Budovaním siete na sledovanie európskej biodiverzity sa viac ako štyri roky zaoberali pracovníci Botanického ústavu SAV, pričom zodpovedným riešiteľom bol Karol Marhold. Projekt s názvom EU-BON – Building the European Biodiversity Observation Network zastrešoval celkovo 28 ďalších spoluriešiteľských inštitúcií: Belgicko: 1, Bulharsko: 1, Brazília: 1, Nemecko: 4, Dánsko: 2, Španielsko: 3, Estónsko: 1, Fínsko: 1, Francúzsko: 1, Veľká Británia: 5, Grécko: 1, Švajčiarsko: 1, Izrael: 1, Taliansko: 3, Filipíny: 1, Švédsko: 1.
Koordinátorom projektu je Museum fuer Naturkunde – Leibniz Institute for Research on Evolution and Biodiversity at the Humboldt University Berlin. Slovenskí botanici na hackathone v januári 2016 v Seville predstavili prvú verziu analytického nástroja pre vizualizáciu distribúcie druhov v priestore a čase v Európe (Species Richness). „Aplikácia podľa užívateľom zadaných kritérií – vyšší taxón, priestorové ohraničenie, priestorové rozlíšenie, časové rozlíšenie, rozsah rokov – zobrazí počty výskytov a počty druhov patriacich do vyššieho taxónu. Dáta sú zoskupené do buniek na mape, do ktorých patria súradnice konkrétnych záznamov. Jednotlivé bunky sú ďalej zoskupené do rokov, v ktorých boli záznamy zistené. Dáta pochádzajú z databázy GBIF, v súčasnosti nástroj podporuje vtáky (trieda Aves), cicavce (trieda Mammalia), žaby (rad Anura), kostnaté ryby (trieda Actinopterygii), chrobáky (rad Coleoptera), motýle a mory (rad Lepidoptera), huby (kmeň Basidiomycota) a cievnaté rastliny (kmeň Magnoliophyta),“ uvádza sa v Správe o činnosti organizácie SAV.
V priebehu roka sa tiež botanici venovali vylepšovaniu a opravovaniu tejto aplikácie, či už po funkčnej alebo vizuálnej stránke. „Implementovali sme REST API na používanie nástroja bez vizualizácie, zobrazovanie počtu druhov, refaktoring kódu. Aktuálne pridávame zobrazenia pomeru výskytu jedného druhu ku všetkým výskytom v zadanom vyššom taxóne, ako aj špecifikáciu a dokumentáciu existujúceho REST API vo frameworku Swagger pre jeho väčšiu dostupnosť a čitateľnosť. V blízkej budúcnosti bude nástroj podporovať všetky nomenklatorické kategórie počnúc ríšou, ktoré sa nachádzajú v databáze GBIF.“
Aplikácia je umiestnená na EUBON portáli, ktorý je aktuálne v beta verzii
Ako ovplyvňujú nepôvodné dreviny biodiverzitu a invadovanosť podrastu, riešili na pôde Botanického ústavu SAV na čele so zodpovednou riešiteľkou Katarínou Botkovou. Počas prvých mesiacov pobytu pod vedením Dr. Z. Lososovej začali zbierať dostupné fytocenologické dáta porastov s dominanciou nepôvodných druhov z European Vegetation Archive (EVA) a z publikovaných aj nepublikovaných dát. Hľadali vhodné metódy na analýzy celoeurópskych dát porastov s dominantnými nepôvodnými druhmi Ailanthus altissima, Negundo aceroides, monokultúry šľachtených topoľov Populus × canadensis, Fraxinus pennsylvanica, Juglans nigra, Juglans regia, Pinus nigra a iných. Získané postupy majú pomôcť zistiť aspekty zvyšujúcej sa invadovanosti lesných porastov Európy.
Milan Valachovič sa ako zodpovedný riešiteľ zaoberal projektom Vytvorenia Európskeho červeného zoznamu biotopov. „V poslednom roku riešenia projektu sme sa podieľali na finalizácii opisov habitatov, ktoré sa definitívne zaradili do červeného zoznamu. Z hľadiska Slovenska išlo o 75 habitatov. V tejto záverečnej etape sa už nepracovalo v rámci teritórií, ale spracovávali sa habitaty na celoeurópskej úrovni (28 štátov EÚ a 28+ s pridaním Švajčiarska, Islandu, Nórska a balkánskych krajín). Celkový počet habitatov bol 230 rozdelených do 8 skupín. Vedúci projektu sa aktívne podieľal v skupine H, ktorá spracúvala skalné, sopečné a sutinové habitaty, kde mal menovite na starosti skupinu boreálnych a arktických habitatov (celkom 9 jednotiek),“ konštatovali pracovníci Botanického ústavu v Správe o činnosti organizácie SAV.
Riešitelia tohto projektu sa naposledy stretli v Ríme v apríli 2016 v rámci 25 konferencie EVS, kde sa už prezentovali predbežné výsledky formou prednášok a posterov. Spoločné konzultácie smerovali k dokončeniu publikácie s kompletným komentovaným zoznamom všetkých typov, zaradených do skupiny vzácnych a ohrozených v Európe a naplneniu všetkých informácií na on-line platforme.
Od začiatku roka 2016 až do konca roka 2017 beží aj výskumný projekt s názvom Odpoveď klonálnych rastlín na disturbancie (Clonal Plant Response to Disturbance in the Tatras). Zodpovedný riešiteľom je Jozef Šibík. V tatranských lesoch sa im podarilo identifikovať 4 typy lokalít: dve v prirodzených lesoch, pričom jedna predstavovala zapojený les a druhá svetlinu v lese. „Ďalšie dve lokality boli v lese poznačenom veternou smršťou a následným premnožením lykožrúta. Na jednej sa vyťažilo všetko drevo a v druhej bola drevná hmota ponechaná na zemi. Zistili sme, že diverzita bola vyššia na lokalitách ponechaných na samovývoj, zatiaľ čo v zapojenom lese táto bola najnižšia. V kontexte zvyšovania teplôt sa ukázali lokality ponechané na samovývoj a zapojený les ako významne chladnejšie oproti vyťaženým plochám, kde dochádzalo k výraznému prehrievaniu povrchu pôdy,“ uvádza sa v Správe o činnosti organizácie SAV.
Na základe indexu disperzie ako stupňa heterogenity, lokality ovplyvnené veternou smršťou, pokiaľ neboli vyťažené, mali vyššiu heterogenitu stanovíšť, zatiaľ čo všetky ostatné lokality mali podobný, nižší stupeň heterogenity stanovíšť. „Zistili sme, že túto rôznorodosť ovplyvňuje opad a drevná hmota. Prezencia tráv a bylín bola rovnaká na všetkých stanovištiach, avšak pokryvnosť bylín a tráv bola výrazne nižšia v zapojenom lese bez svetlín, z čoho usudzujeme najnižšiu heterogenitu v týchto stanovištiach. Na základe našich predbežných výsledkov môžeme povedať, že zapojené lesy majú vyšší počet odnoží druhu Calamagrostis villosa s kratšími vzdialenosťami medzi rametami,“ uzavreli pracovníci Botanického ústavu SAV.
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Uverejnila: VČ