Napriek postupnému celosvetovému trendu globálneho otepľovania, tohoročná zima, najmä v mesiaci január, na Slovensku prekvapila. Boli mínusové teploty hlboko pod nulou, sneh a ľad v našich klimatickým podmienkach niečo výnimočné? Vymyká sa tuhá zima konceptu globálneho otepľovania alebo práve naopak doň zapadá? Aký má vôbec súvis s postupnou zmenou klímy?
Doc. RNDr. Martin Gera, PhD. a prof. RNDr. Milan Lapin, CSc. upozorňujú, že túto zimu sa aj v nižších polohách vytvorila snehová pokrývka, ktorej doba trvania bola omnoho dlhšia ako v období posledných piatich rokov. „Situácia so snehom a vetrom bola zaujímavá najmä na východnom Slovensku, kde dochádzalo k tvorbe závejov a tým aj problémov v doprave. Asi najviac budeme spomínať na začiatok januára, kedy sme zaregistrovali vpád arktického vzduchu, ktorý zasiahol aj územia, kde na prejavy zimného počasia nie sú až tak zvyknutí,“ hovoria odborníci, ktorí pôsobia na Oddelení meteorológie a klimatológie (Katedra astronómie, fyziky Zeme a meteorológie Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave).
Studený, pôvodom arktický vzduch prúdil podľa nich po prednej strane stacionárnej tlakovej výše so stredom nad západnou Európou a zadnou stranou nízkeho tlaku so stredom nad Poľskom a Bieloruskom. „Tento studený vzduch zasiahol okrem našej oblasti aj územia Turecka, Balkánu, Jadranu, Talianska, Grécka. Dokonca snežilo aj v Dubrovníku, na Gréckych ostrovoch, na Sicílii a na Sahare vo vyššie položených oblastiach. V tomto období boli zaznamenané aj rekordne nízke teploty. V Moskve bol 7. 1. prekonaný 120 ročný teplotný rekord, a to pri teplote vzduchu v 2 metrovej výške nad zemou -29,9°C. V Maďarsku, na hraniciach so Slovenskom, v dedinke Tésa, klesla teplota vzduchu 8. 1. na hodnotu -28,1°C. Podobne nízke teploty vzduchu boli zaznamenané aj 11. 1. v Albánsku, okolo -22°C a v Grécku, kde klesla teplota k -15°C.“
Ako pokračujú doc. RNDr. Martin Gera, PhD. a prof. RNDr. Milan Lapin, CSc., na Slovensku sme v niektorých lokalitách v týchto dňoch tiež zaznamenali extrémne nízke teploty vzduchu. „Dňa 8. 1. 2017 na mnohých miestach poklesla teplota pod -30 °C , napr. v Dudinciach, Párnici, Zázrivej, Lieseku a Červenom Kláštore. Tento deň bolo najchladnejšie v Oravskej Lesnej, kde sme zaznamenali minimálnu teplotu vzduchu -35,5 °C.“
Faktom ale podľa odborníkov z Oddelenia meteorológie a klimatológie zostáva, že z dlhodobého hľadiska, keď sa pozrieme na celkový vývoj teploty vzduchu, dá sa na celej Zemi pozorovať nárast hodnôt (zdroj foto).
„Podobná situácia je aj na Slovensku. Tento až nebezpečne rýchly trend otepľovania je zrejme spôsobený produkciou antropogénnych emisií skleníkových plynov, ktoré zásadným spôsobom menia zloženie atmosféry a tým aj radiačnú bilanciu systému Zem-atmosféra. Samozrejme v tomto trende pozorujeme aj množstvo či už kladných alebo aj záporných oscilácií. Príkladom takejto oscilácie môže byť chladnejšie počasie v januári tohto roku nad väčšinou územia Európy. Pritom ale celková priemerná teplota vzduchu na Zemi v tomto mesiaci bola nad dlhodobým priemerom, podľa rôznych zdrojov sa odhaduje v rozmedzí 0,46 až 0,95 °C nad dlhodobým priemerom 1981 – 2010.“
Podľa odborníkov je zrejmé, že aj v budúcnosti, napriek nie príliš pozitívnym odhadom vývoja zmeny klímy, bude dochádzať k výkyvom z tohto trendu. „Príkladom takejto simulácie môže byť počet ľadových dní znázornených na obrázku nižšie. Graf zachytáva scenár vývoja podľa emisného scenára A2 (pesimistickejší výhľad v znižovaní emisií). Vidíme klesajúci trend početností dní s maximálnou teplotou vzduchu nie vyššou ako 0°C. Na obrázku modré stĺpčeky reprezentujú merania, červenou sú znázornené modelové simulácie až do roku 2100,“ uvádzajú doc. RNDr. Martin Gera, PhD. a prof. RNDr. Milan Lapin, CSc.
