Ochrana prírody a prírodných zložiek je v súčasnosti veľmi aktuálna téma. V tejto súvislosti je možnosť využitia pavúkov (Araneae) ako modelových organizmov pri skúmaní a hodnotení stavu krajiny. Také niečo uvádza Pavol Purgat a jeho školiteľka Zuzana Krumpálová z Katedry ekológie a environmentalistiky Fakulty prírodných vied UKF v Nitre v práci Pavúky (Araneae) ako bioindikátory stanovištných podmienok mesta (Spiders (Araneae) as bioindicators of urban habitat conditions).
Ich výskumy pojednávajú o štyroch druhoch pavúkov, z ktorých každý osídľuje rozdielny typ stanovišťa v mestách. V prípade Lycosa singoriensis ide podľa autorov o antropogénne stanovištia – kosené trávne porasty. „Naproti tomu Cheiracanthium punctorium osídľuje lokality s nízkym stupňom antropickej disturbancie, porastené vhodným typom vegetácie, hlavne vysokých druhov tráv. U druhu Allagelena gracilens sme zistili prenikanie do urbanizovaného prostredia, kde žije v mestských výsadbách. Pavúk Brigittea civica zase osídľuje steny budov a jeho rozšírenie úzko súvisí s veľkosťou miest.“
Autori práce sú presvedčení, že v súčasnom období, keď do popredia stále viac vstupuje ochrana prírody a prírodných zložiek, sa začína klásť dôraz na tzv. modelové organizmy, ktoré sa dajú využiť pri skúmaní stavu a vlastností krajiny na základe ich bioindikačného významu. „V tejto súvislosti vykazujú významné indikačné vlastnosti aj pavúky (Araneae). Táto skupina živočíchov môže slúžiť ako bioindikátor prostredia práve preto, že ekologické nároky mnohých jej zástupcov sú v Európe dobre preskúmané a tak môžu pavúčie spoločenstvá poskytovať dôležité informácie o vplyve antropickej činnosti na biotu v krajine a v urbánnom prostredí. Medzi pavúkmi teda nájdeme množstvo druhov, ktoré z dôvodu či už úzkej ekologickej valencie, tzn. preferencii často len jedného typu habitatu, či ich významnej úlohe v potravinovom reťazci, podávajú ucelený obraz o stave ekosystému.“
Príkladom vraj môže byť Cheiracanthium punctorium, ktorého výskyt je limitovaný vhodným typom vegetácie, najmä tráv rodu Calamagrostis a s tým súvisiacim nízkym stupňom antropického narušovania alebo Lycosa singoriensis, druh viazaný na odlišný typ biotopu (stepi, lesostepi), ktorý sa výborne adaptoval na bylinné spoločenstvá pravidelne udržiavané antropickou činnosťou. „Oproti druhom s úzkou ekologickou valenciou sa však medzi pavúkmi nachádzajú aj druhy schopné ľahko osídľovať novovzniknuté stanovištia, aké sa nachádzajú napríklad v mestách. V urbánnom prostredí sa veľmi často stávajú jednými z prevládajúcich organizmov a ovplyvňujú druhovú diverzitu. Tento prípad využitia voľnej ekologickej niky (steny budov) bol v posledných rokoch sledovaný u druhu Brigittea civica. U druhu Allagelena gracilens je potenciál adaptácie k urbánnemu prostrediu jedným zo zameraní tohto príspevku.“
Výskum pavúka Cheiracanthium punctorium sa uskutočňoval od jari 2017 na Južnom Slovensku (Nitra, Šaľa, Tešedíkovo, Trnovec nad Váhom). „Prítomnosť druhu bola zisťovaná na rôznych typoch stanovíšť s rôznym vegetačným zložením a rôznou mierou antropickej disturbancie (kosba). Výskyt druhu na lokalitách sme určovali vizuálne na základe charakteristických znakov – zámotkov, ktoré si zhotovujú juvenilné štádiá a dospelé samice. Materiál na prípadnú determináciu sme získavali individuálnym zberom za pomoci pinzety.“
Výskum pavúka Lycosa singoriensis sa uskutočňoval v rokoch 2013, 2014 a 2017 na lokalitách (Levice, Trnava, Piešťany) s prítomnosťou habitatov, vhodných pre výskyt druhu. „Na vybraných lokalitách sme zisťovali výskyt druhu, prípadné populačné zmeny v čase a porovnávali parametre jednotlivých lokalít. Prítomnosť druhu na lokalitách sme určovali vizuálne na základe charakteristických pobytových znakov – nôr s typickým vzhľadom a na základe samotného výskytu jedincov tohto druhu, vrátane fotografickej dokumentácie.“
