága stepná, modlivka zelená, z mäkkýšov Pupilla triplicata a Zebrina detrita. Z plazov je pozoruhodný výskyt krátkonôžky štíhlej, jašterice živorodej a užovky stromovej. Zo šeliem tu možno stretnúť vzácneho rysa a vlka.

V Slovenskom krase sa vyskytuje 217 druhov vtákov. Zo stavovcov nachádzajú vhodné životné podmienky v jaskyniach predovšetkým netopiere, ktorých tu žije až 26 druhov. Najpočetnejšie sú zastúpené druhy ako večernica malá, podkovár malý, netopier obyčajný a kriticky ohrozený lietavec sťahovavý, vzácne sú aj letné kolónie podkovára južného.

Jaskyne Slovenského krasu v zozname UNESCO

Všetky jaskyne Slovenského krasu a priľahlého Aggtelekského krasu v Maďarsku boli v roku 1995 zapísané do zoznamu svetového prírodného dedičstva UNESCO. Sprístupnené sú Domica, Gombasecká, Jasovská a Krásnohorská jaskyňa.

Najdlhšou a najhlbšou jaskyňou je jaskynný systém Skalistého potoka (dĺžka 8 123 m, vertikálne rozpätie 376 m), najnižšie položená klasická ľadová jaskyňa do 50° severnej zemepisnej šírky mierneho klimatického pásma je Silická ľadnica (503 m n. m.). Najstaršia prírodná rezervácia bola vyhlásená v roku 1925 s výmerou 200 ha pod názvom Jasovské jaskyne.

Náučný chodník Jaskyne Slovenského krasu – svetové prírodné dedičstvo začína v obci Krásnohorská Dlhá Lúka. Obec je známa najmä kvôli sprístupnenej Krásnohorskej jaskyni, ktorá bola objavená v roku 1964. Nachádza sa v nej najväčší kvapeľ na svete s rozmerom 33 metrov. Jaskyňu môžete navštíviť len v sprievode speleológov.

V jaskyni Domica sa nachádzajú vzácne archeologické nálezy. Zdroj: iStockphoto.com

Najznámejšou a najdlhšou jaskyňou v národnom parku je Domica. Nachádzajú sa v nej vzácne archeologické nálezy staré 5 – 6 tisíc rokov, sintrové štíty a bubny. Okrem bohatej krasovej výzdoby upúta najmä vysokým počtom druhov netopierov. Doteraz tam zaznamenali až 16 druhov, pričom najsilnejšie zastúpenie má podkovár južný (Rhinolophus euryale). V jaskyni sa môžete plaviť podzemnou riečkou Styx.

Interiér Gombaseckej jaskyne zdobia ihlice visiace zo stropu. Ide o mimoriadne tenké sintrové brčká (stalaktitové útvary), ktoré svojou rozmanitosťou akoby stelesňovali nekonečnú variabilitu prírodných výtvorov. Európskou raritou sú snehobiele sklovité brčká, hrubé 2 až 3 milimetre a dlhé 3 metre. Na pozadí hnedočiernych vápencových stien vytvárajú výrazný farebný kontrast.

Zádielska tiesňava a náučné chodníky

Označuje sa aj ako dolina. Je najstaršou národnou prírodnou rezerváciou na území Slovenského krasu. Jej dĺžka je asi 2 200 m, hĺbka 300 m, pričom pravá strana (planina Horný vrch) je asi o 50 m vyššia ako ľavá (Zádielska planina). Jej šírka je v niektorých miestach iba 10 m. Je orientovaná od severu na juh. Nejedného návštevníka fascinujú vysoké skalné bralá i prirodzený les s potôčikom. Časť územia bola vyhlásená za chránenú oblasť ešte v roku 1954. Nachádza sa severne od obce Zádiel, zaberá tiesňavu potoka Blatnica spolu s kolmo stennými stráňami a priľahlou časťou doliny. Budovaná je vápencami stredného triasu.

Náučný chodník Zádielska tiesňava sa začína za obcou Zádiel a smeruje na sever po ceste cez Zádielsku tiesňavu proti toku Blatnického potoka. Trasa tvorí uzavretý okruh, ktorý má 7 zastávok a dospelý človek naň potrebuje približne 4 až 5 hodín.

Ak vládzete, môžete pokračovať v ceste východným smerom po okraji Zádielskej planiny a po hrebeni zostúpiť až k zrúcaninám Turnianskeho hradu po trase turistického chodníka.

