„Finta je mať zmapované liahniská, kontrolovať ich a zasiahnuť včas,“ hovorí hydrobiológ Tomáš Derka.
„Máme tu zarobené na takú menšiu kalamitku,“ hovorí hydrobiológ Tomáš Derka. Kráča úzkou vychodenou cestičkou uprostred vysokej trávy a stromov k potoku Rudávka, ktorý tečie pri hrádzi hneď za obcou Vysoká pri Morave. Len pár metrov od hrádze sú domy obyvateľov.
Pokiaľ nemáte gumáky, treba si dávať pozor. Trávou zarastený breh je zmáčaný od vody. Pokiaľ sa nepozeráte dobre na zem, ľahko sa pošmyknete a pri snahe udržať rovnováhu môžete stúpiť do vody. Výskumník sem prišiel skontrolovať stav lariev povodňových komárov. Dlhou tyčou s bielym umelým nástavcom v tvare naberačky – žufankou – naberie z plytkej časti toku pri brehu vodu. V nej je pár malých konárikov, kúsok koreňa a množstvo čohosi, čo sa dá na prvý pohľad opísať ako „špina“. No v skutočnosti sú to prvé štádiá vývinu komárov.
„Tie paličky, ktoré sa mecú, sú prvý alebo druhý instar,“ vysvetľuje a prstom vo vode ukazuje na drobné, rýchlo sa mihotajúce živočíchy. Instar je odborné pomenovanie vývojového štádia komárov. Celkovo sú štyri, pri ktorých sa larva zvlieka, pri poslednom sa zakuklí a z kukly vyletí dospelý komár.
Neskúsené oko pozorovateľa sa rýchlo pohybuje sem a tam, snaží sa rozoznať pohyb. Skúsenému oku ekológa však stačí moment a už má odhadom spočítané množstvo. Ešte niekoľkokrát ponorí žufanku do plytkej vody, priblíži ju k tvári, za moment odhadne počet a vyleje. Okrem komárov sa v žufanke objavia občas aj dafnie, cyklopy či kôrovec Asellus aquaticus. Všeličo možné žije v tejto časti potoka.
„Aha, tu je prvé štádium, tých je tu veľa,“ ukazuje žufanku, v ktorej sa opäť mihocú, scvrkávajú a rozťahujú svetlohnedé paličky. „Vyliahnu sa, potom nás budú štípať. Avšak ešte je čas. Toto nie je ešte nič strašné,“ nakoniec zhodnotí Derka túto časť potoka.
Komárí problém
Bratislava a Záhorie zažívajú opakovane kalamity povodňových komárov. V hlavnom meste je približne tisíc liahnisk, v okolí Moravy ďalšie stovky. Komáre sa objavia vždy, keď sa zvýši hladina riek a rieky sa vylejú, čím vzniknú dočasné vodné plochy. Na tieto miesta mohli v minulosti samičky naklásť vajíčka, ktoré takto môžu prečkať aj roky. Stačí, aby sa tok vylial a klesol, prišlo teplo a behom pár dní znepríjemňuje už hmyz ľuďom život.
„Rudávka je problém, ktorý máme v dedine. Tečie cez Záhorie a ústi do Moravy. Výška potoku závisí od toho, aká vysoká je Morava a koľko vody príde zhora. Morava je teraz vysoká, a tak sa rozlieva,“ vysvetľuje hydrobiológ.
Len pár desiatok metrov od miesta, kde Derka začal v tento deň sledovať larvy, už vidno, o čom hovorí. Trávnatá plocha pod hrádzou, stromy a malé kry stoja vo vode vysokej pár centimetrov. Dá sa v nej bez problémov kráčať. Hneď pri brehu ukazuje výskumník na množstvo malých paličiek, ktoré sa hýbu vo vode. Naberie žufanku a tá je plná mihotajúcich sa lariev. Ak sa s týmito larvami niečo nespraví, čoskoro by sa mohli zakukliť a komáre by začali znepríjemňovať život obyvateľom v domoch na opačnej strane hrádze.
„V podstate platí pravidlo, že keď je v priemere sedem a viac lariev v naberačke, dá sa prípravok. Keď je menej, tak to berieme tak, že nehrozia,“ ozrejmuje Derka. Avšak tu ich je v každej žufanke neúrekom.
„Toto sú stále prvé instary, držia sa pri brehu,“ vysvetľuje. Keď do žufanky naberie vodu zo zaplavenej plochy ďalej od brehu, kde je tráva pod vodou, v naberačke už nie sú žiadne. Pre istotu však podíde o pár metrov do zaplavenej plochy, kde z vody opäť vytŕča tráva. Žufanka je opäť plná lariev. „Už je zarobené na kalamitu. Nikto nezráta, koľko ich tam je,“ hodnotí.
Nie je vodná plocha ako vodná plocha
Výskumník vytiahne smartfón a spustí aplikáciu, ktorá je navrhnutá na zaznamenávanie stavu lariev. Používajú ju aj dobrovoľníci, ktorí sa zapojili do programu, pomáhajú pri mapovaní a sledovaní stavu liahnisk.
