Vďaka spoločnej platforme na výmenu údajov sa zvýši presnosť modelových predpovedí a ochrana pred povodňami.
Dunaj pretekajúci popod Bratislavský hrad. Zdroj: iStockphoto.com
Dunaj preteká Nemeckom, Rakúskom, Slovenskom, Maďarskom, Chorvátskom, Srbskom, tvorí časť hranice medzi Rumunskom a Bulharskom, na hraniciach medzi Rumunskom a Ukrajinou ústi deltou do Čierneho mora a dotýka sa aj Moldavska.
Všetky tieto krajiny sa na projekte DAREFFORT podieľali, z našej strany na ňom pracovali vedci zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ). Hlavným cieľom všetkých zúčastnených bolo vytvoriť štandardizovanú medzinárodnú platformu pre výmenu hydrometeorologických dát, ktorá pomôže zlepšiť kvalitu a efektívnosť predpovedných systémov v záujme preventívnych opatrení na zmiernenie povodňových rizík.
Prečo je výmena hydrologických údajov o Dunaji dôležitá?
Pokrok, ktorý projekt DAREFFORT prináša, podrobnejšie vysvetľuje hydrologička Ing. Valéria Wendlová zo Slovenského hydrometeorologického ústavu, ktorá sa na projekte podieľa.
„Najväčšie posledné povodne na Dunaji sme zaznamenali v roku 2002 a v roku 2013, kedy hladina dosiahla maximálny pozorovaný vodný stav v Devíne 974 cm s pravdepodobnosťou výskytu takmer 1x za 100 rokov. Na strednom a dolnom úseku Dunaja sme zaznamenali prekročenie 100-ročného prietoku. Vzhľadom na to, že celý odtok (množstvo vody, ktoré odtečie z povodia), ktorý priteká na naše územia, sa vytvára na cudzom povodí, je pre nás veľmi dôležité získať čo najviac údajov v reálnom čase. Na základe takýchto online údajov môžeme čo najpresnejšie a najrýchlejšie poskytnúť kvalitné predpovede pre našich užívateľov – organizácie, ktoré sú priamo zodpovedné za prípravu ochrany pred povodňami,“ vysvetľuje Valéria Wendlová.
Hydrologické predpovede sa vytvárajú pomocou hydrologických predpovedných systémov, ktoré zahŕňajú technické a netechnické nástroje. „Medzi základné technické nástroje patria zrážkomerné, vodomerné stanice a radary na meranie odhadov úhrnov zrážok. K netechnickým nástrojom patrí softvérové riešenie zberu a prenosu týchto údajov do predpovedných modelov a samotné výpočtové schémy modelov. Dostatočný rad vstupných údajov o zrážkach a prietokoch v povodí je základným predpokladom úspešnej predpovede. Bez takejto komplexnej a dostatočne hustej siete pozorovaní sa kvalitná predpoveď nedá vytvoriť. Zjednodušene povedané, čím viac staníc, tým viac údajov a presnejšie monitorovanie aktuálneho stavu, čo je počiatočným bodom hydrologickej predpovede.“
Pod hradom Devín sa do Dunaja vlieva rieka Morava. Zdroj: iStockphoto.com
Výmena hydrologických a meteorologických údajov medzi krajinami je pre SHMÚ dôležitá hlavne v prípade Dunaja a Moravy (keďže pramení v Česku, preteká na spoločnej hranici s Rakúskom a pod naším hradom Devín sa vlieva do Dunaja). „Pre predpovede na Dunaji sú dôležité údaje z nemeckého a rakúskeho územia a pre Moravu hlavne údaje z Českej republiky. V súčasnosti používame v našich modeloch údaje z Nemecka na základe dohody s poskytovateľom údajov z jeho webovej stránky a z Rakúska cez FTP server na základe medzinárodnej dohody. To však vždy predstavuje určité riziko, že budú v reálnom čase nedostupné a formáty údajov na webe sa zmenia. Najlepšie je získavať ich priamo zo spoločnej databázy.“
Údaje sa aktualizujú každú hodinu
Práve preto je jedným z najdôležitejších výstupov projektu DAREFFORT spoločná platforma s názvom HyMeDESEnviroNet. „Zhromažďuje hydrologické a meteorologické údaje z viac ako 600 hydrologických a meteorologických meracích staníc z povodia Dunaja vo všetkých krajinách, ktorými preteká. Aktualizujú sa každú hodinu a krajiny participujúce na projekte si ich budú môcť na základe zjednoteného formátu vzájomne vymieňať a spracovať v reálnom čase vo svojich predpovediach,“ objasňuje hydrologička Valéria Wendlová. „Niektoré údaje sú síce aj v súčasnosti dostupné na webových stránkach týchto služieb, no sú v rôznych formátoch a často nie sú kompatibilné pre konkrétny hydrologický výpočtový systém. K posunu došlo vytvorením softvérového nástroja, ktorý tieto údaje konvertuje do spoločného formátu.“
Platforma HyMeDES EnviroNet
Ako ju odborníci zostavili? „Po analýze dostupných údajov každého z partnerov projektu (formát údajov a používaný informačný systém) sa zadefinovali špecifické požiadavky na harmonizáciu údajov. Každý z partnerov predložil zoznam staníc, meraných veličín aj spôsob ich „zdieľania” a potom sa navrhol koncept na výmenu údajov – HyMeDES EnviroNet (z anglického Hydrological and Meteorological Data Exchange Systém, čo znamená Hydrologický a Meteorologický systém na výmenu údajov – pozn. red.). Tento koncept definuje spôsob získavania údajov do distribučného uzla (centrálny server), ich konverziu na spoločný formát (Waterml2.0) a distribúciu údajov z centrálneho servera. V rámci projektu sme tiež vytvorili webový nástroj na interaktívne zobrazovanie údajov v mape, ktorá je založená na OpenStreetMap a zobrazuje všetky hydrologické stanice a všetky meteorologické stanice,“ opisuje Valéria Wendlová.
Systém by mal fungovať v rámci ICPDR
Platforma HyMeDES EnviroNet a doručovanie údajov od partnerov projektu z viac ako 600 staníc do distribučného uzla sa testovalo od začiatku septembra do konca októbra 2020.
„Prvé tri mesiace fungovania platformy ukázali, že spoločný koncept výmeny údajov, konverzia národných dátových formátov do spoločného dátového formátu aj softvér fungujú ako praktická aplikácia v reálnych podmienkach. Jednotlivé krajiny v povodí Dunaja tak budú poskytovať údaje do systému a aj sťahovať údaje do vlastných predpovedných modelov. Po skončení projektu (v máji tohto roka) by mal celý systém fungovať v rámci aktivít Medzinárodnej komisie pre ochranu Dunaja ICPDR ( z anglického International Commision Danube for the Protection of the Danube river) a jeho online Informačný systém DANUBE HIS.
Nástroj je vytvorený, avšak výmena údajov bude dostupná len pre odborníkov a zodpovedné organizácie až po schválení a podpise dohôd na základe dátovej politiky jednotlivých krajín. Pre odbornú a laickú verejnosť sa na webovej stránke ICPDR plánuje vytvoriť vizualizácia dostupných údajov.
Podrobné informácie o ďalších výstupoch sú dostupné na stránke projektu http://www.interreg-danube.eu/approved-projects/dareffort.
