Čo z produkcie ľudstva najviac škodí životnému prostrediu a negatívne ovplyvňuje klímu? Aj to bola otázka, ktorú rozoberali hostia diskusie konajúcej sa počas tretieho dňa Festivalu vedeckých filmov, venovaného problematike Ekologická energetika. Zúčastnení si najskôr pozreli dokumentárne filmy z cyklu Spektrum vedy Slnko, seno a…energia a Strach z rádioaktívneho žiarenia. V následnej diskusii si vypočuli názory odborníkov prof. Ing. Vladimíra Slugeňa, DrSc. z Ústavu jadrového a fyzikálneho inžinierstva na FEI STU v Bratislave, prof. Ing. Ľubomíra Šooša, PhD., riaditeľa Ústavu výrobných systémov, environmentálnej techniky a manažmentu kvality na Strojníckej fakulte STU v Bratislave a RNDr. Pavla Faška, PhD. zo Slovenského hydrometeorologického ústavu v Bratislave.
RNDr. Pavol Faško, PhD. uviedol, že momentálne je svet v štádiu, že si uvedomil, že spaľovanie fosílnych palív spôsobuje globálne otepľovanie a klimatickú zmenu. „Keď sa pozeráme po náhradných zdrojoch energie, tak jadrová energia je skutočne veľmi dobrý náhradný zdroj a pri bezpečnej forme využívania je to prostriedok, ako môžeme napríklad dosiahnuť to, o čom sa v posledných rokoch hovorí na stretnutiach, ktoré súvisia so snahou zastaviť globálne otepľovanie. Tam sa stanovujú akési limity, kde sa zaväzujú konkrétne štáty, na akú úroveň znížia produkciu oxidu uhličitého. Takže, ak chceme tieto limity dodržať, tak budeme musieť hľadať iné zdroje energie na inej báze. A to je práve jadrová energia.“
Odborník zo Slovenského hydrometeorologického ústavu je presvedčený, že keď sa všetko robí na základe bezpečnostných opatrení, tak je to cesta ako tento problém riešiť. „Samozrejme potom tu existuje aj akási averzia bežného obyvateľstva. Príkladom je Rakúsko, ktoré sa veľmi silne bráni jadrovým elektrárňam a takisto okolitým štátom to veľmi často pripomína, že majú v blízkosti hraníc situované elektrárne, ale takisto tento štát nebude môcť byť akýmsi ostrovom. Tiež budú musieť v súvislosti s rastúcimi nárokmi na spotrebu elektrickej energie hľadať nejaké zdroje, ktoré nebudú mať len obnoviteľný pôvod, tzn. nebudú to len zdroje z vodných elektrární. Na to sa veľmi často odvolávajú. Áno, je to alpská krajina, kde tieto zdroje existujú a môžu ich využívať, ale nebudú im stále stačiť.“
Prof. Ing. Ľubomír Šooš, PhD. na margo tejto problematiky povedal, že si treba uvedomiť, že obnoviteľné zdroje, či sa nám to páči alebo nie, sú zatiaľ iba doplnkovým zdrojom energie. „Vodnú energiu alebo kapacitu vodnej energie, je to hlavne teda Váh, máme prakticky vyčerpanú. Tam už nie je možné v rámci vážskej kaskády budovať ďalšie väčšie prietokové elektrárne, aj keď je to najčistejšia energia. A ako som povedal, bez atómovej energie to u nás určite nepôjde, ale s doplnkovými zdrojmi. Stratégia 20 – 20 hovorí, že by do roku 2020 malo byť okolo 20 % obnoviteľných zdrojov. Slovensko je agrárny štát, to znamená 90 % územia u nás pokrývajú lesy a poľnohospodárske územie, teda skutočne máme relatívne veľký potenciál biomasy. Biomasa je odpadový zdroj, ktorý vzniká jednak pri ťažbe dreva alebo ťažbe poľnohospodárskych plodín alebo spracovaní poľnohospodárskych plodín.“
Profesor zo Strojníckej fakulty STU v Bratislave zdôraznil, že skutočne máme okolo 15 až 20 % kapacity energie z obnoviteľných zdrojov. „Takže znova opakujem, je to doplnkový zdroj. Čistá energia sú napríklad brikety vyrobené z dreva. Tam nie je problém. Európska únia už dnes hovorí o peletách, ktoré sa v poslednom čase začínajú už veľmi využívať. Opäť z čistého dreva. Európska únia v súčasnosti spáli už 30 miliónov ton peliet ročne. Pýtate sa, prečo ak aj tam je únik CO2, ale tieto suroviny sú ´CO2 neutrálne´, pretože pri raste biomasa spotrebuje toľko oxidu uhličitého ako pri spálení unikne do prostredia. Teda keby sme teoreticky spaľovali len biomasu, tak by sa množstvo oxidu uhličitého v ovzduší prakticky nezvyšovalo.“
