Doc. RNDr. Daniela Velichová, CSc., úspešná vedkyňa v odbore aplikovaná matematika, vedúca Ústavu matematiky a fyziky na Strojníckej fakulte Slovenskej technickej univerzity (STU) v Bratislave.
Okrem pedagogickej činnosti na univerzite aktívne pôsobí v oblasti matematického vzdelávania európskych inžinierov ako predsedníčka matematickej pracovnej skupiny Európskej organizácie SEFI a členka výboru Európskej asociácie žien v matematike EWM. Je zakladateľkou a predsedníčkou Slovenskej spoločnosti pre geometriu a grafiku a členkou Medzinárodnej spoločnosti pre geometriu a grafiku ISGG. Dominantnými oblasťami jej vedeckého pôsobenia a záujmu sú aplikovaná matematika, diferenciálna geometria a geometrické modelovanie variet, počítačová grafika, e-learning vo výučbe matematiky a vývoj webových aplikácií. Je autorkou viac ako 200 publikácií – kníh a vedeckých článkov v týchto oblastiach. Participovala na mnohých domácich výskumných úlohách a projektoch EÚ, ktoré boli súčasťou programov VEGA, KEGA, APVV, Socrates, Minerva, Leonardo da Vinci, Erazmus a 6RP. Venuje sa aj rodovej problematike súvisiacej s účasťou žien vo vede a ich vyhliadkami pri budovaní úspešnej vedeckej kariéry v technických a prírodných vedách na Slovensku.
Docentka Daniela Velichová je vydatá a má päť detí. Pri príležitosti Dňa matiek, ktorý je v tomto roku 8. mája, sme ju požiadali o rozhovor.
M. B.: Pripomínate si v kruhu rodiny Deň matiek?
D. VELICHOVÁ: „Samozrejme, je to jeden z našich obľúbených významných dní, kedy sa rodina stretne a spolu príjemne strávime pár hodín. Deti, ktoré už majú dnes svoje vlastné rodiny, vždy spomínajú na veselé aj vážne príhody z detstva, a ja ako hrdá matka a babka siedmich vnúčeniec sa teším z ich prítomnosti a spomienok, aj zo všetkých ich dosiahnutých úspechov.“
M. B.: Ste úspešná vedkyňa a tiež matka piatich detí. Ako sa Vám podarilo zladiť náročné povolanie s tradičnou úlohou ženy – matky?
D. VELICHOVÁ: „Priznávam, že to nebolo jednoduché. Materstvo považujem za najdôležitejšie poslanie a výsadu ženy. Pre mňa bolo nemysliteľné nechať sa vedome o túto úlohu pripraviť. Práve naopak, užívala som si ju. Naplnila desať rokov môjho života na plný úväzok. Nikdy som však tiež nemienila umlčať svoju neutíchajúca túžbu venovať sa vede a svojej profesionálnej kariére. Aj počas materskej „dovolenky“ som pokračovala v štúdiu, absolvovala som rigoróznu skúšku z matematiky, na jazykovej škole štátnu skúšku z angličtiny, jednoducho neustále som študovala. Napriek tomu nebol môj profesionálny návrat do zamestnania po takej dlhej dobe jednoduchý.
Myslím si, že v prvom rade je potrebné spoznať samu seba, ujasniť si svoje priority. V rôznych obdobiach života sa môžu meniť, ale ak sa raz pevne rozhodnete a idete cieľavedome za svojim snom, úspech sa určite dostaví. Dôležité je tiež, na akom princípe vybudujete svoj partnerský vzťah, rodinu. Ja som mala vždy plné pochopenie a podporu manžela, ale nikdy som túto skutočnosť nezneužívala. Bolo samozrejmosťou, že naše rodičovské povinnosti sa líšia, iné sú materské a iné otcovské, pričom obe úlohy sú nezastupiteľné. Vybudovali sme spolu rodinné zázemie, na ktoré sa mohol každý z nás kedykoľvek spoľahnúť, na princípoch vzájomného rešpektu, tolerancie a rovnosti. A deti boli vždy vážne rešpektovanými členmi rodinnej rady.