Severným smerom je možné pokračovať k obci Hačava po náučnom chodníku Horné lúky, ktorý pozostáva zo siedmich informačných panelov.

Potok Blatnica. Zdroj: iStockphoto.com

Výnimočné miesto nielen na pohľad

Špecifikom Slovenského krasu nie sú len tvary, topografia, fauna alebo flóra. Zaujímavé sú aj abiotické zložky prostredia (neživé zložky – hornina, pôda, voda, vzduch, slnečné žiarenie), ktoré vytvárajú podmienky pre život rastlinných i živočíšnych organizmov.

Na geologickej stavbe územia národného parku a jeho bezprostredného okolia sa podieľa päť základných paleoalpínskych tektonických jednotiek, a to silicikum, turnaikum, meliatikum, príkrov Bôrky a gemerikum.

Charakteristické pre vrstevný sled silického príkrovu sú úlomkovité usadeniny v spodnom triase a vápencovo-dolomitický vývoj v strednom až vrchnom triase s hrubými masami wettersteinských vápencov, ktoré smerom do nadložia plynule prechádzajú do vrchnotriasových tisovských vápencov.

Vyššie časti vrchného triasu silického príkrovu zastupujú furmanské vápence, zlambašské vrstvy a hallstattské vápence, ktoré sú najviac rozšírené pri Silickej Brezovej. Vápence zachované pri Drnave obsahujú najmä koraly, hubky, dierkavce a ľaliovky. Typické skameneliny sú z lokality Bleskový prameň. Najspodnejším členom jurského sledu sú hierlatzské a adnetské vápence. Kriedové usadeniny sú známe z Jasovskej planiny a z výplní krasových dutín z lomu v Gombaseku.

Slovenský kras a územia ležiace severne od neho sa vyzdvihli a relatívnym poklesávaním vznikli kotliny a zníženiny. Tieto základné formy boli dotvorené a modelované eróziou riek a denudačnými procesmi. Vlastné plošiny sú málo členité. Ich výškové rozdiely sú dané iba dnami krasových jám a plošinami krasových chrbtov a pohybujú sa do niekoľko desiatok metrov.

Slovenský kras sa nachádza na rozhraní oceánskeho a kontinentálneho typu podnebia. Svojou strednou nadmorskou výškou 598 m leží na prechode medzi nížinným a horským typom podnebia. Rozdelenie teplôt a zrážok na území je v podstate závislé od nadmorskej výšky.

Hájske vodopády. Zdroj: iStockphoto.com

Hájsky potok, ktorý preteká dolinou, vytvára vďaka výškovým rozdielom až 300 metrov v travertínových hrádzach na konci tiesňavy, v oblasti od Čertovho mosta, sústavu perejí, kaskád a desiatich vodopádov rôznych veľkostí.

Hydrologické pomery územia Slovenského krasu charakterizuje absencia povrchového odtoku a to, že zrážkové vody skoro bez výnimky infiltrujú do skrasovatelých karbonatických hornín cez početné pukliny alebo poruchové zóny. V dôsledku rýchleho presakovania sa voda hromadí vo vnútri karbonátového masívu.

V Rožňavskej kotline pod úpätím Silickej planiny sa nachádza obec Krásnohorská Dlhá Lúka. V jej katastri sú zaujímavosťou krasové priehradky a penovcové jazierka na potoku Buzgó. Je to asi 20-metrový krasový útvar medzi Krásnohorskou jaskyňou, z ktorej vyviera, a Kaplnkou Panny Márie. Aj popri krasových priehradkách vedie náučný chodník.

Slovenský kras je z hľadiska výskytu podzemných vôd ojedinelým prírodným komplexom, ktorý sa vyznačuje extrémnym bohatstvom, pričom sú významné aj z vodohospodárskeho hľadiska. Z tohto dôvodu je časť národného parku a jeho ochranného pásma vyhlásená za chránenú oblasť prirodzenej akumulácie vôd. Krasové pramene (vyvieračky) plytkého obehu sa nachádzajú na úpätí planín a vyznačujú sa pomerne veľkou rôznorodosťou výdatnosti. Výstupné pramene vôd hlbšieho obehu majú stálejšiu výdatnosť, vody sa odlišujú zvýšenou teplotou a niekedy i kvalitou.

Marta Bartošovičová

Zdroje:

http://www.slovensky-kras.eu/info/vseobecne-informacie/
http://npslovenskykras.sopsr.sk/
https://www.unesconadosah.sk/
http://www.sopsr.sk/web/?cl=11223
https://www.youtube.com/watch?v=Rt5fXvO0Tj8

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky