Samuel Skaličan pochádza z Turzovky a je žiakom miestneho gymnázia. Vypracoval projekt s názvom Ekologické odstránenie znečistenia ropou a v rámci Festivalu vedy a techniky sa s témou dokonca zaradil na stupne víťazov. Pomáhala mu pri tom aj jeho učiteľka biológie Mgr. Eva Mlakytová. Festival každoročne organizuje AMAVET, Asociácia pre mládež, vedu a techniku. Samo nám prezradil, že by sa v budúcnosti rád venoval buď vede alebo medicíne, miluje kávu a rád si prečíta dobrú knihu. Jednoducho sa rád dozvedá nové informácie. Samuela sme oslovili na rozhovor.
M. HUCÁKOVÁ: Samo, v Tvojom projekte sa skrývajú výnimočné vlastnosti jedného živočícha, na ktorého by sme možno také niečo neodhadovali. Dôkladne pozoruješ dážďovku zemnú. Ako pomáha pri obnove prostredia?
S. SKALIČAN: Pri dážďovke zemnej snáď každému ako prvé napadne pozitívne prevzdušňovanie pôdy, to však nie je všetko. Dážďovka zemná sa podieľa aj na tvorbe humusu, napomáha rozkladu. Zároveň je obživou pre viaceré hlodavce a taktiež vtáctvo. To, čo o dážďovke zemnej nevie každý, je práve jej schopnosť biodegradácie ropných látok, pričom počas ich rozkladania získava tento jedinec látky, ktoré dokáže neskôr využiť. Pre dážďovku zemnú je jej typická vlastnosť možnosť prežiť veľké koncentrácie ropných látok v prostredí, a práve preto je vhodná na proces biodegradácie ropy.
M. H.: Ako tento živočích dokáže tento proces ovplyvniť?
S. SKALIČAN: Dážďovka zemná dokáže biodegradovať látky ako napríklad benzín alebo naftu. Tejto problematike sa už ale venovalo zopár zahraničných vedcov. Mňa skôr zaujímala biodegradácia surovej, teda neupravenej ropy získanej zo zdroja. Keďže na Slovensku v CHKO Kysuce máme raritu, Korňanský ropný prameň, okamžite som chcel proces biodegradácie overiť jej využitím.
M. H.: Ako to vyzeralo v praxi?
S. SKALIČAN: Biodegradácia je proces veľmi zložitý. Je to vlastne rozklad zložitej látky využitím rôznych biologických metód na jednoduchšie látky, ktoré sú pre životné prostredie menej alebo vôbec nebezpečné, za predpokladu neznečistenia alebo iného poškodenia prírody.
Keďže som chcel využiť surovú ropu, bolo nutné na samotný pokus vytvoriť aspoň čiastočne izolované nádoby, čím zabezpečím ochranu životného prostredia pred kontamináciou. Surovú ropu som získaval zo spomínaného Korňanského ropného prameňa. Keďže išlo o surovú ropu, ktorá už vyvrela na zemský povrch, bola zriedená vodou a nachádzali sa v nej rôzne látky, ktoré by mohli skresliť výsledky pokusu. Na vyčistenie ropy som využil chemickú metódu sedimentácie – túto metódu som mohol využiť vďaka tomu, že táto ropa vyniká jej veľmi nízkou hustotou.
M. H.: Tvoj výskum sa teda začal dôkladným pozorovaním procesu degradácie.
S. SKALIČAN: Áno. V časti A som sa venoval pokusu biodegradácie, pričom som naň spotreboval 40 ml surovej vyčistenej ropy a 1 liter pôdy. V tejto časti som použil dve vzorky: jednu pokusnú a druhú kontrolnú. V každej vzorke sa nachádzalo 0,5 litra pôdy, ktorá bola kontaminovaná 20 ml ropy a na biodegradáciu boli využití 3 zástupcovia dážďovky zemnej.
Po uplynutí 10 dní (dĺžka pokusu) som najprv skontroloval všetkých jedincov, ktoré boli veľmi čulé bez známky otrávenia. Následne som opätovne využil metódu sedimentácie na zmeranie zostatkovej ropy. Výsledky boli prekvapivé, keďže ani v jednej vzorke neboli spozorované ani náznaky ropy.
M. H.: Čo sa dialo s pôdou v tomto prostredí?
S. SKALIČAN: Po pokuse biodegradácie som si nebol istý, či môžem pôdu vrátiť späť do životného prostredia, a preto som si overil nezávadnosť tejto pôdy jednoduchým pokusom obnovy flóry vo vzorkách využitím hrachu siateho. V tejto časti som zároveň porovnával rast hrachu siateho v biodegradovanej a kontaminovanej pôde. Už po 7 dňoch sa v biodegradovanej pôde nachádzali prvé náznaky rastu hrachu siateho, pričom v kontaminovanej pôde sa ani po 20 dňoch nenachádzali očakávane stonky hrachu siateho.
M. H.: Vráťme sa späť k úlohe dážďovky v tomto procese, prečo je v tej pôde potrebná?
S. SKALIČAN: Posledná časť môjho výskumu je úplne totožná s tou prvou, ale v tomto prípade som nepoužil zástupcov dážďovky zemnej. Vo vzorke, kde prebiehala biodegradácia len pomocou mikroorganizmov nachádzajúcich sa voľne v pôde, zostalo po pokuse až 18 ml ropy z 20 ml. Poslednou časťou som dokázal dôležitosť dážďovky zemnej v procese biodegradácie. Praktické využitie biodegradácie pre obyčajných ľudí sa naskytuje napríklad pri kosení pozemkov využívaním benzínovej kosačky, pričom pri tankovaní môže dôjsť k vyliatiu ropných látok a práve využitím dážďoviek zemných môžu jednoducho napomôcť prírode. Biodegradácia pomocou dážďoviek kalifornských sa využíva napríklad na ropných poliach v Nigérii, čo dokazuje možnosť využitia tejto metódy aj na rozsiahlejších územiach.
M. H.: To sú skvelé správy pre životné prostredie. Ty sa snažíš robiť v tomto zmysle aj osvetu medzi ľuďmi. Ako sa Ti to darí?
S. SKALIČAN: Áno, považujem za nevyhnutné vniesť povedomie o tejto téme medzi verejnosť. Využívam metódu interaktívnych seminárov, ktoré obsahujú rôzne názorné ukážky, prezentáciu vytvorenej v modernom programe PREZI a samozrejme diskusiu.
Aby som overil funkčnosť, využívam metódu dotazníka, ktorý účastníci vyplnia ako pred seminárom, tak následne aj po ňom. Väčšinou sú výsledky dotazníkov po seminári 100%-tné.
M. H.: Ďakujeme za rozhovor a prajeme veľa síl do ďalšieho bádania.
Zhovárala sa: Monika Hucáková pre portál Veda na dosah
Foto: archív Samuel Skaličan
Uverejnil: LČ