Obaja máme náročné povolania, ale spoločne sme ich dokázali zladiť s úlohou rodičov. A čo je podstatné, deťom sme zabezpečili harmonické detstvo a ukázali dobrý príklad. Mám nesmiernu radosť, keď vidím, ako si dnes vážia všetko, čo sme ich naučili.“
M. B.: Aký máte názor na súčasný trend mladých žien, ktoré sa chcú najskôr zamerať na svoju kariéru a materstvo odkladajú na čas po tridsiatke alebo až po tridsaťpäťke?
D. VELICHOVÁ: „Chápem ich. Nie je jednoduché uspieť v súčasných konkurenčne extrémne náročných podmienkach. Materstvo nás na čas izoluje od profesionálnej kariéry a vrátiť sa späť do hlavného prúdu je náročné. Žijeme v krajine, v ktorej sa rovnosť rodov, rovnaké práva a rovnosť príležitostí mužov a žien považujú za samozrejmosť . V reálnom každodennom živote sa však často my ženy stretávame s rôznymi prekážkami. Niekedy sú to skryté formy diskriminácie, ktoré mlčky tolerujeme, inokedy ide o otvorenú rodovú diskrimináciu, ktorá nás tak zaskočí, že ani nevieme správne reagovať. Spomínaný trend mladých žien je odpoveďou na túto skutočnosť. Najprv tvrdá práca, úspešná kariéra a potom si doprajeme aj materstvo. Možno to však súvisí aj s predlžovaním aktívneho veku života, čo má za následok predlžovanie jeho jednotlivých období, teda aj mladosti. Vďaka lepším podmienkam a zdravšiemu životnému štýlu sa dnes dožívame vyššieho veku ako kedysi, v lepšej kondícii, a nie je výnimkou mať deti aj vo veku, ktorý bol kedysi považovaný už za starobu.“
M. B.: Študovali ste matematiku a ostali ste jej verná dodnes, keďže ste vedúcou Ústavu matematiky a fyziky na Strojníckej fakulte STU v Bratislave. Čím si vás matematika opantala?
D. VELICHOVÁ: „Matematika je fascinujúca veda, svet fantázie, do ktorého sa buď úplne ponoríte alebo ho budete odmietať ako nepochopiteľný. Na štúdium matematiky potrebujete poriadnu dávku predstavivosti, veľa pokory a trpezlivosti a neskrotnú túžbu odhaľovať pravdu. Je to veda o pravde. Mnohí sa mylne domnievajú, že matematika je hra s číslami, nekonečné počítanie a pamätanie si množstva vzorcov. Opak je pravdou. Matematika je neustále objavovanie, pri ktorom predstavivosť nemá žiadne obmedzenia. Je to hľadanie súvislostí, odhaľovanie zákonitostí aj nezmyslov, pátranie po pravde či po dôkaze, že za istých predpokladov napríklad niečo neplatí. V ktorej inej disciplíne možno považovať aj takýto negatívny výsledok za úspech?
Matematika má veľa spoločného s umením, aj keď sa na prvý pohľad zdá, že sú to dva úplne odlišné svety. Spája ich však práve tá tvorivá sila imaginácie, ktorá je potrebná, aby sme pochopili nepochopiteľné, objavili doposiaľ neobjavené a ukázali nepredstaviteľné. Vždy ma fascinoval tento vzťah umenia a matematiky. Najväčší velikáni výtvarného umenia mali veľmi blízko k matematike. Stačí spomenúť Leonarda da Vinciho, Albrechta Dürera, Salvadora Daliho či celé hnutia ako impresionizmus, kubizmus alebo surrealistov, ktorí sa snažili výtvarne interpretovať najnovšie výsledky matematikov svojho obdobia. Matematici a umelci sú vždy o krok vpredu, sú to vizionári a rojkovia, ktorých často krát ich súčasníci nedokážu pochopiť a náležite doceniť. Matematika je však skutočná veda v pravom slova zmysle. Matematické modely, abstraktné intelektuálne konštrukcie ľudského rozumu slúžia nielen na opis zákonitostí reálneho sveta, ale pomáhajú nám používať vedomosti pri hľadaní optimálnych riešení reálnych problémov.“
