Počasie počas zimy 2016/17 sa nám vryje do pamäti niekoľkými, z pohľadu meteorológov, zaujímavými epizódami. Na úvod treba zdôrazniť, že pod pojmom počasie sa rozumieme stav atmosféry, ktorý je charakterizovaný súhrnom hodnôt všetkých meteorologických prvkov a atmosférických javov v určitom čase a mieste.
„Pri dlhodobejšom (aspoň 30-ročnom) časovom pohľade na systém Zem-atmosféra hovoríme o klíme danej oblasti, prípadne daného regiónu,“ vysvetľujú doc. RNDr. Martin Gera, PhD. a prof. RNDr. Milan Lapin, CSc. z Oddelenia meteorológie a klimatológie (Katedra astronómie, fyziky Zeme a meteorológie Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave).
Zhodnotenie zimy 2016/2017 je podľa nich možné viacerými spôsobmi. „Jedným z bežných postupov je porovnanie tejto zimy s dlhodobými meraniami, ktoré nám naznačia, ako sa daná zima líši od predošlých zím. Čím dlhšie porovnávacie obdobie zvolíme, tým bude mať výsledok väčšiu výpovednú hodnotu.“
Doc. RNDr. Martin Gera, PhD. a prof. RNDr. Milan Lapin, CSc. uvádzajú, že december 2016 bol na Slovensku teplotne normálny, na horách nad dlhodobým priemerom, v nižších polohách väčšinou pod dlhodobým priemerom. „V Hurbanove pri priemernej mesačnej teplote -0,3 °C bola teplota vzduchu o 1,1 °C nižšia ako priemer 1951 – 1980, v Košiciach pri priemernej teplote -2,3 °C, bolo o 1,3 °C menej ako dlhodobý priemer v období 1951 – 1980, naopak na Chopku sme zaznamenali priemernú decembrovú teplotu vzduchu o 1,7 °C vyššiu ako v období 1951 – 1980, podobne aj v Bratislave na Kolibe o 0,2 °C viac ako dlhodobý priemer v období 1951 – 1980. Úhrn zrážok dosiahol v decembri 2016 v priemere na Slovensku asi 35 mm, čo je asi 64 % dlhodobého priemeru 1901 – 1990.“
Výrazná zmena nastala v januári tohto roku, kedy sa aj v nižších polohách vytvorila snehová pokrývka, ktorej doba trvania bola omnoho dlhšia ako v období posledných piatich rokov. „Situácia so snehom a vetrom bola zaujímavá najmä na východnom Slovensku, kde dochádzalo k tvorbe závejov a tým aj problémom v doprave,“ uvádzajú doc. RNDr. Martin Gera, PhD. a prof. RNDr. Milan Lapin, CSc.
Meteorológovia zaregistrovali vpád arktického vzduchu, ktorý zasiahol aj územia, kde na prejavy zimného počasia nie sme až tak zvyknutí. „V niektorých lokalitách boli v týchto dňoch zaznamenané extrémne nízke teploty vzduchu. Dňa 8. 1. 2017 na mnohých miestach poklesla teplota pod -30 °C , napr. v Dudinciach, Párnici, Zázrivej, Lieseku a Červenom Kláštore. Tento deň bolo najchladnejšie v Oravskej Lesnej, kde sme zaznamenali minimálnu teplotu vzduchu -35,5 °C.“
Celkovo malo na vývoj počasia počas tohoročného januára zásadný vplyv viacej faktorov, vysvetľujú odborníci z Oddelenia meteorológie a klimatológie. Najdôležitejší – cirkulačný, bol podľa nich spätý so stabilnou anticyklónou, ktorá sa udržiavala nad našim území väčšinu mesiaca. „Ďalší faktor, ktorý ovplyvnil ráz počasia, bolo vytvorenie snehovej pokrývky na väčšine územia začiatkom mesiaca, čo podporovalo nočné vyžarovanie a tým vychladzovanie prízemných vrstiev atmosféry a premŕzanie horných vrstiev pôdy. Tento jav viedol za daných cirkulačných podmienok k vzniku inverzného zvrstvenia vzduchu. Prejavilo sa to tvorbou častých ranných hmiel a výskytom nízkych teplôt vzduchu, hlavne v kotlinových polohách a pomerne teplým a slnečným počasím na horách koncom mesiaca.“
To malo podľa nich za následok zamŕzanie vodných plôch a riek, čo do istej miery po oteplení vo februári komplikovalo situáciu s tvorbou ľadových povodní. „Ďalším nežiaducim faktorom, ktorý sa spojil s existujúcou inverznou situáciou, bol nárast prachových častíc v atmosfére, ktorý viedol až k vzniku častých smogových situácií.“ Odborníci uvádzajú, že najvyšší počet prekročení limitu priemernej dennej koncentrácie 50 µg.m-3 bol zaznamenaný v tomto mesiaci najmä v kotlinách, a to v Banskej Bystrici, Jelšave, Krompachoch, Zvolene, Ružomberku a na ďalších staniciach, celkovo na 32 staniciach (zdroj SHMÚ).