Ďalším bol výskum pavúka Allagelena gracilens, ktorý prebiehal v roku 2017 v Nitre. „Sledovali sme preferenciu vegetácie na synantropných stanovištiach (mestskej výsadbe) týmto druhom. Prítomnosť a abundancia druhu v mestských výsadbách bola hodnotená vizuálne, zber jedincov na následnú determináciu prebiehal individuálne, za pomoci pinzety.“ Výskum Brigittea civica prebiehal v mestách s rozdielnou veľkosťou, a to v Bratislave, Nitre a Zlatých Moravciach. Sledované lokality sa podľa autorov práce vyznačovali rozdielnymi parametrami, ako je napríklad vek budov, štruktúra omietky, orientácia skúmaných plôch voči svetovým stranám, prítomnosť verejného osvetlenia, prítomnosť zelene, atď. „Študijné plochy boli vybrané čo najviac rôznorodé, aby sme mohli porovnávať preferencie B. civica voči rôznym typom stanovíšť. Zbery materiálu prebiehali na vytýčených plochách 1,5 x 3 m (cca. 5 m2) za pomoci exhaustora a pinzety. Determinácia zozbieraných jedincov prebiehala pod binokulárnou lupou .“
Aký je teda záver? Uvedené výskumy podľa autorov práce potvrdili, že skúmané druhy pavúkov preferujú konkrétne typy stanovišťa v urbanizovanom prostredí, nie je medzi nimi kompetičný tlak a navzájom si nekonkurujú. „Zistili sme preferenciu lokalít s vysokým antropickým vplyvom u druhu Lycosa singoriensis, ktorá je na náhradných stanovištiach závislá od pravidelnej kosby z dôvodu preferencie nízkej vegetácie. Naopak, miesta s nízkym antropickým vplyvom osídľuje druh Cheiracanthium punctorium, pre ktorý je kľúčový výskyt konkrétnych druhov vegetácie. Novovytvorené lokality v urbánnom prostredí osídľujú, mnohokrát masovo, druhy Allagelena gracilens a Brigittea civica. A. gracilens je druh mestských výsadieb, pričom jeho výskyt je limitovaný prítomnosťou vhodných krovitých drevín kompaktného tvaru, prípadne ich pravidelné zastrihávanie. B. civica je druh, ktorý sa vo veľkých mestách stáva dominantným a tvorí prevažnú časť araneofauny vonkajších stien budov. Všetky skúmané druhy majú teda špecifické nároky na prostredie a ich prítomnosť, či absencia, podáva informácie o stave biotopov a mestských ekosystémov.“
Príspevok vyšiel v rámci zborníka Študentskej vedeckej konferencie 2018 Fakulty prírodných vied UKF v Nitre a Fakulty prírodných vied UMB v Banskej Bystrici. (zborník)
Študentské vedecké konferencie sú jedinečnou príležitosťou pre študentov prezentovať výsledky svojej vedecko-výskumnej práce, vyskúšať si a zažiť jedinečnú atmosféru vedeckej konferencie a v neposlednej miere aj získať možnosť publikovať svoj prvý príspevok. Pre mnohých študentov je to možno prvá, avšak veľmi dôležitá osobná skúsenosť s vedeckým životom.
Tentokrát mali možnosť stretnúť sa študenti Fakulty prírodných vied UKF v Nitre a Fakulty prírodných vied UMB v Banskej Bystrici na spoločnej Študentskej vedeckej konferencii (ŠVK). Konferenciu hostila Fakulta prírodných vied UKF v Nitre. Študenti bakalárskeho, magisterského a prvého ročníka doktorandského štúdia úspešne prezentovali výsledky svojho výskumu v sekciách konferencie: Biológia; Ekológia a environmentalistika; Fyzika, Chémia a Matematika; Geografia a regionálny rozvoj; Informatika; Didaktika biológie, geografie; Didaktika matematiky, fyziky, informatiky a techniky.
Informačný a foto zdroj:
https://konferencie.ukf.sk/index.php/svk/svk2018 (september 2018)
autori príspevku: Pavol Purgat; Školiteľ: Zuzana Krumpálová
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Ilustračné foto: Pixabay.com /Peggychoucair/
Uverejnila: VČ