Charakter krajiny, ktorú vymodelovala rieka, možno vystihnúť aj autentickými umeleckými dielami. Jedinečným príkladom zdokumentovania krajiny v okolí najväčšej slovenskej rieky sú krajinomaľby rakúskeho maliara Thomasa Endera zo začiatku 60. rokov 19. storočia.
Mnohoraká tvárnosť a dynamika krajiny oslovujú človeka od nepamäti. Každá prírodná krajina je výsledkom dávnej geologickej minulosti, existencie a priestorovej konfigurácie pevnín a morí, pôsobenia geologických procesov, ako aj klimatických zmien. Súčasná krajina nesie už výraznú pečať pôsobenia človeka v nej. Rad zmien pozorovaných v krajine má dočasný charakter, iné sú, ak uvažujeme aj vo vzťahu k dĺžke života človeka, trvalé. Niekedy sme svedkami premeny krajiny priamo pred našimi očami doslova za pár minút, pričom jej nové kontúry mnohokrát nedokážeme predvídať. Dobrým príkladom sú zmeny vyvolané fluviálnymi procesmi, teda činnosťou vodných tokov. Každý tok má svoj životopis, svoj epický príbeh, ktorý sa premieta do príbehov ľudí a do príbehov ich výtvorov pri rieke.
Vodný tok je najcitlivejší fenomén v krajine, zanecháva v nej svoju pečať a podáva informácie o tom, ako okolie rieky žije a aké procesy v tomto priestore prebiehajú. Často demonštruje silu prírody aj krehkosť človeka a jeho kultúry. Každá rieka, potok či zdanlivo miniatúrny riečny organizmus má v celkovom živote krajiny nezastupiteľnú úlohu.
Historické mapy a plány sú základným prameňom poznania vývoja riečnych korýt a ostatných foriem georeliéfu vytvoreného činnosťou vodných tokov od 17. storočia. Dôležité sú tiež dostupné údaje o katastrofických povodniach a škodách, ktoré vodné toky vo svojom okolí spôsobili.
Svedectvo krajinomaľby
Johan Thomas Ender (1793 – 1875) bol profesorom krajinomaľby na Akadémii výtvarných umení vo Viedni. V roku 1863 bol hosťom baróna Eduarda Medňanského v kaštieli v Strážkach pri Spišskej Belej a učiteľom maľby jeho syna Ladislava, ktorý sa neskôr tiež stal známym maliarom. Pobyt na Spiši využil na tvorbu desiatok nádherných akvarelov tatranských štítov, plies a osád. Veľa cestoval po území dnešného Slovenska, ale aj Poľska, Ukrajiny a Maďarska. Práve vďaka Enderovi poznáme podobu slovenskej krajiny pred viac ako 100 rokmi, jej prírodné reálie, mnohé mestá, vidiek, hrady a kaštiele s kompozične vhodnými pohľadmi a unikátne odpozorovanými detailmi. Krajinomaľby s prírodnou scenériou boli v tom období obľúbené, ľudia obdivovali verné pohľady na krajinu plnú svetla a sviežosti často s ruinou hradu týčiacou sa nad riekou. Gróf Ján Waldstein, právnik a mecenáš umenia, daroval v roku 1868 Uhorskej (Maďarskej) akadémii vied v Budapešti 219 Enderových akvarelov. Dnes sa kolekcia nachádza v zbierke rukopisov knižnice tejto akadémie.
Váh a jeho okolie
Na viac ako 400 km dlhom toku Váhu nachádzame niekoľko odlišných typov riečnych krajín. Na hornom toku mala rieka charakter pomerne rýchlej horskej až podhorskej rieky, v 18. storočí miestami až s pôdorysnou vzorkou tzv. divočiaceho vodného toku. Pri prechode cez Veľkú a Malú Fatru vytvoril Váh prielomové doliny s úzkou nivou a dolinovými až zaklesnutými meandrami. V Liptovskej a Turčianskej kotline a na strednom toku aj v Považskom podolí mala rieka charakter migrujúceho toku s viacerými ramenami, štrkovými ostrovmi a sihoťami (štrkové ostrovy porastené vegetáciou). Relatívne vysokú energiu si Váh udržiaval aj na dolnom toku, hoci na Podunajskej nížine mal už charakter typického meandrujúceho toku s veľkými zákrutami, ale s jednotným hlavným korytom a s pomerne širokou riečnou nivou. Mnohé z foriem georeliéfu, ktoré počas svojej existencie Váh vytvoril, podobne ako iné vodné toky slovenskej krajiny, na viacerých miestach sprevádzajú hrady a kaštiele. Tie využívajú viaceré formy riekou vytvoreného georeliéfu, ako to dokumentujú aj obrazy Thomasa Endera. Na porovnanie krajinomalieb Thomasa Endera so súčasným stavom sme využili databázu fotografií slovenskej krajiny z portálu Hiking.sk.
