„Algebra je časťou matematiky. Zvláštnosťou matematiky je fakt, že v nej čaká ešte veľa nevyriešených problémov,“ hovorí emeritný profesor Tibor Katriňák z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave, ktorý nám pri príležitosti prevzatia ocenenia za Celoživotné zásluhy v oblasti vedy a techniky poskytol rozhovor. Ocenenie získal za významný prínos pri budovaní bratislavskej algebrickej školy.
Matematik prof. RNDr. Tibor Katriňák, DrSc., sa narodil 23. marca 1937 v Košiciach. Študoval na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde v roku 1960 úspešne absolvoval odbor Matematická analýza. Na Univerzite Komenského (UK) pôsobil nepretržite od roku 1960 až do roku 2002, kedy odišiel do dôchodku. V roku 1987 bol ocenený striebornou medailou MFF UK a bronzovou medailou UK. O desať rokov neskôr, v roku 1997, mu bola udelená pamätná zlatá medaila MFF UK a tiež zlatá medaila UK za dlhoročnú vedeckú a organizátorskú činnosť. V roku 2007 bol ocenený zlatou medailou rektora UK, a nakoniec v roku 2012 získal čestné uznanie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR pri príležitosti 150. výročia založenia Jednoty matematikov a fyzikov.
V rámci Týždňa vedy a techniky vám bola udelená Cena za vedu a techniku 2019 v kategórii Celoživotné zásluhy v oblasti vedy a techniky. Prekvapilo vás toto ocenenie?
Áno. Nakoniec ma to potešilo. Na druhej strane ma však sužuje svedomie. To ocenenie by si bol viacej zaslúžil môj učiteľ profesor Milan Kolibiar, ktorý nás navždy opustil v roku 1994. On bol motorom celého nášho pohybu v matematike.
Vedeli by ste priblížiť svoj výskum laikovi?
To je komplikovaná úloha. Nie je laik ako laik. Najprv treba zistiť, čo ten náš partner vie o matematike. Až potom môžem predložiť nejaké vysvetlenie. Problémy môžu nastať aj s matematicky vzdelanými osobami.
Je podľa vás algebra v dnešnej dobe lákavým predmetom pre študentov?
Asi sotva. Počítače priťahujú viacej. Algebra je však aj jedným z pilierov informatiky. Matematická informatika vyrástla v lone matematiky. Ukazuje sa, že veľká časť predmetu Univerzálne algebry sa používa v teoretickej časti „Computer Science“. Už pred desaťročiami sme v seminároch preberali teóriu automatov, čo tiež viedlo k počítačom.
Profesor Tibor Katriňák si prevzal Cenu za vedu a techniku 2019 z rúk ministerky Martiny Lubyovej, Zdroj: Ján Laštinec – CVTI SR
Ocenenie ste dostali za významný prínos pri budovaní bratislavskej algebrickej školy. Ako je vnímaná slovenská algebrická škola v európskom a svetovom priestore?
Začnem trochu zoširoka. Už po vojne bratislavskí matematici úzko spolupracovali s matematikmi z brnenskej univerzity. Dôvod bol ten, že náš akademik Jur Hronec často pozýval matematikov z Brna do Bratislavy na prednášky. Ústrednou postavou medzi nimi bol akademik Otakar Borůvka. Profesor Borůvka bol vlastne praotcom slovenskej matematiky. Pod jeho vedením vyrástli u nás nielen Ján Jakubík, Milan Kolibiar, Marko Švec, ako aj Ladislav Mišík a ďalší nádejní matematici. Pritom nesmieme zabudnúť, že v Bratislave pôsobil aj akademik Štefan Schwarz, ktorý učil väčšinou na SVŠT a mal veľký vplyv na rozvoj matematiky na Slovensku. On bol jedným zo svetových priekopníkov teórie pologrúp a napísal dôležité práce, ktoré dnes patria ku klasike v tomto odbore algebry. Oboch matematikov, Hronca, ako aj Schwarza, považujeme za nestorov slovenskej matematiky.
V roku 1962 začali brnenskí matematici pripravovať „letná škola“ z čiastočne usporiadaných množín a zväzov. Bola to akcia, ktorá sa mala konať začiatkom septembra na vidieku, kedy bol v Brne medzinárodný veľtrh. Vtedy pozvali aj Bratislavčanov. Zišiel sa asi tucet účastníkov a bola vôľa ho organizovať aj ďalší rok. Tak sa aj stalo. Profesor Miloslav Novotný bol vedúcim organizátorom v Brne a profesor Kolibiar zasa v Bratislave. Obaja vedúci sa dobre zhodli a dozrelo to k tomu, že sa letné školy organizovali striedavo na Morave či na Slovensku. Tak sa organizujú tieto podujatia ďalej pravidelne každý rok s výnimkou roku 1968. Neovplyvnilo to ani rozdelenie Československa. Pribudli len ďalší účastníci (Banská Bystrica, Košice, ako aj Olomouc a Praha). Už v roku 1967 sa konala prvá medzinárodná letná škola v Ľubochni. Zúčastnili sa jej významní algebraici, ako profesor Marczewski z Wroclawi, profesor E. T. Schmidt z Budapešti, profesor Jurgen Schmidt z Bonnu, tiež profesor Kulikov z Moskvy a ďalší mladší algebraici. Bola to vydarená konferencia. Výsledkom bolo, že Maďari rozbehli podobnú konferenciu u nich, podobne aj Poliaci.
Od roku 1969 vznikla ďalšia pravidelná konferencia medzi SRN, Rakúskom a Švajčiarskom. Výrazne sa zvýšila aj osobná spolupráca a produkcia vedeckých prác. Zlepšila sa aj vzájomná informovanosť medzi jednotlivými pracoviskami, čo je v matematike veľmi dôležité. Dokonca to vraj prispelo aj k lepšiemu porozumeniu medzi „Východom“ a „Západom“, ako hovorili niektorí zahraniční kolegovia. Takto sme sa dostali aj do povedomia známych zahraničných matematikov.
Čo považujete na algebre za najpríťažlivejšie? Prečo ste si vybrali práve tento odbor?
Algebra je časťou matematiky. Zvláštnosťou matematiky je fakt, že v nej čaká ešte veľa nevyriešených problémov. Takže o prácu tu nie je vôbec núdza.