Práve tieto rastliny si vybral pre svoj výskum Lukáš Kamenský, ktorý je maturantom na zvolenskom Gymnáziu Ľudovíta Štúra. Ocitol sa v dvadsiatke projektov mladých inovátorov, ktorým Nadácia Pontis prispeje prostredníctvom fondu AXA na rozvoj zaujímavého nápadu.
Lukáš sa vo voľnom čase venuje umeniu, cestovaniu a ako sám tvrdí aj všadeprítomnému internetu, ako bežný mladý človek. Pre jeho budúcu kariéru vedca je však najdôležitejšie to, že sa venuje aj prírodným vedám, a teda predovšetkým chémii, ktorú plánuje od septembra študovať aj na vysokej škole. Vďaka rôznym príležitostiam a podpore okolia do nej mohol nazrieť trošku hlbšie už na gymnáziu, a to jeho záujem iba umocnilo.
M. HUCÁKOVÁ: Lukáš, Tvoja práca spočívala v získavaní oleja z láskavcových semiačok. Čo si pod tým môžeme predstaviť?
L. KAMENSKÝ: Láskavce sú rastliny, ktoré bežne zaburiňujú záhrady. Ja som ich zasadil a staral sa o ne, aby som si vypestoval vlastné semienka. Ďalej som vyrábal olej viacerými spôsobmi: napríklad klasickým lisovaním za studena, ale aj extrakciou do organického rozpúšťadla (typickou pre rafinované oleje) či dokonca tzv. superkritickou extrakciou, čo je technicky náročná, no veľmi účinná a používaná metóda. Išlo mi vlastne o porovnanie efektivity týchto metód. Zaujímalo ma, koľko oleja nimi môžeme získať pokiaľ ide o kvantitu, ale aj jeho zloženie z chemického hľadiska, kde už ide o kvalitu. Technikami analytickej chémie som zistil, že spôsobom, ktorý si vyberieme na zisk oleja, naozaj ovplyvňujeme jeho množstvo, ale aj koncentráciu látok, ktoré sa v ňom nachádzajú. Osobne som sa zameral konkrétne na antioxidant skvalén a jeho hodnoty. Práve láskavcové oleje sú totižto hneď po žraločích pečeniach druhým najbohatším zdrojom skvalénu v prírode. Pritom ide o veľmi perspektívnu látku z hľadiska boja proti rakovine, a to, ako ju môžeme čo najlepšie získať (bez vraždenia žralokov) je dôležitý krok pri celom výskume skvalénu a jeho pôsobenia v našom tele. Zistil som, že touto témou sa ešte nikto nezaoberal; rôzne vedecké tímy sa venovali šľachteniu láskavca, spracovaniu oleja či samotnému protirakovinovému pôsobeniu tejto látky… no svojou prácou o zisku oleja som chcel prispieť do tejto skladačky, aby sme skutočne dokázali naplno využiť potenciál láskavcových semien.
M. H.: Čo je to skvalén a kde všade sa využíva?
L. KAMENSKÝ: Je to látka, ktorá sa okrem rastlín hojne vyskytuje aj v živočíšnej ríši. Pravdepodobne aj v tejto chvíli sa skvalén vyrába v našej pečeni – je nevyhnutným predchodcom cholesterolu, koenzýmu Q10 či rôznych iných dôležitých látok. S ďalšími látkami tvorí aj ochranu našej kože, kde urýchľuje jej regeneráciu a dodáva mladší vzhľad. Tento antioxidant je však zároveň overenou prevenciou proti rôznym typom rakoviny: prostaty, prsníka, hrubého čreva, kože a pľúc. Odborníci doteraz zisťujú, ako presne funguje, v snahe vyrobiť účinnú prevenciu (či dokonca liek) proti rakovine. Práve kvôli tomu je jeho efektívny zisk z prírody v mojich očiach zaujímavá oblasť.
M. H.: Na čo by si chcel vo finále svojho projektu prísť?
L. KAMENSKÝ: Mojím cieľom je čo najviac zefektívniť zisk skvalénu z láskavcových semien. Je pravda, že spomínané žraločie pečene sú kvalitnejším zdrojom tejto látky, no akosi ju nedokážeme odtiaľ dostať bez toho, aby sme znižovali žraločiu populáciu. Alternatíva sa črtá aj v mikrobiológii, no zisk skvalénu z geneticky upravených mikroorganizmov je zatiaľ iba v plienkach. Kvôli tomu považujem láskavcový olej za dôležitý zdroj skvalénu a chcel som zistiť, akým spôsobom ho treba získavať, aby sme v konečnom dôsledku dostali maximum skvalénu zo semiačok. Výsledky mojej práce ukazujú, že vyššie spomenutá superkritická extrakcia, ktorá je najpoužívanejšou metódou na zisk láskavcového oleja, nie je najlepšou cestou! Extrakcia do organického rozpúšťadla sa ukázala ako efektívnejší spôsob – nielen, že ňou získame viac oleja všeobecne, ale je v ňom aj vyšší obsah skvalénu. Znamená to, že skvalén môžeme získavať z prírody efektívnejšie a zároveň lacnejšie (superkritická extrakcia je kvôli svojej technickej náročnosti aj dosť nákladná). A už to je pre mňa osobne veľký objav.
M. H.: Vidíš raz seba vo vede? Budeš tým vedcom, ktorý bude donekonečna bádať, skúmať a hľadať nove spôsoby, nové riešenia?
L. KAMENSKÝ: Mám len 18 rokov a dúfam, že vlastne celý život pred sebou. Neviem, čo všetko ma čaká, ale chémiu som si naozaj obľúbil. Preto povolanie vedca, ktorý prináša praktické objavy, je pre mňa skutočne lákavé. Možno sa ním raz naozaj stanem, no vedie však k nemu ešte veľmi, veľmi dlhá cesta.
Zhovárala sa: Monika Hucáková
Foto: z archívu Lukáša Kamenského
Uverejnila: VČ