Slovenská dovolenka je tento rok kvôli obmedzeniam v cestovaní v kurze. Ak váhate, kam sa vybrať, máme pre vás skvelý tip: vyskúšajte prírodu a kultúrne pamiatky rožňavského okresu.
Národný park Slovenský kras sa nachádza v juhozápadnej časti východného Slovenska. Vo východozápadnom smere má rozpätie 45 km a v severojužnom 22 km. Rozprestiera sa na území okresov Rožňava a Košice, časť jeho ochranného pásma leží v okrese Revúca. Národný park zasahuje do katastra 36 obcí, ochranné pásmo do katastra 24 obcí.
Medzi svahmi Slovenského rudohoria a planinami Slovenského krasu sa nachádza okresné mesto Rožňava, centrum oblasti s názvom Gemer. Je významným strediskom cestovného ruchu, ktoré ponúka ubytovacie zariadenia ideálne na oddych počas pobytu v tejto lokalite. Okrem ubytovania tu však turisti nájdu aj vzácne kultúrne pamiatky. Za zmienku stojí biskupský palác, radnica a renesančná strážna veža. Významnou pamiatkou mesta je aj gotický katedrálny Kostol nanebovzatia Panny Márie zo 14. storočia či Banícke múzeum. Kúsok od mesta sa nachádza kaštieľ Betliar, hrad Krásna Hôrka a Mauzóleum Andrássyovcov.
Národný park Slovenský kras
Ide o najrozsiahlejšie krasové územie planinového typu v strednej Európe. Väčšina územia bola v roku 1973 vyhlásená za chránenú krajinnú oblasť. Pozostáva z troch od seba oddelených častí, ktoré predstavujú jednotlivé krasové planiny. Od západu na východ sú to Koniarska planina a Plešivská planina, ďalej Silická planina, Horný vrch, Dolný vrch, Zádielska planina i Jasovská planina, ktoré predstavujú komplex rozčlenený tiesňavami a geologickým rozhraním.
Súčasťou národného parku je 10 národných prírodných rezervácií, 6 prírodných rezervácií a 16 národných prírodných pamiatok, ktoré tvoria jaskyne a priepasti. Najznámejšie sú národné prírodné rezervácie Zádielska tiesňava, Turniansky hradný vrch, Brzotínske skaly, Domické škrapy a Kečovské škrapy.
Územie Slovenského krasu bolo v roku 1977 ako prvé na Slovensku zapísané do medzinárodnej siete biosférických rezervácií v rámci programu UNESCO – Človek a biosféra (Man and the Biosphere). Slúži ako príklad trvalo udržateľného života, prijateľnej rovnováhy a vzájomného vzťahu človeka s prírodným prostredím. Biosférická rezervácia hraničí s Aggtelekským národným parkom v Maďarsku. Územie je tvorené siedmimi planinami, ktoré sú oddelené kotlinami, kaňonmi a tiesňavami. Z nich je najznámejšia Zádielska tiesňava.
Slovenský kras s najbohatšou panónskou flórou je jedno z najzaujímavejších území Západných Karpát. Z tohto územia je známych viac ako 1500 taxónov vyšších rastlín, z ktorých je 160 chránených. Z botanického hľadiska majú najväčší význam rumenica turnianska (Onosma tornensis), dnes už premenovaná na rumenicu sviežu (Onosma viridis) a chudôbka drsnoplodá Klášterského (Draba lasiocarpa subsp. klasterskyi).
Veľmi bohaté je aj zastúpenie živočíšstva. Z bezstavovcov je to sága stepná, modlivka zelená, z mäkkýšov Pupilla triplicata a Zebrina detrita. Z plazov je pozoruhodný výskyt krátkonôžky štíhlej, jašterice živorodej a užovky stromovej. Zo šeliem tu možno stretnúť vzácneho rysa a vlka.
V Slovenskom krase sa vyskytuje 217 druhov vtákov. Zo stavovcov nachádzajú vhodné životné podmienky v jaskyniach predovšetkým netopiere, ktorých tu žije až 26 druhov. Najpočetnejšie sú zastúpené druhy ako večernica malá, podkovár malý, netopier obyčajný a kriticky ohrozený lietavec sťahovavý, vzácne sú aj letné kolónie podkovára južného.