M. B.: Majú stredoškoláci, a menovite dievčatá, záujem o štúdium matematiky na Vašej fakulte?
D. VELICHOVÁ: „V tomto smere je situácia veľmi nelichotivá. Záujem o štúdium prírodných vied je všeobecne veľmi nízky, o štúdium matematiky minimálny. Jednou z príčin je určitý celosvetový odklon mládeže od matematiky, ktorá sa nezlučuje s dnešným rýchlym životným tempom. Veď kto by trávil celý deň riešením nejakého zložitého hlavolamu alebo premýšľaním o nejakom abstraktnom pojme, keď naň útočí toľko lákavých reálnych podnetov a vzruchov? Potešujúcou môže však byť skutočnosť , že počet dievčat študujúcich na vysokých školách narastá a trendy naznačujú, že sú úspešnejšie ako chlapci.
Strojárstvo je takmer dominantne mužské odvetvie techniky a na fakulte, kde pôsobím, je dievčat veľmi málo. Mnohé z tých, ktoré sa odhodlajú na štúdium u nás, sú veľmi šikovné. Matematika je všeobecne, nielen na našej fakulte, jedným z najťažšie zvládnuteľných predmetov. Vedomosti absolventov stredných škôl z matematiky sú stále slabšie. Situácia začína byť kritická najmä na technických univerzitách, kde je matematika nevyhnutným základom všetkých odborných predmetov. Je to čiastočne dôsledok nerozumného rozhodnutia zrušiť matematiku ako povinný predmet štátnej maturitnej skúšky.
Som presvedčená, že istá znalosť základnej matematiky môže človeku len prospieť, nech pôsobí v akejkoľvek profesii. Nehovoriac o bežnom živote, kde v každodennom rozhodovaní potrebujeme mať istý odhad, schopnosť analyzovať, hľadať riešenie a východiská v často veľmi komplikovaných situáciách, môcť sa spoľahnúť na svoj úsudok a vedieť sa správne a včas rozhodnúť. To všetko nás učí práve matematika. Paradoxne však čím viac obdivujeme a využívame vynálezy technicko-informačnej revolúcie, tým menej sa nám žiada náležite oceniť vedu, ktorá je v pozadí tohto pokroku. A matematiku, ktorá je základom „vedenia“, pokojne označíme za nepotrebnú! Médiá by mali venovať väčšiu pozornosť popularizácii vedy medzi mládežou.“
M. B.: Zapájate sa do národných i medzinárodných projektov, ste členkou medzinárodných organizácií… Môžete nám aspoň „v kocke“ priblížiť svoje aktivity?
D. VELICHOVÁ: „V oblasti mojej pedagogickej činnosti by som rada spomenula dlhoročné pôsobenie v medzinárodnej organizácii SEFI, ktorá sa venuje vzdelávaniu európskych inžinierov. Ako predsedníčka riadiaceho výboru matematickej pracovnej skupiny som zodpovedná za organizáciu pravidelných seminárov o výučbe matematiky na technických univerzitách. Matematičky a matematici z mnohých európskych krajín, pôsobiaci ako prednášajúci na univerzitách, sa tu stretávajú a diskutujú o možných riešeniach spomínanej nepriaznivej situácie s nebezpečne klesajúcim matematickým vzdelaním absolventov stredných škôl. Tohto roku sa seminár bude konať v júni na Chalmers University vo švédskom Göteborgu.
Veľmi ma teší aj moja každodenná práca vysokoškolskej učiteľky na fakulte. Počty študentov, ktorých som uvádzala do sveta vyššej matematiky, idú do tisícov. Ďalšou významnou aktivitou je moje členstvo vo výbore Európskej asociácie žien v matematike, European Women in Mathematics. Cieľom tejto organizácie je nielen prezentovať výsledky, ktoré ženy – matematičky dosiahli na medzinárodnom fóre, ale tiež sledovať ich úspechy a informovať o rastúcom zastúpení žien v matematike, podporovať mladé vedecké pracovníčky pri napĺňaní ich ambícií pokračovať vo vedeckej kariére napriek mnohým prekážkam, ktoré musia často prekonávať, a umožniť im prezentovať sa na matematických kongresoch.
