Každé ročné obdobie má v Malej Fatre svoje čaro, ale prechádzka či túra v jarnom období, keď sú zakvitnuté lesné prieseky, tiesňavy, rokliny, podhorské lúky či hole, zanechá v nás nezabudnuteľný zážitok.
Malá Fatra patrí do Fatransko-tatranskej oblasti Západných Karpát. Pôdorys pohoria predstavuje nepravidelnú elipsu s celkovou vzdušnou dĺžkou 52 km a najväčšou šírkou 16 km. Krivánska časť Malej Fatry bola v roku 1967 vyhlásená za chránenú krajinnú oblasť pre nevšedné prírodné krásy a bohatstvo rastlinných a živočíšnych druhov a v roku 1988 túto oblasť vyhlásili za Národný park Malá Fatra.
Na neobyčajne pestré geologické podložie sa viaže veľká rozmanitosť geomorfologických tvarov, ktoré sú najviac nápadné v severnej časti územia pod najkrajším vrcholom Malej Fatry, ktorým je Veľký Rozsutec (1 610 m n. m.). Nachádza sa tu aj kaňonový systém s tiesňavami a roklinami, ktoré sú známe pod menom Jánošíkove diery, pozostávajúce z troch častí známych pod menami: Dolné diery, Horné diery a Nové diery. Zvyšná oblasť Krivánskej Malej Fatry má v prevažnej časti hôľny charakter.
Pestrý máj
Geologické podložie, členitý reliéf a veľké rozpätie nadmorských výšok podmienili pestrosť rastlinstva. Väčšinu územia zaberajú lesy, najmä zmiešané s prevahou listnatých drevín, hlavne buka lesného.
V tomto období kvitne viacero druhov rastlín, ktoré by sme tu v letnom prázdninovom období márne hľadali. Ideálnym obdobím na pozorovanie rozmanitých jarných kvetov je v prípade Malej Fatry koniec mája. Ak budeme vystupovať napríklad lúkou, potom lesom, prípadne tiesňavou hore až na hlavný hrebeň či skalnatý vrchol, skladba a pestrosť kvitnúceho rastlinstva sa podstatne mení.
Neobyčajnú pestrosť rastlinstva skrývajú Jánošíkove diery s vytvoreným kaňonovitým systémom, ktorý tu po tisícročia formoval do tvrdej skaly Dierový potok. Postupne sa tu vytvorilo viacero menších vodopádov s výškou od jedného do päť metrov. Prejavuje sa tu teplotná inverzia, keď v hlbokých tiesňavách a roklinách býva nižšia teplota než na vrcholoch a hrebeňoch, a preto sú tu prítomné aj druhy na Slovensku rastúce vo vysokých polohách, v niektorých prípadoch až v subalpínskom stupni. Len na pomerne malej ploche tu môžeme vidieť viacero nevšedných druhov. K nim patrí napríklad bielo kvitnúca tučnica alpínska (Pinguicula alpina), kortúza Matthioliho (Cortusa matthioli) a horec Clusiov (Gentiana clusii). Koncom jari začína kvitnúť aj zerva hlavičkatá (Phyteuma orbiculare) s tmavo fialovomodrými kvetmi.
Ak navštívite Malú Fatru v jarnom období, určite neobanujete. Uvidíte tu množstvo kvitnúcich druhov, ktoré sú v letnom období už odkvitnuté. Určite nevynechajte Jánošíkove diery, ktoré skrývajú vzácne druhy rastlín typické pre vlhšie chladnejšie prostredie roklín.
Autor a foto: RNDr. Miroslav Kulfan, CSc.
Uverejnila: VČ
Viac o Malej Fatre, ako aj o iných zaujímavých témach, sa dočítate v časopise Quark (číslo 05/2018), ktorý nájdete v novinových stánkoch alebo si ho môžete predplatiť v elektronickej alebo papierovej verzii na www.quark.sk.