Pretavovanie kontaminovaných kovových materiálov a uvoľňovanie ingotov do životného prostredia je práca, ktorú odborná komisia vyhodnotila ako najlepšiu. Jej autorom je Andrej Slimák, pričom uspel v rámci odbornej konferencie Mladej generácie Slovenskej nukleárnej spoločnosti (SNUS). Aktuálny ročník sa uskutočnil dňa koncom apríla 2018, deň po Valnom zhromaždení SNUS. Cieľom konferencie bolo umožniť mladým jadrovým odborníkom prezentovať výsledky svojej práce pred náročným publikom odborného fóra v rámci Valného zhromaždenia SNUS. Na konferencii odznelo celkovo 10 príspevkov.
Odborná komisia v zložení Roman Strážovec (predseda komisie; JAVYS), Tomáš Hrnčíř (JAVYS) a Veronika Drábová (ÚVZ SR) hodnotila úroveň prezentujúcich veľmi pozitívne, nakoľko prezentujúci dokázali zaujímavo podať výsledky svojej práce a zároveň pohotovo reagovať na doplňujúce otázky kladené nielen od samotných členov komisie, ale aj od pomerne široko zastúpeného odborného fóra prítomného na prezentáciách.
Ako uvádza autor víťaznej práce Pretavovanie kontaminovaných kovových materiálov a uvoľňovanie ingotov do životného prostredia, vyraďovanie jadrového zariadenia z prevádzky predstavuje rozsiahly proces, ktorý je náročný z hľadiska prípravy, technologickej realizácie, organizácie prác a finančného zabezpečenia.
V súčasnosti prebieha III. a IV. etapa vyraďovania jadrovej elektrárne A1 a II. etapa vyraďovania elektrárne V1. „Počas vyraďovania vzniká veľké množstvo kovových rádioaktívnych odpadov. Vhodná dekontaminačná technológia významne zvyšuje množstvo materiálu uvoľneného spod administratívnej kontroly,“ podotkol autor práce.
Popis procesu pretavby navrhuje Andrej Slimák nasledovne: Vysokoteplotný proces, počas ktorého je kovový komponent zahriaty na jeho teplotu topenia. Počas tohto procesu sú jednotlivé prvky, ako aj ich rádioaktívne izotopy redistribuované medzi ingot, trosku a pecné plyny. Dekontaminačný faktor závisí od kontaminantu (do 103). Vo finálnom produkte – ingote sú inkorporované rádionuklidy chemicky podobné železu, ktoré sú prevažne krátkožijúce (nízky DF). Pretavovanie kovov je v súčasnosti rozsiahle preskúmaná technológia.
Autor v zhodnotení svojej práce uvádza, že vhodná dekontaminačná technológia závisí od kontaminácie kovového šrotu, pričom je tu možnosť recyklácie významného množstva kovov. Ide o metodiku iba navrhnutú, v súčasnosti ešte nie je schválená ÚVZ SR. Je vhodná na dekontamináciu kovov kontaminovaných, najmä štiepnymi produktmi a transuránmi. „Technológia pretavby rozšíri fragmentačné a dekontaminačné pracovisko,“ uzavrel Andrej Slimák.
Na druhom mieste skončila Dominika Holková s jej prácou Vplyv iónov Cu na nanokryštalickú štruktúru. Ako uvádza, z hľadiska zloženia je známych niekoľko typov amorfných a nanokryštalických zliatin: FINEMENT, NANOPERM, HIPERM, NANOMET. Citlivými parametrami podľa nej sú predovšetkým zmena orientácie strednej hodnoty magnetického momentu, ďalej je to hodnota intenzity vnútorného hyperjemného magnetického poľa a zmena obsahu kryštalickej a amorfnej zložky.
Ciele práce Dominiky Holkovej je implantácia Cu iónov do prekurzora (pôvodná amorfná zliatina) a porovnanie nanokryštalických vzoriek s implantovaným prekurzorom a neimplantovaným prekurzorom. Analýza podľa nej ukazuje, že vplyvom implantácie Cu iónov sa vytvára nová kryštalizačná teplota. „Modifikácia pomocou implantácie Cu iónov je účinná, ak sa kombinuje so žíhaním. Vhodná kombinácia žíhania a ožarovania vedie k technológii na prípravu materiálov podľa požadovaných kritérií,“ konštatovala v závere.
Použitie LYSO a plastických scintilátorov pre potreby PAS je práca, s ktorou sa prezentoval Matúš Saro, a skončil na treťom mieste. Termalizované pozitróny anihilujú v defekte, uvádza. „Život pozitrónu je meraný ako časový rozdiel medzi detekciou 1274 keV a 511 keV fotónu,“ povedal a následne sa snažil o možnú identifikáciu a kvantifikáciu defektov. Vyslovil závery, že digitalizácia pulzu a použitý filter majú zásadný vplyv na koncové výsledky softvérovej koincidencie; Ketek PE6650-EB-AX nie je vhodný pre rýchlu koincidenčnú detekciu, má však výborné zosilnenie; Sensl MicroFJ-SMA-300 je vhodný pre meranie PALS; pre LYSO je potrebné vyvinúť nový filter; merania s BC420 ukázali zlepšenie FWHM.
„Ďakujeme všetkým zapojeným mladým, ktorí sa odvážili prezentovať svoje práce, odbornej komisii, ako aj odbornému hľadisku, ktoré sa postaralo o diskusiu na vysokej úrovni,“ poznamenali v závere organizátori.
Informačný a foto zdroj:
http://www.nuclear.sk/odborna-konferencia-mladej-generacie-snus-2018-2/
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Uverejnila: VČ