Určiť, ako vplývajú bioklimatické a geografické faktory na distribučný areál a morfologické adaptácie húb s rôznymi trofickými stratégiami, sa snažia pracovníci Botanického ústavu SAV v rámci projektu Distribučný potenciál rôznych trofických skupín húb v Európe (Distribution potential of different fungal trophic groups in Europe). Zodpovedným riešiteľom je Slavomír Adamčík, pričom tento výskum trvá až do roku 2020.
Za modelové skupiny húb si vedci vybrali lichenizované huby rodov Placynthium a Solenopsora, ektomykorízne huby Russula podsekcií Maculatinae a Xerampelinae a parazitické múčnatky (čeľaď Erysiphaceae) – huby rastúce na vybraných lesných drevinách. „V prvej etape projektu sme zostavili databázu dostupného herbárového materiálu v herbároch Botanického ústavu SAV a spoluriešiteľských inštitúcií a pri skupine Solenopsora materiálu, ktorý je dostupný v európskych a mimoeurópskych zbierkach. Pri rode Russula sme sa zamerali na podsekciu Maculatinae. Táto databáza je rozšírená o nálezy od zahraničných spolupracovníkov z Francúzska (P. A. Moreau, J. M. Trendel, H. Marxmueller), Talianska (A. Vizzini), Nemecka (U. Eberhardt, F. Hampe, J. Kleine) a Nórska (H. Kauffman). Fylogenetická štúdia vybraných vzoriek nepotvrdila, že sekcia Maculatinae je monofyletická, a preto sme objekt štúdia zúžili len na skupinu R. maculata,“ uvádzajú realizátori projektu.
V rámci tejto skupiny sú tradične rozlišované len tri druhy: R. maculata a R. globispora sú udávané z celého územia Európy z lesov s opadavými drevinami a R. dryadicola je známa z alpínskych a arktických polôh. „Molekulárno-taxonomická analýza viacerých regiónov DNA ukázala, že v tejto vývojovej línii je možné rozlíšiť jeden nový druh príbuzný R. maculata a ďalšie 4 nové druhy príbuzné R. globispora a R. dryadicola. Všetky dostupné nálezy skupiny R. maculata boli morfologicky a geneticky priradené k jednotlivým druhom a v rámci plánu prebehlo georeferencovanie miest nálezov,“ konštatovali vedci z Botanického ústavu SAV.
Kryptické refúgiá a vzory diverzifikácie vodných bezstavovcov Západných Karpát (Cryptic refugia and diversification patterns of aquatic invertebrates in the Western Carpathians) rieši tím botanikov pod vedením zodpovedného riešiteľa Fedora Čiampora. Hlavným cieľom projektu, trvajúceho v rokoch 2016 a 2017, je vybudovanie spolupráce medzi slovenskými a poľskými hydrobiológmi. Tento projekt je konkrétne zameraný na výskum evolúcie, fylogenézy a genetickej štruktúry populácií vodných bezstavovcov v oblasti Západných Karpát. „Prvý rok riešenia projektu sme sa venovali najmä zberu materiálu v teréne. Odobrali sme materiál z viac ako 60 lokalít (Vysoké Tatry, Nízke Tatry, Štiavnické vrchy, Slovenský kras, Muránska planina, Slanské vrchy, Vihorlat a ďalšie). Vzorky boli následne vytriedené do jednotlivých taxonomických skupín a pripravené na molekulárne analýzy. Vzorky sladkovodných kôrovcov sa spracovávajú hlavne v Poľsku; na našom pracovisku, aj so zapojením študentov, je spracovávaný predovšetkým vodný hmyz. Priebežne sme izolovali celkovú DNA a amplifikovali barkodingový fragment cox1 u 200 jedincov chrobákov rodu Elmis,“ uvádzajú realizátori projektu.
Anna Guttová ako zodpovedná riešiteľka v rámci dvojročného projektu Rozpletanie evolučných vzťahov v morfologicky a ekologicky rôznorodom rode Solenopsora (lišajníky) (Disentangling evolutionary relationships across morphologically and ecologically diverse lichen genus Solenopsora) tiež dosiahla zaujímavé výsledky. „Realizovali sme pracovnú cestu do Portugalska, cieľom ktorej bol zber výskumného materiálu v rámci medzinárodnej spolupráce s kolegami z pracoviska Centro de Ecologia, Evoluçio e Alteraçes Ambientais – Faculdade de Ciencias da Universidade de Lisboa (Lisabon). V rámci pobytu sme nazbierali materiál v štyroch oblastiach – Estremadura (Sintra, Fontanelas, Barril de Baixo – ústie rieky Lisandro, Ericeira – Praia de Ribeira d’Ilhas), Pombal (Serra de Sicó, Pousadas Vedras, Ereiras), Cadaval (Serra de Montejunto) a Coimbra (dolina rieky Mondego). Pripravili sme referenčný materiál pre zbierku v herbári LISU a s asistenciou kurátorky zbierky sme zrevidovali deponovaný materiál zástupcov rodu Solenopsora, prevažne z Portugalska.“ Vedci v jej tíme tiež pripravili recipročnú pracovnú cestu portugalskej kolegyne na Slovensko. „V rámci nej sme z extraktov získaných z materiálu amplifikovali vybrané úseky DNA, ktoré poslúžia na pripravované štúdie – fylogeografickú a fylogenetickú. Navštívili sme takisto predikované lokality výskytu zástupcov študovaného rodu na Slovensku na rozhraní Západných a Východných Karpát.“
Druhovú a genetickú diverzitu v čeľadi Brassicaceae – k lepšiemu pochopeniu evolúcie polyploidných komplexov (BrassiEvo, Species and genetic diversity in the Brassicaceae family – towards understanding of evolution in polyploid complexes) má na starosti zodpovedný riešiteľ Karol Marhold. V roku 2016 jeho tím publikoval štúdiu, v ktorej skúmali ekologicko-evolučné aspekty polyploidie v druhovom komplexe Alyssum montanum s cieľom zhodnotiť význam hybridizácie v ekologickej diverzifikácii a evolúcii krytosemenných rastlín.
„Zamerali sme sa na porovnanie geografických a ekologických rozpätí a vývoja ník stabilizovaných hybridných polyploidov (alopolyploidov) a nehybridných polyploidov (autopolyploidov). Výsledky štúdie ukázali, že hybridy sa rozširovali aj na miesta s inými klimatickými podmienkami, ako sú tie, ktoré obývajú ich diploidní predkovia, čím preukázali vyššiu mieru evolúcie ník ako nehybridné polyploidy. Polyploidy nehybridného pôvodu zaberali ekologické niky podobné nikám ich predkov a uprednostňovali menej konkurenčné okrajové geografické zóny. Hybridizácia je teda výhodný mechanizmus, ktorý prispieva k evolúcii ník a umožňuje novovzniknutým líniám efektívnejšie vzdorovať konkurenčného tlaku,“ uvádzajú autori. Ich projekt trval od roku 2013 do septembra 2017.
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Uverejnila: VČ
