Vedci zistili, že hmyz môže nasledovať rastliny aj po viac ako sto rokoch.
Pre hmyz sú rastliny také dôležité, že sa za nimi sťahuje na nové miesta. Zdroj: B. Vidmar
Počet inváznych druhov celosvetovo narastá. Invázne rastliny a živočíchy spôsobujú obrovské škody v ekosystémoch, hospodárstve a môžu byť nebezpečné aj pre ľudské zdravie.
Invázne druhy sú také druhy, ktoré v danej oblasti nie sú pôvodné. Príkladom je napríklad zlatobyľ kanadská, ktorá pochádza zo Severnej Ameriky. Ľudia ju vyhľadávali pre krásne sfarbené žlté súkvetia a čoskoro sa stala obľúbenou záhradnou rastlinou. Na Slovensku je jednou z najrozšírenejších inváznych rastlín, ktorú môžeme v súčasnosti vidieť na opustených priestranstvách, pri železničných tratiach či cestách.
Hmyz nasleduje rastliny, ktoré sú tu už sto rokov
Vedci z Univerzity v Lausanne vo Švajčiarsku vo svojej najnovšej štúdii uverejnenej v časopise PNAS poukazujú na fakt, že prítomnosť inváznych rastlín predchádza inváznemu hmyzu. Skôr než sa tento hmyz usídli v novom teritóriu, už sú v ňom prítomné nepôvodné rastliny.
Ekológ Aymeric Bonnamour a jeho kolegovia zozbierali a analyzovali súbory údajov o výskyte rôznych inváznych druhov rastlín a živočíchov v cudzích ekosystémoch do roku 2010. Zamerali sa na osem hlavných biogeografických regiónov sveta. Pomocou štatistických metód potom vyhodnotili, či je súvislosť medzi objavením sa rastlinného druhu a výskytom hmyzu pravdepodobná.
Ukázalo sa, že hmyz rastliny nasledoval, hoci s veľkým časovým odstupom. Invázie hmyzu, ktoré pozorujeme v súčasnosti, často súvisia s rastlinami, ktoré migrovali už okolo roku 1900. Súvislosť bola štatisticky jasnejšia než pri iných socioekonomických faktoroch.
V trópoch očakávajú dvadsaťnásobný nárast druhov hmyzu
Z pozorovaného časového posunu medzi migráciou rastlín a hmyzu vedci usudzujú, že približne 3 442 druhov hmyzu by v súčasnosti mohlo osídliť nové oblasti. Tým by počet invázií hmyzu stúpol približne o 35 percent.
Ohrozené sú predovšetkým tropické oblasti v Afrike a juhovýchodnej Ázii, kde by sa počet nepôvodných druhov hmyzu mohol čoskoro zvýšiť desať- až dvadsaťnásobne. Autori očakávajú nárast takejto imigrácie aj v takzvanej Palearktis, ktorá okrem Európy zahŕňa aj veľké časti Ázie.
Spôsobujú škody porovnateľné s prírodnými katastrofami
V časopise Perspectives in Ecology and Conservation nedávno vyšla štúdia medzinárodného vedeckého tímu. Vedci uverejnili poznatky z výskumu, v ktorom porovnali náklady za škody spôsobené inváznymi druhmi s nákladmi za škody vzniknuté počas prírodných katastrof.
Výška škôd v celosvetovom meradle, ktorú spôsobila neúroda, choroby či náklady vynaložené na boj s inváznymi druhmi, dosiaľ nebola známa. Nebolo jasné ani to, v akom pomere sú tieto náklady ku škodám spôsobeným prírodnými katastrofami, ako sú povodne, suchá, búrky alebo zemetrasenia. Vedci preto použili nedávno sprístupnenú databázu o globálnych nákladoch za invázne druhy a porovnali ju s inou databázou, ktorá vyčísľuje náklady za prírodné katastrofy.
Zistenie, že väčšie škody ako invázne druhy spôsobujú už len búrky, vedcov prekvapilo. Navyše škody spôsobené týmito druhmi od prelomu tisícročí narástli o 700 percent v porovnaní s obdobím v rokoch 1980 – 1999. Náklady súvisiace s nepôvodnými druhmi teda rástli podstatne rýchlejšie ako náklady týkajúce sa prírodných katastrof v rovnakom období.
Invázne druhy rastlín a živočíchov môžu ohroziť ekosystémy a drasticky znížiť biodiverzitu, pretože pôvodné druhy často nielen vytláčajú, ale aj narúšajú alebo prerušujú potravové reťazce a ničia biotopy. Autori štúdií preto odporúčajú podľa možností zamedziť dovoz cudzokrajných rastlín, aby sa tak predišlo budúcim škodám.
Zdroje: MDR, PNAS, Universität Wien
(zh)