Z doterajších výsledkov podľa nich vyplýva, že pri celkovom otepľujúcom trende sa odhaduje priemerne oteplenie zím o 2 až4°C do roku 2100, zimy budú miernejšie s väčšími úhrnmi zrážok, pričom nižšie položené oblasti Slovenska budú zväčša bez snehu. „Na druhej strane, vo výškach cca od 1300 m.n.m sa predpokladá nárast výšky snehovej pokrývky v dôsledku očakávaného nárastu zrážok cca o 30 %.To však nevylučuje v budúcnosti ani výskyt zím s dostatkom snehu a s extrémne nízkymi teplotami vzduchu, hoci s oveľa nižšou frekvenciou výskytu ako doteraz.“
Zaujímavé snímky k téme globálneho otepľovania nedávno zverejnila aj americká vládna agentúra NASA. Ukázala nové zábery toho, ako sa za pár rokov rapídne menil povrch na viacerých miestachZeme. Americkí vedci sprístupnili napríklad snímky vysychania jazier či rozsiahle záplavy, ale aj ústup ľadovcov z morí či rôznych pohorí sveta, ktoré sú spôsobené globálnym otepľovaním.
Výrazné zmeny klímy v posledných rokoch a možno aj desaťročiach sú niečím, čím sa zaoberajú aj predstavitelia vlád na nadnárodnej úrovni. Historická parížska dohoda o zmene klímy, ktorá nadobudla platnosť 4. novembra 2016, predstavuje prvý krok, keď sa vlády uzrozumeli na právne záväzných limitoch pre rast globálnej teploty. Podľa Bulletinu, ktorý vydáva Slovenská nukleárna spoločnosť, dohoda nadobudla platnosť 30 dní po dosiahnutí vopred stanovenej prahovej hodnoty (t. j., že aspoň 55 strán zodpovedných najmenej za 55 % celkových svetových emisií skleníkových plynov ratifikuje dohodu). Podľa tejto dohody sa národy zhodli na boji proti zmene klímy a sľúbili, že „podniknú opatrenia a investície do nízkouhlíkovej, odolnej a udržateľnej budúcnosti, ktorá bude udržiavať rast priemernej globálnej teploty výrazne pod 2 °C s prijatím cieľa snažiť sa obmedziť rast na 1,5 °C,“ uviedla OSN.
Čo sa týka konkrétne Slovenska, teplotné výkyvy sú u nás zmapované pomerne presne. Ako na svojom webe píše Slovenský hydrometeorologický ústav, globálne otepľovanie sa na Slovensku prejavilo nárastom priemernej ročnej teploty vzduchu za posledných 100 rokov o 1,1°C, k čomu slúžia ako podklady najmä pozorovania z observatória v Hurbanove, prebiehajúce od roku 1871 a od roku 1901 kontinuálne. „Najteplejších 12 rokov bolo zaznamenaných od začiatku 90-tych rokov. Zároveň došlo k poklesu atmosférických zrážok v priemere o 5,6 %. Regionálne rozdiely boli zaznamenané medzi južnou a severnou časťou územia. Na juhu Slovenska bol tento pokles 10 %, kým na severe a severovýchode 5 %. Prejavom klimatických zmien je najmä výrazný pokles relatívnej vlhkosti vzduchu (do 5 %). Podobne poklesla snehová pokrývka takmer na celom území Slovenska.“
Klimatické zmeny podľa SHMÚ v praxi znamenajú presun teplotných pomerov Podunajskej nížiny na Liptov. Ústav tvrdí, že je vysoko pravdepodobné, že negatívne ovplyvnia vodnú bilanciu, biologické výroby ako sú poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo a rybárstvo, zvýšia ohrozenie biodiverzity a rovnako ohrozenie ľudského zdravia. Ostatných 10 – 12 rokov je podľa odborníkov zo SHMÚ aj na Slovensku zaznamenaný rast výskytu extrémnych denných úhrnov atmosférických zrážok, čo vedie k miestnym povodniam v rôznych častiach republiky. „Roky 1996 až 2004 patrili na Slovensku k rokom s rozsiahlymi prívalovými povodňami. Povodne na riekach Váh, Hron, Morava, Kysuca, Orava, Torysa a ďalšie. Najničivejšie povodne boli v roku 1999, kedy bolo zaplavených 181 433 ha územia a spôsobené škody dosiahli výšku takmer 4,5 miliardy Sk.“
S globálnym otepľovaním do určitej miery pravdepodobne podľa SHMÚ súvisí aj víchrica z 19. novembra 2004, padavý vietor – bóra, ktorý sa prehnal Tatrami a na rozlohe 12 600 ha spôsobil vyvrátenie a vylámanie lesných porastov v páse lesa širokom 3 – 4 km a dlhom 40 km. Je možné predpokladať, že frekvencia výskytu poveternostných javov bude podľa odborníkov narastať.
Viac informácií od prof. RNDr. Milana Lapina, CSc., vedúceho Oddelenia meteorológie a klimatológie:
Informácie a foto poskytli: Doc. RNDr. Martin Gera, PhD. a prof. RNDr. Milan Lapin, CSc. z Oddelenia meteorológie a klimatológie (Katedra astronómie, fyziky Zeme a meteorológieFakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave)
Spracovala: Slávka Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR
Zdroje:
https://climate.nasa.gov/images-of-change?id=591#591-older-thicker-arctic-sea-ice-declines (aj foto)
SHMÚ
Ilustračné foto: Pixabay.com
Uverejnila: ZVČ