Blíži sa čas udeľovania Nobelových cien ako najvýznamnejšieho ocenenia súčasnosti za zásadný vedecký výskum, technické objavy či za prínos pre ľudstvo. Aké objavy, vynálezy, prekvapivé výsledky práce vedcov však uchvátili vedeckovýskumný svet 50 rokov dozadu? Dnes to možno považujeme za samozrejmosť, ale na tú dobu išlo isto o niečo prevratné, dosiaľ nevídané, s obrovským prínosom pre poznanie a prospech obyvateľstva.
V roku 1968 si Nobelovu cenu za fyziku odniesol Luis Walter Alvarez (Spojené štáty) za rozhodujúci príspevok k fyzike elementárnych častíc, najmä objav veľkého množstva rezonančných stavov, umožnený jeho predchádzajúcim rozvojom techník využívajúcich vodíkovú bublinkovú komoru a analýzu údajov.
Príležitosti prešetriť najmenšie komponenty na svete boli umožnené vynálezom oblakovej komory od C. T. R. Wilsona a vynálezom bublinovej komory Donalda Glasera. V týchto zariadeniach elektricky nabité častice nechávajú za sebou stopy. V druhej polovici 50. rokov minulého storočia Luis Walter Alvarez ďalej rozvíjal bublinovú komoru pomocou kvapalného vodíka. Vyvinul tiež nové meracie systémy a počítačové metódy na analýzu veľkého množstva údajov. To viedlo k objaveniu množstva predtým neznámych častíc.
Práve rok 1968 sa v prípade udeľovania Nobelových cien stal významným medzníkom, keďže sa okruh jednotlivých kategórií ustálil na aktuálnych päť: fyzika, chémia, medicína, literatúra, prínos pre mier plus cena za ekonómiu. Tá však technicky nie je Nobelovou cenou; Švédska národná banka sa rozhodla založiť ju pod názvom Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela. Keďže táto cena nie je spomenutá v Nobelovom závete, peňažná odmena sa nevypláca z Nobelovho fondu. V roku 1968 bolo zároveň rozhodnuté, že už nebudú zavedené žiadne ďalšie ceny „na pamiatku Alfreda Nobela“ – vynálezcu dynamitu.
Nobelova cena môže byť v jednom roku rozdelená aj medzi viac osôb (v roku 1968 bolo rozhodnuté, že najviac medzi tri osoby). Nobelovu cenu nie je možné udeliť posmrtne (in memoriam), s výnimkou situácie, keď držiteľ zomrie medzi zverejnením svojho mena a slávnostným odovzdávaním.
Každý držiteľ Nobelovej ceny má okrem medaily a diplomu tiež nárok na finančnú odmenu, ktorá v súčasnosti predstavuje 8 miliónov švédskych korún (cca 864000,00 €). Pôvodným cieľom tejto odmeny bolo umožniť pokračovanie vo výskume či práci bez nutnosti starať sa o finančnú situáciu, tento dôvod však zvyčajne nie je aktuálny.
Informačný zdroj:
https://www.nobelprize.org/prizes/physics/1968/alvarez/facts/
https://sk.wikipedia.org/wiki/Nobelova_cena
https://sk.wikipedia.org/wiki/Zoznam_nositeľov_Nobelovej_ceny_za_fyziku
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CTI SR
Ilustračné foto: Pixabay.com /geralt/
Uverejnila: VČ