Doc. RNDr. Martin Gera, PhD. a prof. RNDr. Milan Lapin, CSc. pripomínajú, že január 2017 ako celok bol na Slovensku podľa údajov SHMÚ teplotne na menšej časti územia silne podnormálny, na väčšine územia, najmä vo vyvýšených polohách, podnormálny až normálny. „V Hurbanove pri priemernej mesačnej teplote vzduchu -5,3 °C bolo
chladnejšie o 3,8 °C, ako je dlhodobý priemer za obdobie rokov 1901 – 2000 (išlo o 8 – 9. najchladnejší mesačný priemer teploty vzduchu od roku 1931 a 16 – 18. najchladnejší od r.1871), v Košiciach pri priemernej teplote vzduchu -6,6 °C sme zaznamenali o 3,1 °C nižšiu hodnotu ako je dlhodobý prieme 1901 – 2000 (11. najchladnejší od r. 1931), v Oravskej Lesnej o 3,1 °C menej ako dlhodobý priemer 1951 – 1980 (13. najchladnejší od r. 1931), v Poprade o 3,5 °C menej ako dlhodobý priemer 1951 – 1980 (10. najchladnejší od r. 1931), na Chopku o 0,5 °C menej ako dlhodobý priemer 1951 – 1980, Sliač o 5,7 °C menej ako dlhodobý priemer 1951 – 1980 (3. najchladnejší od r. 1931). Celkovo pre územie Slovenska z meraní od r. 1931 išlo o 9. najchladnejší január podľa priemernej mesačnej teploty vzduchu. Úhrn zrážok dosiahol v januári 2017 v priemere na Slovensku predbežne asi 25 mm, čo je približne 55 % dlhodobého priemeru 1901 – 1990 (Hurbanovo 50 % , Košice 95 %, Poprad 39 % a Oravská Lesná 75 % dlhodobého priemeru).“
Vo februári 2017 prevládala podľa odborníkov zväčša silná zonálna cirkulácia, čo spôsobilo preniknutie teplejších vzduchových hmôt z Atlantického oceánu. „Pri takomto ráze atmosférickej cirkulácie dochádzalo k častým prechodom frontálnych systémov cez naše územie, čo je spojené aj s pomerne veterným počasím. 24. 2. 2017 sme pri takejto situácii namerali na Lomnickom štíte priemernú rýchlosť vetra 108 km.h-1, čo je sila mohutnej víchrice. Nárazy dosahovali hodnoty až okolo 222 km.h-1. Február 2017 ako celok bol na Slovensku teplotne nadnormálny. V Hurbanove pri priemernej teplote vzduchu 2,6 °C bol o 1,9 °C teplejší ako dlhodobý priemer 1951 – 1980, v Košiciach pre priemernej teplote vzduchu 0,9 °C bolo o 2,0 °C viac ako v období 1951 – 1980, v Oravskej Lesnej o 3,7 °C viac ako dlhodobý priemer 1951 – 1980 a na Chopku o 4,3 °C viac ako dlhodobý priemer 1951 – 1980. Úhrn zrážok dosiahol vo februári 2017 v priemere na Slovensku predbežne hodnotu okolo 30 mm ( čo je asi 70 % dlhodobého priemeru 1901 – 1990),“ uvádzajú doc. RNDr. Martin Gera, PhD. a prof. RNDr. Milan Lapin, CSc.
Doc. RNDr. Martin Gera, PhD. a prof. RNDr. Milan Lapin, CSc. pri celkovom hodnotení tohoročnej zimy uviedli, že v Hurbanove priemerná teplota vzduchu mala hodnotu -1,0 °C, čo je o 0,8 °C menej ako dlhodobý priemer 1901 – 2000 a o 1,0 °C menej ako dlhodobý priemer 1961 – 1990. „Zima bola teda v Hurbanove ešte v medziach normálu a bola tak v Hurbanove 11 – 12. najchladnejšia od roku 1961, 20 – 21. najchladnejšia od roku 1931, 30 – 32. najchladnejšia od roku 1901 a 44 – 47. najchladnejšia od roku 1871. V Košiciach bola priemerná teplota vzduchu o 0,8 °C nižšia ako v období 1951 -1980, v Oravskej Lesnej o 0,1 °C chladnejšia ako dlhodobý priemer 1951 – 1980, na Sliači o 1,1 °C chladnejšia ako v období 1951 – 1980 a na Chopku o 1,8 °C teplejšia ako dlhodobý priemer 1951 – 1980.“ Pripomenuli, že v zime spadlo na Slovensku v priemere predbežne asi 90 mm zrážok (čo je asi 64 % dlhodobého priemeru 1901 – 1990).
„Takže keď zhodnotíme zimu 2016/17 ako celok, môžeme konštatovať, že na Slovensku bola prevažne teplotne normálna, v nižších polohách stredného Slovenska miestami aj podnormálna a na horách teplotne nad dlhodobým priemerom až teplotne nadnormálna,“ uzavreli doc. RNDr. Martin Gera, PhD. a prof. RNDr. Milan Lapin, CSc.
Informácie poskytli: doc. RNDr. Martin Gera, PhD. a prof. RNDr. Milan Lapin, CSc.
Spracovala: Slávka Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: http://www.cpc.ncep.noaa.gov/products/monitoring_and_data/restworld.shtml
Ilustračné foto: Pixabay.com
Uverejnila: ZVČ