Chráňme hady, regulujú nám stav hlodavcov.
Hady to na Slovensku nemajú ľahké. Spája sa s nimi množstvo mýtov, ktorým ľudia veria často viac ako pravde. Veria, že im vretenica chodí piť mlieko z vemena kravy, že sa dá prilákať na misku s mliekom, alebo že im hady kradnú vajcia spod sliepok. Nič z toho ale nie je pravda. Ako to v skutočnosti naozaj s hadmi je, prečo ich ľudia nemajú radi a či sa ich treba báť, nám vysvetlil renomovaný slovenský expert na hady a špeciálne na tie jedovaté MVDr. Vladimír Petrilla, PhD., z Katedry anatómie, histológie a fyziológie Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach, ktorý sa hadom venuje už 25 rokov.Tento odborník absolvoval v zahraničí špecializované kurzy na prácu s jedovatými hadmi a je jedným z mála Slovákov, ktorí vlastnia medzinárodné certifikáty na manipuláciu s jedovatými hadmi. Kvôli hadom precestoval kus sveta. Plazov skúmal vo Svazijskom kráľovstve, Juhoafrickej republike, Suriname, Brazílii, amazonskom pralese, na Cypre, v Portugalsku, Španielsku a chystá sa do Ázie.
Kolegovi zachránil život
Vďaka týmto cestám zachránil život kolegovi, chovateľovi hadov v Trnave, ktorého pred 5 rokmi hryzla jedovatá mamba zelená. Práve v tom čase protijedy v Európe neboli, ale Vladimír Petrilla sa asi mesiac pred týmto uhryznutím vrátil z Afriky, odkiaľ si doniesol ampulky s najnovším sérom, ktoré trnavskému chovateľovi zachránili život.
Zuby jedovatého hada pocítil doktor Petrilla dvakrát aj na vlastnej koži. Vretenica latasteová ho uhryzla do nohy v Portugalsku a vretenica severná v Poľsku do ruky. Nepoužil vtedy žiadne sérum, ale ako vedec pozoroval, ako hadí jed postupuje a ako si telo vytvára vlastné protilátky.
K hadom, ktorých sa ako dieťa bál, sa dostal vďaka dievčatám. „Ako stredoškolák som si z frajeriny kúpil svojho prvého hada, krásnu užovku červenú,“ smeje sa. K tomuto nenáročnému, pre začiatočníkov vhodnému hadovi, začala pribúdať odborná literatúra a plazy sa stali jeho celoživotným koníčkom i zamestnaním.
Začala sa sezóna prebúdzania sa hadov
V týchto dňoch sa začala sezóna prebúdzania sa hadov v prírode, ale báť sa ich nemusíme. „Plazy sú plaché. Väčšinou ujdú skôr, ako ich zbadáme. Stretnutie človeka s hadom je najčastejšie, keď má had zníženú teplotu tela, a tým pádom má zníženú aktivitu (hlavne ráno), alebo vietor fúka opačným smerom a had človeka neskoro zaregistruje svojimi zmyslami,“ vraví vedec a pokračuje: „okrem toho môže byť na tom mieste viac vibrácií, napríklad pri železničnej trati, kde hada môžeme prekvapiť.“ Odborník radí nevšímať si hada v prírode a nedráždiť ho. Had vždy volí útek pred konfrontáciou. „Nemožno ani chytať hady, pretože sú u nás zákonom chránené a ich spoločenská hodnota je vysoká,“ zdôrazňuje MVDr. Petrilla.
„Pre hada sme predátori my. Had zbytočne útočiť a hrýzť nebude,“ hovorí. „Had radšej ujde.Na vytvorenie potrebného množstva jedu potrebuje až 21 dní, jed si šetrí na lov potravy a naozaj zaútočí, až keď nemá inú možnosť, teda nemá kam ujsť.“
Hada v prírode veľmi nestretneme, ani keď je veľmi horúco. Vtedy vylezú, nahrejú sa a potom, aby sa neprehriali, tak zas zalezú. „Lovia podvečer, za súmraku. V týchto dňoch máme také počasie, že sú vonku celý deň, ešte nie je také horúce slnko ako v lete. Je čas párenia, vyhľadávajú si partnerov, zhlukujú sa pri hniezdach, v ktorých zimovali. Potom po spárení sa zas rozlezú do svojich teritórií.“
Ľudia si často hady mýlia, nevyznajú sa v nich. Napríklad užovka hladká sa veľmi podobá na vretenicu, ktorú imituje pre svoju obranu.
Slovensko na hady nie je bohaté
Slovensko nie je bohaté na množstvo druhov hadov. Máme tu len štyri druhy užoviek a jednu vretenicu – jedovatú vretenicu severnú. Užovka obojková má typické žlté polmesiačiky za hlavou. Užovka fŕkaná žije v tesnej blízkosti vodných zdrojov. Vretenicu si najčastejšie môžeme pomýliť s užovkou hladkou žijúcou v severnejších oblastiacha poslednou je užovka stromová. Tá je naším najdlhším hadom. Meria až 2 metre, žije v teplejších oblastiach (Zobor, Svidník a pod.) a je od rímskych čias symbolom medicíny a lekárstva.
„Uhryznutie nikdy nepodceňujme,“ vraví náš odborník na plazy. „Vždy treba vyhľadať lekára, lebo človek sám nikdy nevie, či má slabšie srdce, či telo nezareaguje alergickou reakciou.Veľmi často sa stáva, že po uhryznutí nie sú žiadne klinické príznaky, pretože had nevypustí jed. Často to robí vretenica, pretože ona má toho jedu veľmi málo a šetrí si ho pre seba, na lov potravy. Je to tzv. suché uhryznutie vreteníc, ale lekársku pomoc treba vyhľadať vždy. Reakcie tela môžu nastať aj bez vpravenia jedu, keď uhryznutie spustí šokovú reakciu organizmu,“ upozorňuje MVDr. Petrilla.
Ako sa správať pri pohryzení hadom:
- Protijed sa aplikuje iba pri závažných stavoch. Keďže samotný protijed sa vyrába z konského séra, tak až 95 % ľudskej populácie dostane po jeho aplikácii alergickú reakciu. Protijed je určite až tou poslednou medikamentóznou liečbou, pokiaľ sa jedná o uhryznutie vretenicou severnou.
- Pohryzeného človeka najskôr upokojíme a postihnuté miesto zafixujeme pomocou dlahy a voľnej bandáže. Neodporúča sa aplikovať tlakovú bandáž či dokonca škrtidlo.
- V žiadnom prípade postihnuté miesto nevypaľujme a nenarezávajme.
- Jed nevysávajme ústami, aby sa nepreniesol cez ranky v ústach do krvného obehu.
- V prípade smädu podávajme iba ľahké tekutiny – mierne osladenú vodu, určite nie alkohol a kávu.
Autor: Natália Novotná, poverená komunikáciou s médiami UVLF v Košiciach
Foto: MVDr. Vladimír Petrilla, PhD., UVLF v Košiciach
Uverejnila: ZVČ
Chcete vidieť všetky hady žijúce na Slovensku? Pozrite si našu fotogalériu, autorom fotografií je MVDr. Vladimír Petrilla, PhD.