Viete si predstaviť švába žijúceho vo vode? Paleobiológom zo Slovenska sa v týchto dňoch podarilo v prestížnom geologickom časopise Gondwana Research opublikovať svetový objav. Dr. Peter Vršanský zo Slovenskej akadémie vied je vedúcim medzinárodného tímu, ktorý objavil vzácne fosílie vodných švábov. Ide o široký porovnávajúci materiál úplne nových skupín živočíchov, ktoré žili pred 300 – 98 miliónmi rokov. Vedci ich taktiež objavili na expedícií v UNESCO biosférickej prírodnej rezervácií neporušených pralesov Sumaco v Ekvádore.
„Základom objavu bol nový fosílny hmyz, ktorý sa podarilo nazbierať v Libanone, Myanmarsku, Rusku, Mongolsku, USA, Kazachstane a v Brazílií. Vodné šváby poslúžili najmä na globálnu analýzu všetkých vodných živočíchov. U hmyzu tieto informácie vedú k prekvapivému zisteniu. Kým počas celej histórie tento hmyz liezol zo súše do vody 236 krát, naspäť sa im to za tento priepastný časový úsek nepodarilo ani raz. To je v kontraste napríklad so stavovcami, ktoré sa aj z vody vracajú naspať na súš. Je teda veľmi pochybné, žeby prvý hmyz bol vodný ako sa to často predpokladá,“ povedal Peter Vršanský, ktorý výskumný tím vedie.
Na začiatku bol počet vodných skupín ku suchozemským malý, tento pomer sa však stabilizoval počas triasu a je už takmer 250 miliónov rokov nemenný. Väčšina vodných línií prežíva dodnes, čo sa o suchozemských živočíchoch nedá povedať.
„Objavené fosílie môže verejnosť pozorovať v múzeách v Bejrúte, Moskve, Washingtone, Nakingu, Tokiu a Stuttgarte. Nesmierne vzácne vzorky sa podarilo umiestniť aj do Slovenského národného múzea v Bratislave. Predstavujú najlepšie zachované fosílie vôbec a ich súčasťou sú aj jantáre z čias dinosaurov,“ povedal Peter Vršanský.
Na objave sa podieľali aj vedci z Česka, Ruska, Libanonu, Nemecka, Japonska, Číny a Ekvádoru. Článok korešpondoval Hemen Sendi, študent Prírodovedeckej Fakulty UK a na výskume sa podieľal aj Dr. Peter Barna.
V zbierkach Ústavu Zoológie SAV sa dnes nachádzajú aj nové línie vodných švábov, ktoré v štúdii ešte nie sú zahrnuté. Sú zavalité, pokryté blatom a dá sa predpokladať, že rýchlo neplávali.
„Vyhynuté šváby boli na život prispôsobené veľmi dobre. Boli pomerné bežné už v časoch dinosaurov, z jury, kedy sa mne a môjmu tímu podaril nesmierne vzácny nález na život vo vode prispôsobených mláďat. Mláďatá sú veľmi vzácne v sedimentoch, pretože sa do stredu jazera, kde sa sedimenty formujú, nemajú ako dostať. Tu ich je zdokumentovaných a vďaka sfarbeniu a plávajúcim nohám identifikovaných až 44,“ povedal Peter Vršanský.
Ako ďalej doplnil, dospelé jedince sa od nich líšia a majú aj krídla, ktorými aktívne lietali. Práve podľa krídel sa tieto skupiny podarilo identifikovať. V kriede sú už vodné šváby veľmi rôznorodé a patria sem skupiny chodiace po dne, plávajúce aj kráčajúce po hladine. Tieto majú extrémne dlhé končatiny doslova rozbité na množstvo drobných segmentov, ktoré si poradia s povrchovým napätím vody.
„Žijúce vodné šváby, ktoré sme pozorovali v Ekvádore, plávajú extrémne rýchlo – až meter za sekundu. Napriek tomu nemajú ani jedno viditeľné prispôsobenie. Vyzerajú ako úplne obyčajné šváby, pripôsobenia sa ukrývajú v nanopovrchoch. Patria medzi najpokročilejšie línie,“ dodáva paleobiológ.
Dnešné šváby, s ktorými denne prichádzame do kontaktu, žijú skryto. Živia sa prevažne odpadom, takže čistia prostredie, v ktorom sa nachádzajú. Objavené fosílie sa podľa Petra Vršanského pravdepodobne živili inak a boli dravé. Priamy dôkaz dravosti nemáme, keďže sa nezachoval obsah ich žalúdka, ale pravdepodobne jedli uhynuté alebo živé drobné vodné živočíchy.
Spracovala: Monika Hucáková pre portál Veda na dosah
Zdroj foto: Peter Vršanský
Uverejnila: VČ