Rozhovor s astrobiologičkou Dr. Michaelou Musilovou
Dr. Michaela Musilová vyštudovala planetárne vedy a astrobiológiu, podieľala sa na výskume pre NASA a Európsku vesmírnu agentúru (ESA).
Jej cesta k astrobiológii nebola jednoduchá. Musela si zháňať finančné prostriedky na štúdium – prácou po večeroch, cez granty od charity až po štipendiá za študijné výsledky. Podarilo sa jej dostať sa na významné univerzity: University College London (UK), California Institute of Technology – Caltech, USA. Bola doktorandkou University of Bristol (UK). Získala tiež štipendium pre prácu v NASA, kde za odmenu mohla vložiť svoj podpis do robota Curiosity, ktorý je momentálne na Marse.
Michaela Musilová bola v júli 2014, ešte ako doktorandka, hosťom vedeckej kaviarne Veda v CENTRE – Letný špeciál, ktorý zorganizovalo Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti pri Centre vedecko-technických informácií SR (NCP VaT pri CVTI SR). Tieto stretnutia sú špeciálne aj tým, že sú do nich pozývaní mladí vedeckovýskumní pracovníci, ktorí sa presadili svojou vedeckou prácou v zahraničí.
Mladá, 
pekná a úspešná vedkyňa vo svojom vystúpení na tému Poďte s nami na Mars! so zanietením hovorila o nezabudnuteľnej expedícii analogických astronautov na simulovaný Mars, kde v januári a februári 2014 reprezentovala Slovensko a Slovenskú organizáciu pre vesmírne aktivity (SOSA). Projekt bol zameraný na prípravu vesmírnych agentúr na fyzické a psychické problémy budúcich „marstronautov“. Do šesťčlennej posádky ju vybrali aj vďaka skúsenostiam z výskumu v NASA, účasti na expedícii v Grónsku, fyzickej kondícii a astrobiologickým projektom, ktoré navrhla. Misiu absolvovali na Marťanskej púštnej výskumnej stanici MDRS (Mars Desert Research Station) v Utahu, v USA, ktorá je súčasťou dokonalej marťanskej simulácie. Dosiahnuté výsledky tejto nevšednej expedície by mohli v budúcnosti využiť prvé posádky na ceste na Mars.
V našom prvom rozhovore v júli 2014 Michaela Musilová povedala, že ak by mala príležitosť, neváhala by stať sa astronautkou a že jej veľkým snom je zúčastniť sa na výskume priamo na Marse. Po vyše roku sme ju opäť požiadali o rozhovor, aby sme sa dozvedeli, čo má nové. (Pozn. redakcie: Predchádzajúci rozhovor i reportáž z Vedy v CENTRE – Letný špeciál si môžete prečítať vo Vedeckom kaleidoskope, e-novinách NCP VaT pri CVTI SR.)
Michaela, v septembri tohto roku ste sa vrátili späť na Slovensko. Čo Vás motivovalo k návratu?
„Vrátila 
som sa na Slovensko, aby som sa pokúsila posunúť vesmírny výskum na Slovensku ďalej a mohla pomôcť tomu, aby sa Slovensko stalo plnohodnotným členom Európskej vesmírnej agentúry (ESA). Tento rok totiž vláda konečne podpísala zmluvu o spolupráci s ESA, a ak sa nám podarí posunúť náš výskum a podnikanie spojené s vesmírom ďalej v najbližších piatich rokoch, môžeme sa stať aj plnohodnotným členom ESA. Mala som síce mnoho iných možností v zahraničí, ako napríklad ďalšia spolupráca s NASA či výskumné pozície na niekoľkých prestížnych britských univerzitách, ale podľa mňa, bol teraz ten správny čas vrátiť sa. Na Slovensku je veľký potenciál: máme veľmi šikovných ľudí, či už mladých výskumníkov alebo skúsených vedcov vo vesmírnom výskume. Napríklad Ján Baláž z Ústavu experimentálnej fyziky SAV v Košiciach sa podieľal na výrobe súčiastok pre sondu Rosetta. Tá vlani, po desiatich rokoch, doputovala ku kométe Čurjumov-Gerasimenko, ktorú skúma. Treba tento výskum a ľudí však zjednotiť a motivovať, aby sme sa celkovo dostali na úroveň iných krajín v ESA.“
Možno to považovať za ďalší medzník vo Vašom živote, alebo je to iba dočasná záležitosť?
