Príležitosť spoznávať vzácne i ohrozené druhy tatranskej kveteny, ako i dreviny rastúce v Tatrách ponúka Expozícia tatranskej prírody v Tatranskej Lomnici. Ide o Botanickú záhradu, ktorá má kultúrno-výchovné poslanie a ponúkame vám ju ako tip kam za vedou. Prvoradým cieľom Expozície tatranskej prírody je poznávanie tatranskej prírody, ako aj záchrana a zachovanie vzácnych a ohrozených druhov tatranskej flóry, ich ochrana a výchova k aktívnemu vzťahu k tatranskej prírode.
Slúži na relax, prináša možnosť poznávať a pozorovať 330 druhov tatranských rastlín a stromov osídľujúcich rôzne biotopy, niektoré si môžete kúpiť v podobe sadeníc alebo semien. V Expozícii tatranskej prírody sa nachádza aj malá geologická plocha a pamätné miesto venované tým, ktorí presadzovali a uskutočnili myšlienku Tatranského národného parku, významným botanikom a zoológom. Nachádza sa na severovýchodnom okraji Tatranskej Lomnice pri Hoteli Titris. Rozprestiera sa na ploche 3,2 hektára v nadmorskej výške 850 m. Návštevníci tu nájdu vyše tristo druhov bylín a drevín počnúc rastlinstvom podhorských lúk cez lesný podrast až po vegetáciu alpínskeho a subniválneho stupňa. Rozmiestnené sú v ôsmich vápencových a žulových alpínach a mokradiach. „Vplyvom dlhotrvajúcej zimy a nízkych teplôt je vývoj vegetácie pomalší, a teda čas kvitnutia u niektorých rastlín nastúpi neskôr. To znamená, že návštevníci uvidia kvitnúť aj tie druhy, ktoré napríklad rok predtým nemali možnosť obdivovať,“ hovorí Zuzana Homolová, botanička Štátnych lesov TANAP-u.
Hoci expozícia prešla výraznou rekonštrukciou, našiel sa v nej priestor pre viacero noviniek. „Vo vstupnom vestibule pribudlo desať nových panelov s fotografiami rastlín podľa obdobia ich kvitnutia a tiež monitor, na ktorom si záujemcovia môžu pozrieť prednášku s názvom Kvety Tatier podľa ich prirodzených biotopov,“ konkretizuje Zuzana Homolová.
V Expozícii tatranskej prírody je zastúpená typická vegetácia mokradí, vrchovísk, slatín a lesov až po druhy alpínskych holí a najvyšších polôh Tatier. Základom a dôležitou súčasťou výsadby sú vysokohorské druhy. Sem patria mnohé endemické druhy Karpát (endemit miestny – prirodzene sa vyskytujúci druh, ktorý rastie len v danej oblasti a nenachádza sa nikde inde) a glaciálne relikty (druhy, ktoré prišli do strednej Európy zo severu pred kontinentálnym ľadovcom a po jeho ústupe našli refúgium /útočisko/ v chladných horských polohách). Malebnosť prostredia dotvárajú jazierka, vodopády a tečúce potôčiky.
Pri vchode od Vápencového alpínia návštevníkov privíta symbol európskych hôr, plesnivec alpínsky. Tatry predstavujú severnú hranicu jeho rozšírenia. Dryádka osemlupienková tvorí husté koberce a vŕba sieťkovaná očarí dekoratívne sieťovito žilnatými listami. Obe prišli zo severu do strednej Európy a patria medzi glaciálne relikty. V skalných štrbinách je možné vidieť sivé ružice listov lomikameňa metlinatého, ale aj horec Clusiov s veľkými modrými kvetmi i atraktívnu fialovú astru alpínsku.
Aj v žulovom alpíniu možno nájsť veľa zaujímavých druhov rastliniek. Darí sa im napriek faktu, že pôdy na žulovom podloží sú kyslé a chudobné na živiny. K endemitom Karpát patrí skalnica Wettsteinova pravá, zvonček tatranský a podliehavá vŕba Kitaibelova. K životu v chladných polohách Tatier sú prispôsobené glaciálne relikty silenka bezbyľová a lomikameň protistojnolistý, ale aj alpínsky druh kurička rozchodníková. Vankúšikovitý vzrast chráni rastliny pred silným vetrom, znižuje vyparovanie vody a umožňuje lepšie využitie tepla z vyhriateho podkladu. Tu môžu návštevníci vidieť našu najmenšiu drevinu – vŕbu bylinnú v spoločnosti veroniky alpínskej a nízkej prvosienky najmenšej.
Dôslední pozorovatelia isto ocenia aj Geologickú mini expozíciu. Tento priestor reprezentuje vápencovo-dolomitické časti Tatier ukážkami druhohorných strednotriasových vápencov a dolomitov, na ktorých rastie pestrá vysokohorská kvetena. V rámci južne orientovaného polokruhovitého Vápencového alpínia si našiel svoje miesto tmavoružový klinček lesklý, západokarpatský endemit, vyskytujúci sa len na Slovensku. V Poľsku je považovaný za vyhynutý. Spolu s ním tu rastie modro kvitnúci ľan konáristý a žlto kvitnúci dvojštítok hladkoplodý.
Pri prechádzke Pamätným miestom expozície sa návštevníci expozície budú môcť pristaviť i pri tabuľke venovanej známemu geografovi, profesorovi Michalovi Luknišovi, ktorý bol prvým predsedom Slovenskej zemepisnej spoločnosti. Pribudla pri príležitosti storočnice profesorovho narodenia, nechala ju tam osadiť Slovenská geografická spoločnosť. Práve za svoje dielo o Vysokých Tatrách získal rodák zo Zlatna v roku 1977 Národnú cenu SSR, práca Reliéf Vysokých Tatier a ich predpolia sa spoločne s podrobnou geomorfologickou mapou Vysokých Tatier považuje za vrchol svetovej geografickej literatúry.
Samotná Expozícia tatranskej prírody bola po prvýkrát verejnosti sprístupnená 15. júla 1992. Odvtedy každoročne, spravidla od druhej májovej nedele, majú návštevníci možnosť pozorovať meniacu sa farebnosť tatranských kvetov, medzi nimi je napríklad i endemický druh Tatier a Fatry mak tatranský, vzácna skalokráska pyrenejská osídľujúca strmé skalné steny, trávnička alpínska či vičenec horský, ktoré sa v Tatrách vyskytujú len na jednej lokalite. „Z glaciálnych reliktov rastie v Botanickej záhrade dryádka osemlupienková, lomikameň ovisnutý, turička jednoduchá a ostrička myšia,“ vyratúva Zuzana Homolová.
Priamo v Botanickej záhrade si milovníci skalničiek môžu sadeničky i semená tatranských rastlín a drevín aj kúpiť. Na výber majú mať spomedzi vyše šesťdesiatich druhov, medzi ktorými nechýba ani najžiadanejší plesnivec alpínsky.
Otváracie hodiny:
| 6. 5. – 31. 5. | 9.00 – 15.00 hod. |
| 1. 6. – 31. 8. | 9.00 – 17.00 hod. |
| 1. 9. – 15. 9. | 9.00 – 15.00 hod. |
Informácie a foto poskytla: Zuzana Homolová, botanička, TANAP
Odborný garant: Zuzana Homolová, botanička, TANAP
Spracovala: Slávka Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR
Uverejnila: VČ