Tento moment nastane presne o 22.24 stredoeurópskeho času (SEČ). Na Slovensku i vo svete ho sprevádzajú oslavy.
Začína sa astronomická jar. Zdroj: iStockphoto.com
Vo svete sa o pár hodín začne astronomická jar. Rovnodennosť (lat. aequinoctium) označuje okamih, keď sa Slnko nachádza v jednej rovine so zemským rovníkom a v danej chvíli osvetľuje severnú aj južnú pologuľu pod rovnakým uhlom. Tento moment nastane dnes o 22.24 stredoeurópskeho času (SEČ). Slnečné lúče počas rovnodennosti dopadajú kolmo na zemskú os a Slnko svieti súčasne na oba zemské póly, kde sa strieda polárny deň s polárnou nocou – na severnom póle Slnko vychádza, na južnom zapadá.
Pozrite si
Počas jarnej i jesennej rovnodennosti býva Slnko nad obzorom viditeľné zhruba 12 hodín a 10 minút, zatiaľ čo noc má 11 hodín a 50 minút. Drobné časové odchýlky sú spôsobené refrakciou slnečných lúčov, ktoré sa v atmosfére ohýbajú. Prvý jarný deň v tomto roku nastane 21. marca a bude trvať presne 12 hodín a 17 minút.
Astronomická jar štartuje 20. marca už po dvanásty raz. Do roku 2011 pripadal tento deň na dvadsiateho prvého. Najbližšie sa 21. marca začne jar až v roku 2102.
Má význam aj pre vedcov
Pre vedcov, ktorí skúmajú obežnú dráhu a rotáciu Zeme, je jarná rovnodennosť významnou udalosťou. Pomáha im totiž definovať ročné obdobia a poskytuje referenčný bod na meranie polohy hviezd a ďalších nebeských objektov na oblohe. Vedci využívajú jarnú rovnodennosť na rôzne výskumy: merajú sklon osi Zeme, skúmajú vplyv klimatických zmien na ročné obdobia a pozorujú nebeské objekty na nočnej oblohe.
Ktoré úkazy nás čakajú na jarnej nočnej oblohe?
Hneď v utorok 21. marca nastane opozícia trpasličej planéty Ceres, ktorú budete môcť celkom komfortne pozorovať len s využitím malého ďalekohľadu.
Na začiatku astronomickej jari nás zároveň čakajú tri konjunkcie polmesiaca s planétami – najprv 22. marca s Jupiterom, potom 24. marca s Venušou a napokon 28. marca s Marsom.
Od polovice apríla môžete ráno začať hľadať na oblohe aj trpasličiu planétu Pluto. Na jej pozorovanie budete však potrebovať ďalekohľad.
Počas celej jari bude na nočnej oblohe jasne viditeľná Venuša, ktorá je po Mesiaci v noci najjasnejším objektom. Pozorovať budeme môcť aj Merkúr a Mars, pre ktoré však nastanú najlepšie pozorovacie podmienky až v polovici apríla.
Jupiter sa presunie z večernej viditeľnosti na rannú. Počas prvých jarných dní ho môžete uzrieť veľmi nízko nad západným obzorom a bude rýchlo zapadať. Potom sa ocitne príliš blízko Slnka a koncom mája sa opäť ukáže ráno nízko nad východným obzorom. Saturn má vychádzať čoraz skôr, spočiatku ráno a koncom jari už okolo polnoci.
V apríli tohto roku by mala tiež odštartovať európska sonda JUICE, ktorá v prípade, že všetko pôjde, ako má, dosiahne o niekoľko rokov Jupiter a ukutoční na jeho povrchu viacero výskumov.
Veľké oslavy
V mnohých kultúrach sa jarnou rovnodennosťou začína nový rok, prípadne sa týmto dňom označuje iná dôležitá udalosť. Ľudia z rôznych kútov sveta zvyknú preto rovnodennosť hojne oslavovať – navštevujú posvätné miesta, obracajú sa na bohov a vykonávajú rôzne rituály.
Pohanský sviatok
Starý pohanský sviatok, keď sa slávil príchod jari, nový život, nové začiatky a projekty, sa nazýva Ostara. Patrónkou sviatku je bohyňa Artha (Eostre), podľa ktorej je pomenovaná aj Veľká noc (po anglicky easter). Druhou patrónkou Veľkej noci je bohyňa Vesna, ktorá zaháňa zimu a prináša teplo. Obe sú zároveň bohyňami jari, ohňa, života a vášne. Na jar sa vďaka nim prebúdza život a začína prevládať svetlo nad tmou.
Zdobenie Moreny. Detský folklórny súbor z Kluknavy, 1975. Zdroj: Vojtech Majling
So sviatkom Ostara si ľudia v minulosti spájali vajcia ako symbol plodnosti, nového života, inšpirácie a potenciálu. Mnohí to netušia, no väčšina dnešných veľkonočných zvykov pramení práve z tohto sviatku.
Ženy zvykli začiatkom jari zasievať semená, aby zaistili zemi plodnosť a úrodu. S oslavou jari sa odnepamäti spájala zelená a červená farba a zo zvierat to bol práve zajac, ktorý mal údajne priniesť ranné svetlo späť na oblohu. V domácnostiach sa vo veľkom upratovalo a záhrady sa pripravovali na novú sezónu. So zimou sa naši predkovia zvykli lúčiť aj vynášaním Moreny, na čo nadväzovalo vnášanie leta do uprataných domovov.
So začiatkom jari sa spájala i jarná očista, keď ľudia šľahali krajinu ratolesťami, polievali ju pramenitou vodou a otvárali studničky. Pieklo sa jarné pečivo a varili sa pokrmy obohatené prvými jarnými bylinkami.
Vo svete
Jarnú rovnodennosť slávili už starí Peržania. Počiatky osláv perzského nového roka, zvaného Nourúz, siahajú až do obdobia Achaemenidskej ríše v roku 550 pred naším letopočtom. Oslava sa končí na trinásty deň nového roka, takzvaný Sizdah Bedar. V Indii, Iráne či Turecku je jarná rovnodennosť považovaná za začiatok nového roka a spája sa s bujarými oslavami.
V Japonsku majú v tento deň sviatok Šunbun no Hi. Trávia ho, naopak, pokojne a len v rodinnom kruhu. Navštevujú cintoríny, kde si uctievajú pamiatku svojich zosnulých a čistia a zdobia kvetmi svoje domovy. Tento čas považujú za čas obnovy a nových začiatkov.
Hinduisti počas jarnej slávnosti Holi. Zdroj: iStockphoto.com
Mexičania zasa vítajú návrat slnečného hada, ktorý sa vydáva na púť cez zrúcaninu mayského mesta Chichén Itzá.
Najznámejšou slávnosťou spojenou s príchodom jari je oslava pri kamennom monumente Stonehenge v Anglicku. Ľudia tam prichádzajú zblízka aj zďaleka, aby mohli sledovať prvý jarný východ slnka nad magickým kamenným kruhom.
Hinduisti majú zasa zhruba v čase jarnej rovnodennosti Holi. Slávnosťou, počas ktorej sa ľudia zdobia žiarivými farbami, nielen vítajú jar, ale tešia sa i z víťazstva dobra nad zlom.
