Filip Fábik pochádza z Kysuckého Nového Mesta, kde momentálne študuje na gymnáziu. Po maturite plánuje pokračovať v štúdiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Má nepochybne veľmi zaujímavé záľuby, venuje sa hlavne teraristike a myrmekológií, čo je veda o mravcoch. Tie ho fascinujú už od 14-tich rokov. V posledných rokoch sa venuje aj včelárstvu. V budúcnosti by chcel študovať pravdepodobne zoológiu, ale uvažuje aj nad genetikou. Vo všetkých záľubách a projektoch chce aj naďalej pokračovať, pretože cíti, že by mohol byť prínosný pre vedecké bádanie.
Filip sa prihlásil aj na Festival vedy a techniky 2017 s projektom Ekologické odstraňovanie polystyrénu a mäkčeného polyvinylchloridu. Zaujal odborne hodnotiacu porotu a tá ho posiela za hranice našej krajiny, na medzinárodnú súťaž MILSET Expo-Sciences Europe do Poľska.
M. HUCÁKOVÁ: Do akej miery práve dnes odpad znečisťuje naše životné prostredie – na Slovensku, ale aj v celosvetovom meradle?
F. FÁBIK: Na Slovensku, ale aj v zahraničí, je skládok odpadu viac ako kedykoľvek predtým. Aj keď odpad budeme produkovať vždy, stále existuje možnosť ako zmierniť jeho dopad na našu planétu, a to napríklad separovaním. Ale povedzme si úprimne, že to ešte nejaký čas zaberie než bude každá domácnosť svoj odpad separovať. Priemerná 4 členná domácnosť vyprodukuje až 1 500 kg odpadu a celosvetovo sa vyprodukuje vyše 2 miliardy ton odpadu z ktorého až 7 % tvoria PVC a polystyrény, z ktorých až 94 % končí na skládkach.
M. H.: Ty chceš s týmito číslami niečo robiť. Čomu si sa venoval vo svojom projekte?
F. FÁBIK: V mojej práci som sa venoval ekologickému odstraňovaniu polystyrénu a mäkčeného polyvinylchloridu pomocou lariev chrobáka druhu Zophobas morio so slovenským označením Potemník peruánsky. K tejto téme som sa popravde dostal celkom náhodou. V teraristike sa larvy tohto chrobáka používajú ako kŕmny hmyz, ktorý sa predáva takmer v každých chovateľských potrebách a ja ako vášnivý chovateľ terárijných zvierat využívam toto ‚krmivo‘ v hojnom počte. A tak sa mi neraz stalo, že keď som larvy priniesol v igelitovom vrecku domov a zabudol na ne, dokázali sa prehrýzť z vrecka von. Napadlo mi, či by sa igelitové tašky nedali využiť ako potrava pre larvy počas celého životného cyklu.
M. H.: A je niečo také možné?
F. FÁBIK: V súčasnosti sa mäkčené PVC a polystyrény odstraňujú prevažne spaľovaním. Aj keď sa množstvo tohto odpadu dá odstraňovať pomocou recyklácie, v priemere sa recykluje len približne 6 – 7 % z celkového množstva.
Zo začiatku som ani ja sám nechápal, ako je to možné, no po niekoľkých dňoch pátrania v knihách a na internete som sa dočítal, že v žalúdku lariev sa nachádza baktéria s názvom Exiguobacterium sp. strain yt2, ktorá dokáže depolymerizovať mäkké PVC a polystyrén.
M. H.: Dokážu tieto červy úplne odstrániť polystyrén a mäkké PVC? Sú raz budúcnosťou v tejto oblasti boja za čistejšie životné prostredie?
F. FÁBIK: Zo začiatku som si myslel, že sa v exkrementoch budú nachádzať aj látky, ktoré sú pre prírodu škodlivé, no po odoslaní exkrementov na rozbor som zistil, že červy dokážu odstrániť mäkké PVC a polystyrény na prírode neškodný oxid uhličitý, biomasu a škrob.
Nateraz si ale nedovolím odhadnúť, či toto môže byť budúcnosťou v boji s plastovým odpadom. Pri dvoch generáciách chovaných na polystyréne a na mäkčenom PVC sa neprejavila či už zvýšená úmrtnosť, znížená schopnosť rozmnožovania alebo nejaké fyzické defekty. Avšak všetky tieto problémy sa môžu objaviť až neskôr, napríklad v7 – 8 generácií. Práve preto by som chcel v mojej práci naďalej pokračovať. Ale verím, že červy by sa dali využiť v budúcnosti ako likvidátori dlho sa rozkladajúcich polystyrénov a mäkkých PVC.
M. H.: Vidíš raz v budúcnosti seba ako úspešného vedca ktorý spoločnosti prináša zásadné objavy? Lebo podľa toho, čo robíš, to vyzerá, že áno.
F. FÁBIK: Osobne som nad takýmito vecami ešte neuvažoval, no dúfam, že v budúcnosti sa mi podarí odhaliť množstvo zaujímavých a neprebádaných vecí, ktoré nám príroda môže ponúknuť a posunúť tak ľudstvo aspoň o jeden krôčik napred.
Zhovárala sa: Monika Hucáková pre portál Veda na dosah
Foto: z archívu Filipa Fábika
Uverejnila: VČ