Mlieko je z hľadiska výživy vysokohodnotná potravina, s ktorou sa stretávame už od samotného narodenia. Dvaja gymnazisti z Prešova – Sára Kucková a Richard Barilla sa na túto superpotravinu pozreli bližšie a vypracovali projekt. S ním sa na Festivale vedy a techniky, ktorý organizuje AMAVET – Asociácia pre mládež, vedu a techniku, umiestnili medzi víťazmi.
Prečo je práve mlieko tou prvou potravinou, s ktorou sa v živote stretávame? V čom je táto tekutina unikátna?
So slovom mLIEKo sa už raz niekto pohral a veľmi sa nám to páči. Od prvého kontaktu človeka s mliekom sa ukazuje, že plní nezastupiteľnú a veľmi kumulovanú funkciu. Je to pokrm, ktorý dodáva dieťaťu istotu, pretože je s mamou, zabezpečuje emocionálnu stabilitu, dokonca je aj liekom. Svojím obsahom postaví človeka na nohy. Mlieko môžeme považovať za takmer ideálnu potravinu vďaka obsahu všetkých potrebných látok. Obsahuje významné a veľmi potrebné suroviny pre vývoj nového jedinca – bielkoviny, tuky, minerálne látky, esenciálne aminokyseliny, minerálne látky a vitamíny. Dané látky sú významné pre zdravý vývoj organizmu a fungovanie nervovej sústavy.
V úvode projektu ste sa rozhodli porovnať rozdiely v zložení ovčieho a kravského mlieka pomocou analýz v školskom chemickom laboratóriu a rozhovorov s rodinnými príslušníkmi. Kládli ste im 15 otázok o kvalite a množstve mlieka. Čo ste sa dozvedeli?
Ovčie mlieko je tekutina bielej farby. Je výživné, chutné a lahodné zároveň. Má jemnú, trochu sladkastú chuť. Nie je bežne dostupné. Má typickú chuť a vôňu, ktoré vynikajú v syroch či bryndzi. Kravské mlieko má takisto bielu farbu, no má viac možností na spracovanie. Vieme si ho vychutnať teplé plnotučné alebo oddelením od smotany ako nízkotučné. Tekutú formu mlieka vieme nájsť aj po jeho spracovaní pod názvami kyslé mlieko, srvátka či cmar. Pre spracovanie kravského mlieka máme veľa možností.
Ovčie mlieko je odlišné od kravského najmä svojím zložením. Obsahuje dvojnásobné množstvo dôležitých látok, akými sú bielkoviny a tuky. V tukoch sú obsiahnuté rozpustené vitamíny A,D,E,K. Tým, že má ovčie mlieko väčší podiel tuku ako kravské, je spoločnosťou menej užívané. Ďalším z dôvodov jeho nízkej kúpy je jeho malá dostupnosť na trhu. A pritom obsah vitamínu C je v ňom až päťkrát vyšší. Dokonca ak je niekto intolerantný na laktózu, ovčie mlieko by malo byť dobrou alternatívou.
Na farme aj žijete. Vidíte teda kolobeh produkcie mlieka denne.
Sára: Áno, žijem, presnejšie povedané, vedľa farmy. Cesta mlieka začína nikde v semienku. Starostlivo ho zasejeme do pôdy a s láskou sa oň staráme, aby z neho bola výdatná potravina pre kravu, ktorá ovplyvňuje kvalitu mlieka. Na jar sejeme kvalitné semienka repy, zrna kukurice a sadíme zemiaky. Na jeseň sejeme iný druh zrna a trávy. Na toto musí hospodár pamätať prv, ako začne rozmýšľať o dobrej produkcii mlieka. Potom všetky plodiny spracujeme a zapracujeme do pravidelného jedálneho lístka podľa nutričných hodnôt pre kŕmnu dávku. Ani s kravou to nie je jednoduché. Keď sa v maštali objaví mladé teliatko a má dobrý rodokmeň, je predpoklad, že bude v kvalitnej a bohatej produkcii mlieka pokračovať. Dojíme už skoro ráno, niečo po tretej hodine. Teplé nadojené mlieko precedíme, dáme do kanvičiek, položíme na okienko a čakáme na zákazníka.
Richard: Na farme nežijem, ale moji starí rodičia sa venujú chovu oviec a kráv. Základom všetkého je kvalitná strava. Najideálnejšie je, ak sa zvieratá pasú voľne v prírode. Mlieko sa tvorí v mliečnej žľaze dojníc. Príprava vemena pred dojením je dôležitá z hľadiska redukcie počtu baktérií a znečistenia. Po podojení vemeno treba okamžite dezinfikovať. Nadojené mlieko prechádza potrubím do nádrže, kde sa musí do 150 minút od začiatku dojenia schladiť. Aby mlieko vydržalo dlhšie, prejde procesom pasterizácie. Trvanlivosť pasterizovaného mlieka je 3 až 7 dní, ak je mlieko skladované pri teplote do 6 stupňov Celzia. V tomto stave je mlieko pripravené na konzumáciu.
Vo svojom projekte ste sa venovali ešte aj zvyšnému mlieku a jeho využitiu. Podarilo sa vám vymyslieť niečo, ako ho využiť?
Vytvorili sme z neho ekologický bioplast pomocou octu a zahriatia a zisťovali sme jeho možné využitia. Navrhli sme aj jeho praktické využitie pri výrobe gombíkov. Výsledky sme zaznamenali formou tabuliek a fotodokumentácie. Prakticky sme pripravili aj mliečne produkty: syr, tvaroh, bryndzu a maslo.
S vymyslením spôsobu využitia zvyšného mlieka ako bioplastu nám pomohla naša pani učiteľka. Bioplasty v minulosti nahrádzali dnešné plasty, ktoré sa v prírode rozkladali a nezaťažovali planétu ako dnešné plasty. My sme urobili jednoduchšiu formu bioplastov, t. j. gombíky, šperky a ozdoby v rôznych farbách. A to všetko s pomocou citrónovej a pomarančovej šťavy či octu, ktorého je dostatok.
Čo bude s projektom v budúcnosti? Plánujete mlieko skúmať ešte podrobnejšie?
Určite áno. V projekte by sme chceli pokračovať. Chceli by sme neustále skúmať a zisťovať nové informácie.
Sára Kucková a Richard Barilla sa zaradili medzi víťazov na Festivale vedy a techniky, ktorý organizuje AMAVET – Asociácia pre mládež, vedu a techniku. Na súťaži sa každoročne prezentujú najšikovnejší školáci, ktorí so svojimi víťaznými projektmi reprezentujú Slovensko aj na celosvetových súťažiach či zaujímavých európskych výstavách. Festival vedy a techniky prezentuje mladé mozgy, pri ktorých nám zostáva len dúfať, že raz budú pre krajinu prínosom a svet nám ich „neukradne“.
