Ocenený projekt slovenskej architektky by dokázal vyčistiť Veľkú tichomorskú škvrnu.
Návrh plávajúcej čistiacej stanice v tvare kvetu od slovenskej architektky Lenky Petrákovej získal v roku 2020 Grand Prix cenu za morskú architektúru a inovácie nadácie Jacquesa Rougerie.
Jedným z najväčších ekologických problémov súčasnosti je pribúdajúci odpad, ktorý sa hromadí nielen na pevnine, ale čoraz viac znečisťuje aj morské ekosystémy. Vedci odhadujú, že takmer 11 percent (19 – 23 miliónov ton) všetkého plastového odpadu skončilo v roku 2016 vo vodných ekosystémoch. Ak sa nič nezmení, toto číslo by do roku 2030 malo narásť až na 53 miliónov ton. (Borelle et al., 2020)
Odpad ohrozuje nielen vodné a morské ekosystémy, no podľa najnovších zistení sa rozložené mikroplasty z neho nachádzajú už aj v jedle, ktoré jeme, alebo pitnej vode, či dokonca v ľudských placentách počas tehotenstva (Barboza et al., 2018; Ragusa et al., 2021).
Týmto problémom sa začala zaoberať aj mladá slovenská architektka Lenka Petráková. Podľa nej žilo ľudstvo príliš dlho v predstave, že naša činnosť neubližuje životnému prostrediu. Nastal čas začať pracovať na lepšej a najmä environmentálne udržateľnej budúcnosti.
Projekt Ôsmy kontinent. Zdroj: Archív architektky Lenky Petrákovej
Projekt, ktorý má potenciál zlikvidovať Veľkú tichomorskú škvrnu
Ôsmy kontinent je návrh plávajúcej stanice, ktorá zbiera odpad z povrchu mora vďaka bariéram. Odpad následne buď biologicky rozkladá a využíva na svoje potreby, alebo skladuje a prepravuje na pevninu na ďalšie spracovanie.
Projekt tvoria prepojené stanice v tvare kvetových lístkov, ktoré plávajú na vodnom povrchu ako bóje. Ich posádka ich dokáže upevniť na dno, keď je to potrebné, inak na otáčanie a pohyb využívajú vietor.
„Navrhovaná stanica by mohla ročne spracovať okolo 30 tisíc kilogramov odpadu. Projekt ale počíta s umiestnením viacerých staníc do mriežky na ploche Veľkej tichomorskej škvrny. Tým by sa urýchlilo prečistenie vedcami odhadovaných 79 tisíc ton odpadu,” odhaduje dizajnérka.
Zároveň by stanica slúžila aj ako výskumné a vzdelávacie centrum, určené na štúdium ľudského znečisťovania morí a popularizáciu tejto témy. Projekt je energeticky sebestačný, využíva totiž prílivovú a solárnu energiu. Časti stanice môžu slúžiť ako skleníky na pestovanie rastlín a odsoľovanie či filtrovanie vody.
„Koncepcia projektu ráta so skupinami staníc. V každej skupine by sa nachádzalo 13 staníc, ktoré sa pohybujú po hladine v smere vodných prúdov, pretože tak isto sa pohybuje aj odpad. Na jednej z trinástich staníc budú ubytovaní vedci aj so zázemím. To tvoria napríklad skleníky na pestovanie potravy pre posádku. Zvyšné by boli minimalizované na technológiu bariéry s tromi cípmi a zberača odpadu. Na vyčistenie Veľkej tichomorskej škvrny by sme určite potrebovali viacero zoskupení,“ hovorí architektka.
Stanice navrhla tak, aby neohrozovali podmorský ekosystém. Po vyčistení plávajúceho ostrovu odpadu by sa napríklad mohli presunúť bližšie k pobrežiu, kde by mohli zachytávať odpad ešte predtým, ako sa začne v oceáne rozkladať. Ich životnosť architektka odhaduje na 40 až 60 rokov, a to v závislosti od dostupných stavebných technológií.
Projekt Ôsmy kontinent. Zdroj: Archív architektky Lenky Petrákovej
Realizácia je možná, no zatiaľ v nedohľadne
Projekt je momentálne vo fáze koncepčného riešenia. Na jeho realizáciu sú potrebné nemalé finančné prostriedky a tím odborníkov, ktorí by ho dopracovali do najmenšieho technického detailu.
Architektka však dúfa, že Ôsmy kontinent sa raz bude vznášať na oceáne a pomáhať zlepšovať životné prostredie. Financovanie projektu je v tomto štádiu ešte v nedohľadne, jednou z možností jeho realizácie sú podľa nej grantové schémy. Medzi investormi projektu by rada videla firmy, ktoré prispievajú k znečisteniu oceánov najviac.
Od umenia k čisteniu oceánov
Úspešná Slovenka sa chcela pôvodne venovať umeniu. Keď neskôr našla záľubu v technike, uvedomila si, že architektúra je pre ňu jasnou voľbou. Odvtedy naberá skúsenosti nielen na Slovensku, kde vyštudovala svoj bakalársky titul, ale aj vo Viedni, kde dokončila magisterské štúdium, v Los Angeles, New Yorku alebo Londýne, kde momentálne pracuje. Vo svojom voľnom čase pracuje práve na dolaďovaní tohto projektu, s ktorým v roku 2020 vyhrala prestížne svetové ocenenie Grand Prix nadácie Jacquesa Rougerie.
„Nesmierne ma teší, že moja práca Ôsmy kontinent získala najvyššie ocenenie. Som vďačná za všetku publicitu, ktorú tento projekt získal. Určite je to aj pre mňa povzbudenie v tom, aby som sa tejto téme venovala a ďalej ju rozvíjala. Mojím cieľom nebolo nikdy „iba manuálne čistenie vody“. Chcela som najmä rozprúdiť verejnú diskusiu o oceánoch a alarmujúcom stave, v ktorom sa nachádzajú.“
Lenka Kovácsová, stážistka portálu Veda na dosah
Zdroje:
- Borrelle, S.B., et al., 2020. Predicted growth in plastic waste exceeds efforts to mitigate plastic pollution. Science 369, 1515–1518.. doi:10.1126/science.aba3656
- Barboza, L.G.A., et al., 2018. Marine microplastic debris: An emerging issue for food security, food safety and human health. Marine Pollution Bulletin 133, 336–348.. doi:10.1016/j.marpolbul.2018.05.047
- Ragusa, A., et al., 2021. Plasticenta: First evidence of microplastics in human placenta. Environment International 146, 106274.. doi:10.1016/j.envint.2020.106274
- https://petrakovalenka.myportfolio.com/cv
