Kolektív zo Slovenskej akadémie vied a z Univerzity Komenského našiel spôsob, ako interpretovať aj predpovedať polarizáciu nočnej oblohy.
Monitoring svetelného znečistenia je v súčasnosti zameraný hlavne na meranie intenzity svetla nočnej oblohy. Takéto merania však nie sú úplné, pretože neobsahujú údaje o polarizácii svetla. Tento parameter je pritom neoceniteľným zdrojom dodatočných informácií a v súčasnej dobe, kedy narastá úroveň svetelného znečistenia takmer všade vo svete, sa stáva obzvlášť dôležitým.
Kolektív vedcov zo Slovenskej akadémie vied a FMFI UK našiel riešenie. Vyvinuli prvý realistický model polarizácie nočnej oblohy.
Pozrite si
Dokáže predpovedať dopady na živé organizmy
„Tento model obstál v experimentálnom teste a myslíme si, že predstavuje dôležitý pokrok v našom chápaní šírenia svetelného znečistenia do okolitého prostredia. Údaje zahŕňajúce stupeň lineárnej polarizácie a uhla polarizácie nočnej oblohy otvárajú úplne nové možnosti pri hodnotení stavu svetelného poľa a umožňujú nielen interpretovať, ale aj predpovedať dopady na živé organizmy,“ povedal Miroslav Kocifaj z Ústavu stavebníctva a architektúry SAV, v.v.i.
Mnohé nočné živočíchy sú citlivé na polarizované svetlo. Polarizácia je taktiež významná pri interpretácii astronomických pozorovaní, diaľkovom snímaní Zeme, pozemných optických meraniach aerosólovej zložky atmosféry a analyzovaní dát získavaných napríklad v rámci biologického výskumu.
„Systematické mapovanie polarizácie nočnej oblohy bolo doposiaľ veľmi zriedkavé, čiastočne pre nedostatok prístrojového vybavenia s vysokým dynamickým rozsahom, rýchlou odozvou pri nízkej úrovni osvetlenia a tiež preto, že dodnes prakticky neexistuje žiadny úspešný publikovaný model polarizácie nočnej oblohy, ktorý by umožnil správnu interpretáciu meraných dát,“ dodal Miroslav Kocifaj.
Výsledky výskumu uverejnili vedci v jednom z popredných svetových časopisov MNRAS Letters, s fokusom na ground-breaking research v oblasti astronómie a astrofyziky. Časopis je súčasťou tzv. Nature-index zoznamu.
Obrázok dokumentuje zhodu medzi experimentom (vľavo) a vyvinutým teoretickým modelom (vpravo). Dáta zobrazujú uhol polarizácie na nebeskej sfére (stred každého obrázku zodpovedá zenitu, okraje horizontu). Číselné hodnoty na okraji každého obrázku udávajú azimutálny uhol, ktorý sa mení od 0 po 360 stupňov a je meraný v smere hodinových ručičiek. Zdroj: SAV
Svetelný smog neželaným spôsobom ovplyvňuje kvalitu a dĺžku našich životov a mení prostredie okolo nás. Vyskúšajte si svoje vedomosti v kvíze portálu VEDA NA DOSAH, ktorý sa sústredí na zaujímavosti súvisiace so svetelným znečistením. Podarí sa vám v ňom zažiariť?
Na problematiku svetelného znečistenia reagovalo dokumentárnym filmom Vo svetle noci aj CVTI SR. Pútavú snímku si môžete bezplatne pozrieť na stránke VEDA NA DOSAH.
Zdroj: SAV, VND
(JM)
