Prestížny vedecký časopis Science okomentoval výskum dvoch študentov z laboratória paleontológa Petra Vršanského.
Ilustračná fotografia. Zdroj: iStockphoto.com.
Myanmarský jantár nám ponúka nespočetné množstvo pohľadov do dávnej minulosti. Podarilo sa v ňom uchovať rastliny a živočíchy, ktoré sú svedectvom doby, v ktorej žili na našej planéte dinosaury.
Paleontológom zo Slovenskej akadémie vied sa podarilo opísať fosíliu, ktorá bola vo všetkých vzorkách doteraz prehliadaná. Porozprávali sme sa o nej s Petrom Vršanským z Ústavu zoológie SAV a Ústavu vied o Zemi SAV.
Spolu so svojimi dvomi študentmi ste urobili mikroskopické pozorovania, ktoré po prvý raz preukázali prítomnosť dokonale zachovaných prvokov, baktérií a peľu z čias dinosaurov. O čom tento nález vypovedá?
V roku 2020 sme s mojím tímom objavili v jantári švába Mesoblatta maxi. Je starý 98 miliónov rokov a pochádza z ázijského Mjanmarska (bývalá Barma). Dospelé jedince a aj mláďatá boli opísané spolu s výlučkami. Predstavujú stopy po činnosti vyhynutých organizmov.
Z pozorovaní mojich študentov je zrejmé, že sa nám zachovali aj prvoky symbioticky žijúce v tráviacom systéme švába. Ide o také prvoky, ktoré žijú aj dnes. Okrem toho pozorovali aj úplne neznáme prvoky, baktérie na ich povrchu, baktérie na povrchu už vylúčených zvyškov a peľ cykasov. Takéto baktérie boli tiež zachytené prvýkrát. Mikroorganizmy vyjadrujú zložitú sieť vzťahov v pradávnych ekosystémoch a peľ v tráviacom trakte hovorí o možnosti úplne prvého opeľovania.
Čo ďalšie ešte môžeme pozorovať v zachovaných jantároch?
V každom jantárovom kúsku je novo opísaná „cysta“ vo veľkom množstve a paleta mikroorganizmov. Taktiež je už opísaných okolo 1000 rôznych druhov hmyzu, ako aj huby, rastliny aj s kvetmi, vták, had, rôzne drobné plazy, žaba, kôrovce. V jantári nám chýba zachovaný už len cicavec, inak sme v ňom objavili prakticky všetko.
Výskum poukázal na bohatú mikroflóru a mikrofaunu, Zdroj: Peter Vršanský
Váš najnovší objav okomentoval jeden z najprestížnejších vedeckých svetových časopisov Science. Ako je možné, že doteraz boli zistenia, na ktoré ste prišli, prehliadané?
Fotografie boli dostupné aj v minulosti, no o spomínané cysty sa doteraz podrobnejšie nikto nezaujímal. Stážistka SAV Lucia Vršanská prejavila záujem sa na ne pozrieť bližšie a podarilo sa jej nastaviť mikroskop tak, aby bolo možné tieto „cysty“ vizualizovať. Po ďalších mesiacoch podrobných analýz sme už vedeli, že sa jedná o riasu, ktorú spolu so študentom Janom Hinkelmanom opísali ako nový druh Chlamydomonas hanublikanus. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že mikroorganizmom v jantári je venovaná minimálna, prakticky žiadna pozornosť.
Táto riasa bola doteraz považovaná za prachovú časticu. Váš výskumný tím však objavil, že v nej kedysi bol život. Akú mala funkciu v ekosystéme?
Rias je v práci zdokumentovaných viac. Tá najdôležitejšia má neznámu funkciu. Avšak domnievame sa, že podporovala ochranné prvky živice, akú mali praveké stromy.
Tvrdíte, že ďalší výskum v tejto oblasti smeruje k opisu prvých komplexných spoločenstiev mikroorganizmov a aj vírusov. Môže tento výskum pomôcť aj pri súčasnom výskume koronavírusu?
Tento výskum nadväzuje na našu prácu spred pár mesiacov, kedy sme opísali najstaršie vírusové infekcie. Konkrétnych výskumov histórie vírusov je totiž minimum, prakticky nie sú žiadne. Väčšinou sa opierame o hypotézy evolúcie na základe nepriamych dôkazov. V týchto fosíliách vidíme infekcie, teda vieme, že vírusy tu boli veľmi dávno a všetky živočíchy, ktoré dnes žijú, niekedy počas svojej existencie úspešne prešli „pandémiami“. Ako každý druh aj my máme teda v sebe zakódovanú pamäť na takéto udalosti. Dané informácie sú dnes, keď sa snažíme pochopiť, čo sa na planéte deje, pre nás všetkých nesmierne dôležité.