Na tohoročnom Siedmom európskom kongrese matematikov v Berlíne bude okrem odborných prednášok piatich pozvaných prednášajúcich matematičiek počas dňa venovaného EWM aj vernisáž výstavy fotografií a rozhovorov o životných osudoch niekoľkých významných žien pôsobiacich v európskej matematike. Výstava je pripravená pod záštitou EWM.
Na domácej pôde stojí za zmienku Slovenská Spoločnosť pre Geometriu a Grafiku. Ide o vedeckú neziskovú organizáciu, pri vzniku ktorej som participovala v roku 2002 a v súčasnosti som jej predsedníčkou. Jednou z aktivít spoločnosti je podpora publikačnej činnosti v oblasti geometrie a počítačovej grafiky, už 13 rokov vydávame periodikum G – prvý slovenský vedecký časopis pre geometriu a grafiku. Každoročne organizujeme medzinárodné sympózium o geometrii a počítačovej grafike, na ktorom sa stretáva a odborne prezentuje celá slovenská vedecká komunita pôsobiaca v tejto oblasti.
Veľa by sa dalo hovoriť o mojej práci na vedeckovýskumných projektoch financovaných rôznymi grantovými agentúrami, ktoré sa mi podarilo získať v silnej medzinárodnej konkurencii. Mnohé výsledky svojej vedeckej práce v oblasti diferenciálnej geometrie a geometrického modelovania variet som mohla publikovať na konferenciách po celom svete práve vďaka týmto grantom. Momentálne napríklad pracujem na zaujímavom projekte algoritmu rekonštrukcie 3D dát z kamerových záznamov, ktorý by mohol pomôcť kriminalistom pri vyšetrovaní trestných činov. Matematiku jednoducho potrebujeme všade.“
M. B.: Nájdete si čas aj na rodinné stretnutia a relax?
D. VELICHOVÁ: „Pri každej príležitosti, vždy. Bez mojej rodiny by som nedokázala nič. Deti nás vlastne motivujú k lepšiemu výkonu a lepší relax, ako čas strávený s nimi, nepoznám. Vážim si každú chvíľku, ktorú môžem prežiť v kruhu svojich blízkych. Som aktívna bytosť, neviem si predstaviť ani jeden deň, ktorý by som bezcieľne premárnila, neurobila niečo užitočné a nezažila niečo nové. Na druhej strane, viem sa nadchnúť aj pre maličkosti a teším sa zo všetkého, čo mi život prinesie. Prijímam to s tichou pokorou ako novú výzvu. Som nepolepšiteľná optimistka. Rada sa smejem, milujem inteligentný humor a dobrú zábavu, čo je mimochodom pre nás matematikov príznačné, v rozpore so všeobecne rozšíreným názorom, že sme roztržití nudní vedci bez zmyslu pre humor, odmietajúci radosti a slasti reálneho sveta.
Relaxujem športom, prácou v záhrade, pri dobrej knihe alebo v múzeu či galériách. Patrím k pravidelným návštevníčkam divadiel všetkých žánrov a víkendy sa pre mňa vždy začínajú piatkovým koncertom v Slovenskej filharmónii a posedením s priateľmi pri pohári dobrého vína. Mojou vášňou je aj cestovanie a spoznávanie nových krajín a kultúr. Milujem život a užívam si ho plnými dúškami s úsmevom na tvári. Na konflikty, intrigy a bedákanie čí nezmyselné sťažovanie sa nemám čas.“
M. B.: Ďakujem Vám za rozhovor.
Rozhovor pripravila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Ďalšie informácie o práci doc. Daniely Velichovej, CSc.
Foto doc. Daniely Velichovej, CSc.: http://www.evlm.stuba.sk/~velichova/
Ilustračné foto: www.pixabay.com
Uverejnila: ZVČ