Jaskyne Slovenského krasu v zozname UNESCO
Všetky jaskyne Slovenského krasu a priľahlého Aggtelekského krasu v Maďarsku boli v roku 1995 zapísané do zoznamu svetového prírodného dedičstva UNESCO. Sprístupnené sú Domica, Gombasecká, Jasovská a Krásnohorská jaskyňa.
Najdlhšou a najhlbšou jaskyňou je jaskynný systém Skalistého potoka (dĺžka 8 123 m, vertikálne rozpätie 376 m), najnižšie položená klasická ľadová jaskyňa do 50° severnej zemepisnej šírky mierneho klimatického pásma je Silická ľadnica (503 m n. m.). Najstaršia prírodná rezervácia bola vyhlásená v roku 1925 s výmerou 200 ha pod názvom Jasovské jaskyne.
Náučný chodník Jaskyne Slovenského krasu – svetové prírodné dedičstvo začína v obci Krásnohorská Dlhá Lúka. Obec je známa najmä kvôli sprístupnenej Krásnohorskej jaskyni, ktorá bola objavená v roku 1964. Nachádza sa v nej najväčší kvapeľ na svete s rozmerom 33 metrov. Jaskyňu môžete navštíviť len v sprievode speleológov.
Najznámejšou a najdlhšou jaskyňou v národnom parku je Domica. Nachádzajú sa v nej vzácne archeologické nálezy staré 5 – 6 tisíc rokov, sintrové štíty a bubny. Okrem bohatej krasovej výzdoby upúta najmä vysokým počtom druhov netopierov. Doteraz tam zaznamenali až 16 druhov, pričom najsilnejšie zastúpenie má podkovár južný (Rhinolophus euryale). V jaskyni sa môžete plaviť podzemnou riečkou Styx.
Interiér Gombaseckej jaskyne zdobia ihlice visiace zo stropu. Ide o mimoriadne tenké sintrové brčká (stalaktitové útvary), ktoré svojou rozmanitosťou akoby stelesňovali nekonečnú variabilitu prírodných výtvorov. Európskou raritou sú snehobiele sklovité brčká, hrubé 2 až 3 milimetre a dlhé 3 metre. Na pozadí hnedočiernych vápencových stien vytvárajú výrazný farebný kontrast.
Zádielska tiesňava a náučné chodníky
Označuje sa aj ako dolina. Je najstaršou národnou prírodnou rezerváciou na území Slovenského krasu. Jej dĺžka je asi 2 200 m, hĺbka 300 m, pričom pravá strana (planina Horný vrch) je asi o 50 m vyššia ako ľavá (Zádielska planina). Jej šírka je v niektorých miestach iba 10 m. Je orientovaná od severu na juh. Nejedného návštevníka fascinujú vysoké skalné bralá i prirodzený les s potôčikom. Časť územia bola vyhlásená za chránenú oblasť ešte v roku 1954. Nachádza sa severne od obce Zádiel, zaberá tiesňavu potoka Blatnica spolu s kolmo stennými stráňami a priľahlou časťou doliny. Budovaná je vápencami stredného triasu.
Náučný chodník Zádielska tiesňava sa začína za obcou Zádiel a smeruje na sever po ceste cez Zádielsku tiesňavu proti toku Blatnického potoka. Trasa tvorí uzavretý okruh, ktorý má 7 zastávok a dospelý človek naň potrebuje približne 4 až 5 hodín.
Ak vládzete, môžete pokračovať v ceste východným smerom po okraji Zádielskej planiny a po hrebeni zostúpiť až k zrúcaninám Turnianskeho hradu po trase turistického chodníka.
Severným smerom je možné pokračovať k obci Hačava po náučnom chodníku Horné lúky, ktorý pozostáva zo siedmich informačných panelov.
Výnimočné miesto nielen na pohľad
Špecifikom Slovenského krasu nie sú len tvary, topografia, fauna alebo flóra. Zaujímavé sú aj abiotické zložky prostredia (neživé zložky – hornina, pôda, voda, vzduch, slnečné žiarenie), ktoré vytvárajú podmienky pre život rastlinných i živočíšnych organizmov.
