Vo viacerých mestách na Slovensku boli v poslednom období namerané zvýšené hodnoty prachových častíc v ovzduší, t. j. smogu. Meteorológovia SHMÚ vydali upozornenia kvôli vysokej koncentrácii častíc PM10 v ovzduší. Signál „UPOZORNENIE“ znamená 1. stupeň smogovej situácie. Bol vydaný po nameraní prekročenia prahu (100 µg.m-3) dva po sebe nasledujúce dni a pri predpoklade rastúceho trendu koncentrácií prachových častíc PM10 v ovzduší.
PM10 je frakcia suspendovaných častíc, ktoré prejdú zariadením selektujúcim častice s aerodynamickým priemerom 10 µm s 50 % účinnosťou, ktoré môžu mať akútne i chronické účinky na zdravie. Prečo sa vôbec takéto smogové situácie vyskytujú, prečo k nim dochádza aj v zime; ktoré sú najviac ohrozené skupiny obyvateľstva a čo je treba robiť, ako sa chrániť?
Dr. h. c. prof. RNDr. László Miklós, DrSc., vedúci Katedry UNESCO pre ekologické vedomie a trvalo udržateľný rozvoj (Fakulta ekológie a environmentalistiky Technickej univerzity vo Zvolene) vysvetľuje, že smog je zmes studeného vzduchu, hmly, dymu a iných znečisťujúcich látok. „Vzniká najmä pri inverznej meteorologickej situácii, čo znamená obrátené zvrstvenie vzdušných más. V takejto situácii je v nižších polohách chladnejšie ako vo vyšších (normálne je to naopak). Je to v dôsledku toho, že ťažší studený vzduch „steká“ a zhromažďuje sa v nižších polohách, najmä na dnách uzavretých kotlín a dolín, akých je na Slovensku veľký počet. Vo vyšších polohách je teplejšie. Ak sa do takejto masy ťažkého vzduchu dostanú exhaláty, a to najmä z automobilov, fabrík, ale aj dym z domácností, tieto sa nedostanú vyššie, nerozptýlia sa a zvyšuje sa koncentrácia znečisťujúcich látok.“
Práve zimné obdobie je podľa neho najnebezpečnejšie, pretože masy studeného vzduchu k nám pritekajú zo severných šírok a vzhľadom na celkové nízke teploty sa nezohrievajú. „Keď sa takéto masy usadia v inverzných polohách, udržia sa tam dlhodobo. Jednoducho ide o zmes vysokej koncentrácie znečisťujúcich látok a vlhkého, studeného vzduchu, ktoré spôsobujú dýchacie ťažkosti.“
Čo radí odborník? Ako by sa ľudia mali brániť? Žiaľ, aktívna ochrana, ak už smogová situácia nastala, v zmysle odstránenia smogu ani neexistuje, tvrdí. „Je len potrebné čakať na zmenu poveternostnej situácie a na výmenu vzduchových más, napr. na silnejšie vetry, ktoré tieto masy rozfúkajú. Preventívne je možné urobiť opatrenia – znížiť množstvo exhalátov zo zdrojov akýmkoľvek spôsobom, napr. nevpúšťaním áut do centier miest, odstavením kotlov na pevné palivo a pod. Pasívne sa možno brániť najmä tým, že sa nebudeme pohybovať vonku, najmä v centrách miest.“
Podľa odborníkov Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ÚVZ SR) býva zimný smog výraznejší najmä z dôvodu, že ide o vykurovaciu sezónu so zvýšeným prísunom emisií z vykurovania do ovzdušia. „Zimný smog obsahuje okrem oxidov dusíka a oxidov síry najmä prachové častice. Zo zdravotného hľadiska sú najvýznamnejšie jemné častice pod 10 µg (PM10), ktoré pri vdychovaní prenikajú až do dolných dýchacích ciest a čiastočne môžu prenikať cez pľúcne skliepky až do krvi. Akútne účinky, ktoré prichádzajú do úvahy práve pri smogových situáciách, sa prejavujú vo forme dráždenia očí, slizníc nosa a hrdla a vyvolávajú kašeľ a pocit tlaku na hrudi. U alergikov môžu viesť aj k vyvolaniu astmatického záchvatu. U osôb s chronickým ochorením dýchacej alebo srdcovo-cievnej sústavy môžu viesť k zhoršeniu aktuálneho zdravotného stavu.“
Ako hovorí doc. MUDr. Kvetoslava Koppová, PhD., vedúca oddelenia hygieny životného prostredia a zdravia, Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici, k najcitlivejším populačným skupinám patria alergici – astmatici, osoby s chronickým ochorením dýchacej alebo srdcovo-cievnej sústavy, veľmi malé deti a tehotné ženy. „Zvýšenému riziku z pôsobenia znečisteného ovzdušia v takýchto situáciách sú vystavení ľudia pracujúci vo vonkajšom prostredí, napr. policajti, pracujúci pri údržbe komunikácií, prípadne športovci trénujúci vonku.“
Podľa pracovníkov SHMÚmožno akútne účinky pozorovať u citlivých osôb už od koncentrácií, ktoré prekračujú hodnotu informačného prahu (100 µg.m-3) vo forme dráždenia očí, nosa a hrdla, pocitov tlaku na prsiach, kašľa a bolesti hlavy. U astmatikov môže vyvolávať záchvaty a príznaky z dráždenia dýchacích ciest.
Obyvatelia by sa podľa odborníkov ÚVZ SR mali chrániť zbytočného či nadmerného vdychovania takto znečisteného ovzdušia, a pritom najmä obmedziť športovanie a nadmerné aktivity vonku, obmedziť vetranie v interiéroch, skrátiť celkovú dobu pobytu vonku, vyvarovať sa iných aktivít znečisťujúcich ovzdušie v dýchacej zóne (fajčenie, voľné spaľovanie, lepenie, prášenie a pod.).
Odporúčajú ďalej, že z hľadiska rozptylových podmienok je možné v obciach a mestách vyčleniť priaznivé miesta, ktoré sú ďalej od frekventovaných ciest alebo na vyvýšených lokalitách či v dobre prevetrávaných lokalitách. Na druhej strane by mali byť ohraničené nepriaznivé miesta – sú blízko frekventovaných miest, v údoliach, v hustej zástavbe alebo v zástavbe s vykurovaním na tuhé palivo.
Informácie poskytli:Technická univerzita vo Zvolene, SHMÚ a ÚVZ SR
Spracovala: Slávka Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR
Ilustračné foto: Pixabay.com
Uverejnila a redigovala: ZVČ