Strečno
Pôsobivá krajinomaľba ponúka dokonalú predstavu o riečnej krajine na začiatku Strečnianskeho prielomu Váhu cez Malú Fatru v polovici 19. storočia. Jej centrom sú impozantné ruiny hradu Strečno na vápencovo-dolomitovom brale vysokom 488 metrov. Hrad postavili na ľavej strane doliny v 13. storočí a od konca 17. storočia je ruinou. Aj keď na prvý pohľad pôsobí hradné podložie ako pevná skala, dolomitové úšusty na ľavej strane doliny a množstvo puklín poukazujú na jeho tektonické porušenie a krehkosť, ktoré sú problémom hradnej skaly v súčasnosti. Na pravej strane doliny vidno pomerne širokú riečnu nivu Váhu a nad ňou zreteľný výrazný stupeň, ktorý je zvyškom riečnej terasy zo starého kvartéru (pleistocénu). Terasová plošina zodpovedá risskému glaciálu (ľadovej dobe pred 120 až 200 000 rokmi) a svah interglaciálu medziľadovej dobe riss-würm. V pozadí zreteľné kontúry Javorníkov a prašná cesta vedúca popod hrad dotvárajú obraz tohto územia pred viac ako storočím.
Beckov
Na obraze sú ruiny Beckovského hradu, pôvodne kráľovského strážneho hradu z 13. storočia. V roku 1727 vyhorel a začal pustnúť. Postavili ho na obtočníku. Váh pri svojej eróznej činnosti narazil na tvrdšie mezozoické vápencovo-dolomitické horniny na okraji Považského Inovca a obtiekol ich. Vytvoril tak skalný útvar, ktorý sa výrazne týči nad nivou Váhu v dnešnej Beckovskej bráne, prielome Váhu medzi okolitými pohoriami. Na hladkom svahu vpravo maliar zachytil drobné plošné zosuvy na fialovo sfarbených málo odolných bridliciach triasu (karpatský keuper). Na hradnom brale sa prejavujú gravitačné stráňové procesy v podobe počiatočného rozvoľňovania skalného útvaru na veže oddelené ťahovými trhlinami. Súvisia s podložím vápencov, ktoré tvoria sivé a hnedasté slienité bridlice strednej kriedy s vložkami pieskovcov. Vľavo dolu vidno časť gotickej sakristie Kostola sv. Štefana Kráľa z roku 1424 s vežou pristavenou v roku 1770.
Beckov v súčasnosti, foto René Jambor
Dolnovážska niva
Krajinomaľba ponúka zaujímavý pohľad na krajinu v okolí mesta Hlohovec. Z obrazu je evidentná zrážka niekoľkých typov georeliéfu. Centrálnu časť tvorí fluviálny georeliéf súčasnej dolnovážskej nivy, kde sa rieka Váh ešte nespútaná hrádzami, regulačnými zásahmi a vodnými dielami Vážskej kaskády pri povodniach široko rozlievala, menila svoje koryto, vetvila sa na ramená alebo meandrovala, a tak rozširovala svoju nivu. V koryte boli časté sihote – to, čo vidíme na obraze, je však ďaleká minulosť. V súčasnosti sú tu evidentné dva stupne nivy, na nižšom stupni s častými zvyškami meandrov, mŕtvych ramien, regulované koryto Váhu a široká zástavba. Fluviálna rovina prechádza do mierne zvlnenej Nitrianskej pahorkatiny s najvyšším bodom Šianec (343 m n. m.). Jej svahy sú postihnuté procesom zosúvania. Hlavnou podmienkou vzniku tohto procesu sú vhodná geologická stavba (striedanie piesčitých a ílovitých hornín ml. terciéru a hrubé kvartérne svahové sedimenty), zlomový kontakt Nitrianskej a Trnavskej pahorkatiny a niekoľkometrové kvartérne sprašové akumulácie Trnavskej sprašovej tabule, ktoré zatláčali Váh, čo spôsobovalo podrezávanie svahu. Na jednom z blokov zosunutých hornín postavili Erdӧdyovci v 18. storočí renesančný kaštieľ, ktorý tam stojí doteraz.
Aktuálny pohľad na Hlohovec zo Sedlísk, možno z miesta, ktoré si pre svoju maľbu vybral aj Thomas Ender, foto Tomáš Antal
Meniaca sa krajina
Riečna krajina a v rámci nej najmä riečna niva patria medzi najdynamickejšie a zároveň zásahmi človeka najviac zmenené časti krajiny. Poukazujú na to aj prezentované krajinomaľby Thomasa Endera. Erózno-sedimentačná aktivita riek a zmeny ich korýt v minulosti i v súčasnosti sú nielen odrazom hydroklimatických kolísaní najmä v priebehu holocénu (cca 12 000 rokov), ale aj aktivít človeka počas jeho existencie v nej. Množstvo zmien je evidentných aj pri porovnaní súčasnej vážskej krajiny s tou, ktorú dokumentujú krajinomaľby staršie ako storočie.
Autor: Mária Bizubová, Prírodovedecká fakulta UK v Bratislave
Foto: Adam Ješko; René Jambor; Tomáš Antal
Uverejnila:
Viac o tom ako rieka Váh modelovala krajinu, ako aj o iných zaujímavých témach, sa dočítate v časopise Quark (číslo 02/2019), ktorý nájdete v novinových stánkoch alebo si ho môžete predplatiť v elektronickej alebo papierovej verzii na www.quark.sk.