Na geologickej stavbe územia národného parku a jeho bezprostredného okolia sa podieľa päť základných paleoalpínskych tektonických jednotiek, a to silicikum, turnaikum, meliatikum, príkrov Bôrky a gemerikum.
Charakteristické pre vrstevný sled silického príkrovu sú úlomkovité usadeniny v spodnom triase a vápencovo-dolomitický vývoj v strednom až vrchnom triase s hrubými masami wettersteinských vápencov, ktoré smerom do nadložia plynule prechádzajú do vrchnotriasových tisovských vápencov.
Vyššie časti vrchného triasu silického príkrovu zastupujú furmanské vápence, zlambašské vrstvy a hallstattské vápence, ktoré sú najviac rozšírené pri Silickej Brezovej. Vápence zachované pri Drnave obsahujú najmä koraly, hubky, dierkavce a ľaliovky. Typické skameneliny sú z lokality Bleskový prameň. Najspodnejším členom jurského sledu sú hierlatzské a adnetské vápence. Kriedové usadeniny sú známe z Jasovskej planiny a z výplní krasových dutín z lomu v Gombaseku.
Slovenský kras a územia ležiace severne od neho sa vyzdvihli a relatívnym poklesávaním vznikli kotliny a zníženiny. Tieto základné formy boli dotvorené a modelované eróziou riek a denudačnými procesmi. Vlastné plošiny sú málo členité. Ich výškové rozdiely sú dané iba dnami krasových jám a plošinami krasových chrbtov a pohybujú sa do niekoľko desiatok metrov.
Slovenský kras sa nachádza na rozhraní oceánskeho a kontinentálneho typu podnebia. Svojou strednou nadmorskou výškou 598 m leží na prechode medzi nížinným a horským typom podnebia. Rozdelenie teplôt a zrážok na území je v podstate závislé od nadmorskej výšky.
Hájsky potok, ktorý preteká dolinou, vytvára vďaka výškovým rozdielom až 300 metrov v travertínových hrádzach na konci tiesňavy, v oblasti od Čertovho mosta, sústavu perejí, kaskád a desiatich vodopádov rôznych veľkostí.
Hydrologické pomery územia Slovenského krasu charakterizuje absencia povrchového odtoku a to, že zrážkové vody skoro bez výnimky infiltrujú do skrasovatelých karbonatických hornín cez početné pukliny alebo poruchové zóny. V dôsledku rýchleho presakovania sa voda hromadí vo vnútri karbonátového masívu.
V Rožňavskej kotline pod úpätím Silickej planiny sa nachádza obec Krásnohorská Dlhá Lúka. V jej katastri sú zaujímavosťou krasové priehradky a penovcové jazierka na potoku Buzgó. Je to asi 20-metrový krasový útvar medzi Krásnohorskou jaskyňou, z ktorej vyviera, a Kaplnkou Panny Márie. Aj popri krasových priehradkách vedie náučný chodník.
Slovenský kras je z hľadiska výskytu podzemných vôd ojedinelým prírodným komplexom, ktorý sa vyznačuje extrémnym bohatstvom, pričom sú významné aj z vodohospodárskeho hľadiska. Z tohto dôvodu je časť národného parku a jeho ochranného pásma vyhlásená za chránenú oblasť prirodzenej akumulácie vôd. Krasové pramene (vyvieračky) plytkého obehu sa nachádzajú na úpätí planín a vyznačujú sa pomerne veľkou rôznorodosťou výdatnosti. Výstupné pramene vôd hlbšieho obehu majú stálejšiu výdatnosť, vody sa odlišujú zvýšenou teplotou a niekedy i kvalitou.
Marta Bartošovičová
Zdroje:
http://www.slovensky-kras.eu/info/vseobecne-informacie/
http://npslovenskykras.sopsr.sk/
https://www.unesconadosah.sk/
http://www.sopsr.sk/web/?cl=11223
https://www.youtube.com/watch?v=Rt5fXvO0Tj8