Uviedol, že v rámci konštrukčných prác sme prišli ako jedni z prvých v Európe a navrhli peletovací lis. A dnes sa vyrába prakticky na celom svete, len na Slovensku nie. „A dnes je čistého odpadu z dreva málo. Na Slovensku asi 68 – 70 firiem, ktoré exportujú viac ako 95 % týchto výliskov. Dnes sa na Slovensku zaoberáme aj energetickým zhodnotením ďalších organických odpadov.“ Účastníkom diskusie priniesol na ukážku produkt vyrobený z muchy Tse-tse, resp. odpad z produkcie muchy Tse-tse. „Mucha Tse-tse je taká, že keď samček oplodní samičku, tak samička ho zožerie. Slovensko prišlo na to, že treba vyprodukovať neplodných samčekov. A my sme naozaj v spolupráci so Slovenskou akadémiou vied prišli na to, že vieme povedať, ktoré z vajíčok sú plodní samčekovia, ktoré nie a ktoré larvy sú samičky. To všetko sa zabíja a ostanú len larvy neplodných samčekov. Tie sa vyvezú von a neplodný samček ako keby oplodnil samičku, ona v domnienke, že je oplodnená zožerie samčeka. Takže toto je taký jednoduchý biologický spôsob.“
Ako ďalšiu dôležitú výskumnú prácu jeho tímu spomenul, že peletujú larvy z kalifornských dážďoviek. „Enzým, ktorý je z týchto dážďoviek získavaný, je najkvalitnejší enzým. V Nitre tieto larvy pestujú na asi piatich hektároch, vyťaží sa z toho enzým a to, čo kúpite, tie farebné rôzne peletky – jeden balík piatich peletiek stojí okolo 5 eur – tak to je ten odpad, čo ostane po vyťažení enzýmov. Takže asi toľko, na čo všetko sa dajú používať technológie a nové druhy energie.“
Následne zaznela aj otázka od divákov, a síce, prečo sa na Slovensku nevyužíva v takej miere veterná energia ako v Rakúsku. Prof. Ing. Vladimír Slugeň, DrSc. uviedol, že na Slovensku sme mali štyri veterné elektrárne. „Keďže boli neekonomické, tak sme ich predali, už sú rumunské. Čiže v súčasnosti nemáme jedinú veternú elektráreň. Prečo Rakúsko má, my nemáme? Je to politické rozhodnutie o zvýhodnení a dotáciách. My nemáme zákony, ktoré povedia ako v Rakúsku, že prvotne sa zapojí do siete veterná elektráreň, až potom všetko ostatné. Takže toto právo prednostného pripojenia nemáme. Existuje taká veľká deformácia, že s tým nemôžete konkurenčne súťažiť. Možno niekomu sa páčia stožiare v Rakúsku, ale na Slovensku sa to ekonomicky neopláca. No a niekto za to napokon musí aj zaplatiť.“
Oba premietané filmy z cyklu Spektrum vedy si môžete pozrieť na YouTube kanáli CVTI SR.
Podvečer, 31. mája 2017, čakalo na návštevníkov festivalu záverečné premietanie dokumentárneho filmu Príbeh lesa s podtitulom Divoká príroda z prvej ruky. Vďaka unikátnym metódam nakrúcania tvorcovia dokázali divákom autenticky prerozprávať príbeh lesa od doby ľadovej až po súčasnosť a zachytiť vzrušujúci kolobeh života v ňom. Téma divákov veľmi zaujala a počas celej diskusie bolo položených mnoho otázok, ale aj konštatovaní, ktoré boli často protikladné, a tak ponúkli naozaj rôznorodý pohľad na danú problematiku.
Cieľom Festivalu vedeckých filmov je poukázať na zaujímavé vedecko-populárne filmy a televízne relácie, ktoré svojim stvárnením približujú vedu širokému a rôznorodému publiku ako atraktívnu, dynamickú a neustále sa rozvíjajúcu oblasť. Festival vedeckých filmov predstavuje pútavé témy z oblasti prírodných, technických či humanitných vied a tiež reaguje na aktuálny stav a najnovšie trendy doma, ako aj v zahraničí.
Spracovala: Slávka Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR
Odborní garanti: prof. Ing. Vladimír Slugeň, DrSc., prof. Ing. Ľubomír Šooš, PhD. a RNDr. Pavol Faško, PhD.
Foto: FVF 2017
Ilustračné foto: Pixabay.com
Uverejnila: VČ