V týchto dňoch prebieha Týždeň arktickej vedy vo Viedni, kde autori prezentujú jej najnovšiu verziu.
Botanik Jozef Šibík pri prechode polárnym kruhom v USA. Zdroj: Archív J. Šibíka
Medzinárodný tím botanikov už mnoho desiatok rokov študuje a mapuje vegetáciu arktickej oblasti. Ekologické charakteristiky a charakteristiky stanovíšť rastlinstva zaznamenávajú do unikátnej mapy, ktorú sprístupňujú širokej vedeckej obci skúmajúcej túto oblasť Zeme.
Zapojenie slovenských vedcov
Úsilie výskumného tímu zastrešuje projekt Cirkumpolárna vegetačná mapa Arktídy (Circumpolar Arctic Vegetation Map – CAVM), ktorého členom je aj botanik Jozef Šibík z Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV, v. v. i. (CBRB SAV, v. v. i.). Zapojenie slovenských botanikov do vzniku tejto mapy je výsledkom dlhoročnej intenzívnej spolupráce medzi pracoviskom SAV a tímom profesora Donalda Walkera z University of Alaska vo Fairbanks na Aljaške.
Cirkumpolárna mapa je dostupná na stránke: https://www.geobotany.uaf.edu/cavm/raster/Raster_CAVM_map_DRAFT_20221221.pdf.
Výrez z vegetačnej mapy Arktídy. Zdroj: Geobotany.uaf.edu
Týždeň arktickej vedy vo Viedni
Najnovšiu verziu Cirkumpolárnej vegetačnej mapy Arktídy prezentujú v týchto dňoch jej autori na medzinárodnej konferencii pri príležitosti Týždňa arktickej vedy (17. – 24. 2. 2023) vo Viedni. Mapa zoskupuje viac ako 400 opísaných rastlinných spoločenstiev do 16 typov vegetácie, ľadovcov, slanej a sladkej vody s rozlíšením jedného kilometra. Zobrazuje rozľahlú oblasť medzi Severným ľadovým oceánom na severe a severnou hranicou lesov na juhu. Územie je charakteristické extrémnymi environmentálnymi a klimatickými podmienkami, krátkym vegetačným obdobím a nízkymi letnými teplotami.
„Arktický región je bohatý na trpasličie kríčky, vankúšovité a trsnaté byliny, lišajníky a machy, ktoré rastú blízko zeme, aby efektívne využívali špecifické mikroklimatické podmienky a minimum zdrojov, ktoré majú k dispozícii,“ spresňuje Jozef Šibík z CBRB SAV, v. v. i. Odborník na alpínske ekosystémy dodáva, že ekvivalenty arktickej vegetácie máme aj na Slovensku. Sú to vysokohorské spoločenstvá v našich najvyšších pohoriach. „Dobrým príkladom je reliktný porast s ostricou skalnou (Carex rupestris) alebo ostričkou myšou (Elyna myosuiroides), ktoré sa vzácne zachovali na niekoľkých lokalitách, prevažne v Tatrách, a predstavujú pozostatky kedysi rozšírenejšej arkto-alpínskej flóry a vegetácie,“ ozrejmuje.
Pozrite si
Podpísali sa na nej aj klimatické zmeny
Počas posledných dvoch dekád výskumu vegetácie cirkumpolárnej oblasti vedci na rastlinstve zaznamenali viaceré zmeny, ktoré sú dôsledkom klimatickej krízy. Zdôrazňujú, že práve v arktickej oblasti sú tieto zmeny výrazne viditeľnejšie v porovnaní s inými časťami sveta.
„Vegetácia reaguje na klimatické zmeny veľmi intenzívne, napríklad zvýšeným rastom biomasy a rozšírením krovín, ktoré boli v minulosti práve pre nízke teploty v tejto časti zeme menej rozšírené. V súčasnosti je tento jav známy pod termínom shrubification, tzv. zakrovinovatenie, keď sa listnaté opadavé kroviny rozrastajú a nahrádzajú iné vegetačné typy, a tým menia celkový ráz krajiny,“ vysvetľuje Šibík.
Zdroj: SAV
(JM)
