Pôvodne chcel byť športovým novinárom, životná cesta ho však priviedla k jadrovej fyzike. Prvý odborný článok publikoval, keď bol v treťom ročníku na vysokej škole pod dohľadom Jána Pišúta, univerzitného profesora a exministra školstva z rokov 1990 – 1992.
Celý život sa venoval Vákuu kvantovej chromodynamiky. Má za sebou množstvo zahraničných pobytov na prestížnych pracoviskách a nadviazal niekoľko cenných kontaktov so zahraničnými vedcami, z čoho pramenila spolupráca s množstvom hodnotných výsledkov.
„Kvantová chromodynamika je dnes uznávanou teóriou interakcie elementárnych častíc, ktorá vysvetľuje vzájomné pôsobenie medzi protónmi, neutrónmi a inými hadrónmi ako dôsledok interakcií medzi ich vnútornými konštituentami, kvarkami. Laik by si povedal, že prečo skúmam vákuum, keď ide o prázdny priestor? Vákuum je ale v kvantovej teórií niečo ako základný stav, stav s najnižšou energiou. Základný stav nemusí byť prázdny priestor. Takže základný stav vákuovej termodynamiky je komplikovaná a nie úplne dostatočne preskúmaná superpozícia polí,“ povedal vo svojej prednáške RNDr. Štefan Olejník, DrSc.
Prednáška popredného slovenského fyzika bola prehliadkou niekoľkých scén z jeho života. Hoci od začiatku roka odišiel do dôchodku a oficiálne ukončil svoju pracovnú kariéru, s fyzikou sa po 40 rokoch pôsobenia na Fyzikálnom ústave SAV nelúči.
„Veľmi sa mi páčila jedna odpoveď, ktorú som nedávno čítal od jedného amerického spisovateľa: ´Not everyone can be thoughtful forever´. Myslím si, že je dôležité, keď človek pocíti, že je čas odísť, tak aby ten čas nepredlžoval. Tiež sa hovorí, že keď chcete psovi sekať chvost, tak ho máte odseknúť na jedenkrát a nie niekoľkokrát, takže aj toto je vysvetlenie môjho rozhodnutia,“ povedal Štefan Olejník.
Z oblasti jeho vedeckého výskumu vychádzajú denne nové poznatky, ktoré sleduje v databázach a odborných archívoch. Nevylučuje, že ak ho ešte nejaký fyzikálny problém zaujme, začne sa mu podrobnejšie venovať. Vo voľnom čase rád prekladá poviedky.
„Ďalšia vec, ktorá ma zaujíma, je fakt, že vo wikipédii nachádzame množstvo zaujímavých informácií, ale aj nepresne uvedených informácií. Keď si porovnáme heslá uvedené v anglickej verzii wikipédie a v tej slovenskej, tak zistíme, že to, čo je v anglickej verzii obsažne a podrobne opísané, v slovenskej wikipédii sa nenachádza vôbec, alebo je to zhrnuté do niekoľkých riadkov. Jedna z vecí, ktorými by som sa chcel zaoberať, je aj prekladať a upravovať tento obsah. Samozrejme študenti dnes vedia po anglicky, nie je to pre nich problém, ale laická verejnosť potrebuje viac informácií aj z tejto odbornej oblasti,“ povedal fyzik.
Predseda Slovenskej akadémie vied prof. Pavol Šajgalík si v úvodnom príhovore zaspomínal na spoločne strávené študentské obdobie.
„Boli skúšky, kde som sa v témach topil a Štefan sa ku mne aj k ďalším spolužiakom správal ako dobrý priateľ. Soboty, nedele sa s nami učil a vysvetľoval nám zákonitosti fyziky, takže som mu nesmierne vďačný,“ povedal Pavol Šajgalík.
*********************************************
Zo životopisu RNDr. Štefana Olejníka, DrSc.
V rokoch 1974 – 1979 študoval na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, odbor fyzika, špecializácie teoretická fyzika. Štúdium ukončil obhajobou diplomovej práce Rozdelenia a fluktuácie kvantových čísiel v mnohočasticovej produkcií a štátnymi záverečnými skúškami. V roku 1979 získal titul a neskôr sa vo svojej internej vedeckej ašpirantúre na Fyzikálnom ústave Slovenskej akadémie vied venoval dizertačnej práci Vplyv štruktúry vákua v kvantovej chromodynamike na vlastnosti veľmi ťažkých kvarkónií. Prácu obhájil v júni 1985 a získal titul CSc.
Od roku 1993 bol vedúcim vedeckým pracovníkom Fyzikálneho ústavu Slovenskej akadémie vied a v roku 2003 získal titul doktor vied DrSc. V januári 2018 odišiel do dôchodku.
Má za sebou niekoľko študijných a pracovných pobytov v zahraničí, pôsobil v Taliansku, vo Švajčiarsku, v Nemecku, v Rakúsku, ale aj v USA. Vydal spolu vyše 110 vedeckých publikácií v odborných časopisoch a zborníkoch, medzi nimi je viac ako 65 publikácií v časopisoch evidovaných v databáze ISI Current Contents a 1 editovaný zborník, ktorý vyšiel vo vydavateľstve Kluwer, viac ako 1 900 citácií, z toho vyše 1 300 v odborných časopisoch. Jeho osobný Hirschov index je 19 (výlučne na základe citácií v odborných časopisoch), alebo 21 (so zahrnutými citáciami v monografiách, zborníkoch, preprintoch a dizertačných prácach).
Na Fyzikálnom ústave SAV pôsobil ako garant doktorandského študijného programu jadrová a subjadrová fyzika. Získal mnohé ocenenia v súťažiach mladých vedeckých pracovníkov – fyzikov, Cenu SAV za vedeckú a výskumnú činnosť, Prémiu literárneho fondu za vedecký ohlas a v roku 2009 bol zaradený do slovenskej vedeckej špičky v oblasti fyzika Akademickou rankingovou a ratingovou agentúrou.
Narodil sa v roku 1954 v Bratislave, je ženatý a má dve deti.
Spracovala a foto: Monika Hucáková pre portál Veda na dosah
Uverejnila: VČ