„Bodky predstavujú zmapované liahniská. Čísla hovoria, ako dlho tu nikto nebol. Zelená farba znamená, že je tam málo lariev, netreba zasahovať. Červená znamená, že treba zasiahnuť,“ opisuje topografickú mapu na obrazovke. V okolí obce je hneď niekoľko podobných miest, ktoré chce výskumník v tento deň ešte skontrolovať.
Liahniska nie sú náhodné. Nachádzajú sa tam, kde je terénna depresia. Sú aj miesta, kde sú pravidelne liahniská, ale aj také, kde sa objavia len pri určitom vodnom stave. Nie je totiž vodná plocha ako vodná plocha.
Ukazuje sa to na viacerých kanáloch a vodných plochách okolo Vysokej pri Morave. Jednou z nich je malé jazero, ktoré sa nazýva Balatón. Voda pri brehu je zakalená, na hladine je množstvo vodných rias, rastie v ňom aj vysoká vodná tráva. Výskumník doň ponoril žufanku viackrát, ale okrem pár drobných vodných živočíchov v nej neboli žiadne larvy.
„Bol som pozrieť miesto smerom na Bratislavu, kde je voda od jesene, tam je aj veľa predátorov. Hladina len klesá, tam sa komáre neliahnu. Nemožno len jednoducho povedať, že tam, kde je voda, sú komáre,“ hovorí. Takými predátormi, ktoré sa živia komárími larvami, môžu byť vodné bezstavovce, prípadne vtáky. Keď však nastane kalamita, teda premnoženie, predátory nestíhajú. Navyše komárom stačí pár dní, aby sa vyliahli nové. To je ich stratégia.
Baktéria, pri ktorej nemajú komáre šancu
Derkovi zazvoní telefón. Keď vybaví hovor, povie, že máme šťastie. Bude sa dať ísť pozrieť na postrek, len sa treba vrátiť k hrádzi pri Rudávke, na miesto, kde bolo veľké množstvo lariev.
Postrek vykonávajú s prípravkom s Bti, čo je skratka pre pôdnu baktériu Bacillus thuringiensis ssp. Israelensis. Objavili ju v izraelskej Negevskej púšti v roku 1976. Vedci zistili, že obsahuje bielkovinové toxíny, ktoré špecificky účinkujú na larvy komárov. Keď toxín zožerú, prederaví im črevo. Výhodou je jej absolútna neškodnosť vo vzťahu k všetkému vodnému životu aj ľuďom.
Dávnejšie oblasť v kalamitných situáciách postrekovali insekticídom cypermetrínom. Ten je však extrémne jedovatý nielen pre komáre, ale aj užitočný hmyz, napríklad včely, nehovoriac o vodných živočíchoch. To nakoniec nahrávalo komárom, ktoré sa môžu vyliahnuť za pár dní. Predátory, ktoré by ich počty mohli znížiť, však uhynú, nedokážu sa tak rýchlo obnoviť. Múdrejšie je preto likvidovať liahniská komárov, kde sú larvy zhromaždené. Na hektár môžu pripadať aj dve miliardy lariev. Polovica z nich sú samce, ktoré sú v podstate vegetariánmi. Krvilačné sú samice.
„Keď aplikujem Bti na hektár, zlikvidujem miliardu krvilačných samíc, čo stojí zhruba 130 eur,“ vysvetľuje Derka.
Zdrvujúci účinok
Po návrate už na hrádzi čakajú pripravení postrekovači. Ich výbavu tvorí nádrž na korbe auta, z ktorej vedie dlhá hadica do zariadenia pripomínajúce plameňometný nástavec. Nešľahajú z neho síce plamene, ale postrek, ktorý je pre larvy rovnako smrtiaci. Je preto celkom zvláštne, že pri postrekovaní vidno v časticiach z určitého uhla dúhu. Postrekovač postupne prechádza celým brehom pri zaliatej ploche, kde sú larvy.
Derkov kolega s prístrojom na hrudi pripomínajúcim hraciu skrinku s kľukou prechádza vzdialenejšie zaplavené časti. Z nej pre zmenu vystreľujú všetkými smermi granule s Bti, prípravky s Bti totiž môžu mať viacero podôb.
Zásah je pre larvy komárov zdrvujúci. Už po pár minútach vidno na hladine namiesto mihotavého pohybu len zhluky uhynutých lariev, ktoré predtým voľne plávali vo vode. Teraz sa hromadne zachytávajú na steblách vodnej trávy či iných prekážkach, kam ich zavedie vietor pohrávajúci sa s hladinou. Aj žufanka je plná akoby scvrknutých malých paličiek, ktoré sa ešte predtým hmýrili.
„Celá finta je v zmapovaní miest, kde sa liahnu. Dané miesta treba kontrolovať, a to hlavne v čase, keď stúpne voda, keď sú dažde, ktoré môžu naplniť vodou miesta s nepriepustnou vrstvou,“ hovorí Derka.
Táto reportáž vznikla vďaka podpore v rámci Programu spolupráce Interreg V-A SK-AT pre projekt s názvom Biologická regulácia komárov v slovensko-rakúskom prihraničnom území (kód žiadosti v MS: NFP305020AXQ8), ktorý je spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja a štátneho rozpočtu SR.