„Dúfam, že to nebude len dočasná záležitosť, ale práve naopak, že by som tu mohla zostať na dlhšie. Mojim snom je pomôcť vybudovať astrobiologické laboratórium alebo dokonca centrum astrobiológie na Slovensku. To by bol určite veľký úspech pre mňa, ale aj pre slovenských vedcov. Ak by sa nám to podarilo, tak by také centrum bolo jedinečným vedeckovýskumným pracoviskom zameriavajúcim sa na dva veľmi perspektívne odbory ľudského bádania – astrobiológiu a kozmický výskum. Také centrum astrobiológie by mohlo sprostredkovať možnosti pre talentovaných vedcov pracovať na Slovensku v podmienkach porovnateľných s úrovňou vedeckovýskumných centier v zahraničí. Zároveň by sme tak mohli prilákať slovenských vedcov, ktorí už v súčasnosti pracujú v zahraničí, a podobne aj špičkové vedecké kapacity zo zahraničia.“
Čo bude Vašou úlohou v Slovenskej organizácii pre vesmírne aktivity (SOSA)?
„Sú to práve členovia SOSA, ktorí mi ponúkli možnosť pracovať s nimi na vesmírnom výskume a pokúsiť sa založiť tu centrum astrobiológie. Vďaka ním som sa aj vrátila na Slovensko a spolu teraz pripravujeme rôzne projekty, vrátane vypustenia prvej slovenskej družice do vesmíru, experimenty v stratosférických balónoch, suborbitálne rakety ARDEA a mnohé iné. Okrem vedeckých projektov sa podieľam na viacerých popularizačných aktivitách a mám na starosti aj medzinárodné vzťahy. Napríklad som stále v kontakte a spolupracujem s vedcami a firmami zo zahraničia. Plánujeme spolu budúce projekty, expedície, dúfajme aj ďalšie simulované misie a podobne.“
Ako sa Vám darí plniť si svoje sny?
„Plniť si
sny môže byť veľmi ťažká záležitosť, hlavne ak máte také náročné sny ako ja (smiech). Môj detský sen bol stať sa astronautkou a reprezentovať Slovensko na svetovej úrovni. Zatiaľ sa mi ten sen nesplnil a ani sa mi, podľa mňa, tak rýchlo nesplní. Stať sa astronautom je skoro nemožné, pretože ide nielen o konkurenciu s desiatkami tisícok ľudí, ale Slovensko zatiaľ ani nie je členom ESA, takže sa ako Slovenka ani nemôžem hlásiť na pozíciu astronautky. Napriek tomu stále dúfam, že sa raz o to budem môcť hlásiť a snažím sa preto nazbierať čo najviac relevantných skúseností, aby som mala dobrú šancu pri výbere v tej obrovskej konkurencii. To znamená robiť špičkový výskum, učiť sa množstvo jazykov, byť fyzicky fit, (napríklad behať dlhé vzdialenosti, maratóny), viesť expedície a veľa iných vecí. Tento sen sa mi inak aj sčasti splnil tým, že ma vybrali za „marsonautku“ do posádky počas marťanskej simulácie na MDRS, kde som mohla nosiť skafander a reprezentovať Slovensko a SOSA pred NASA a inými veľkými zahraničnými vesmírnymi agentúrami.
Všeobecne však na plnenie snov treba mať pevnú vôľu a nenechať sa odradiť rôznymi problémami v živote. U mňa to boli hlavne finančné problémy, keď som si musela financovať celé štúdium a expedície , ktoré som získala cez prácu, štipendiá, sponzoring a charitu. Nikdy som sa nenechala odradiť, a keď to nevyjde na prvý pokus, tak treba vždy mať aj náhradné plány. Stále sa musí človek tlačiť ďalej a ďalej a ísť za svojim snom, len tak sa mu to podarí.“
Ako a kde strávite tohoročné Vianoce?
„Tento rok, pre zmenu, budem na Vianoce opäť so svojou rodinou v Bratislave. Veľmi sa na to teším, lebo je pravda, že v zahraničí Vianoce nie sú až také kúzelné ako na Slovensku. V Británii a v USA sú Vianoce príliš komerčné a chýba im také to rodinné čaro, ktoré tu veľmi pociťujem.“
Ďakujem Vám za rozhovor. Želám Vám šťastné a veselé vianočné sviatky a úspešný nový rok 2016.
Ďakujem Vám veľmi pekne!
Zhovárala sa Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: z archívu Dr. Michaely Musilovej
Uverejnila: ZČ